Pre začatie liečby sú rozhodujúcimi faktormi výška krvného tlaku, celkové kardiovaskulárne riziko a prítomnosť postihnutia srdca, mozgu či obličiek. Pri výške krvného tlaku nad 180/110 sa s liečbou začína okamžite. Pri systolickom tlaku medzi 150–180/95–110 sa vyžaduje opakované nameranie zvýšeného tlaku a s liečbou sa začína do mesiaca, v prípade zvýšeného rizika ihneď. Pri miernejšej artériovej hypertenzii lekári odporúčajú počkať 3 mesiace a začať s nefarmakologickou liečbou (správna životospráva, zákaz fajčenia, alkoholu, zákaz solenia, snaha o zníženie hmotnosti, pohyb atď.). V prípade, že sú už postihnuté orgány alebo je zvýšené riziko kardiovaskulárnej príhody, s liečbou sa začína do jedného mesiaca.
„Dôležité je dôkladné poučenie pacienta, že bez úpravy životosprávy telo na lieky reaguje nedostatočne. Dobrá životospráva zvyšuje účinnosť liečby. Existuje množstvo liekov, ktoré vedia ovplyvniť mechanizmy súvisiace s krvným tlakom, ale dôležitá je aj disciplína pacienta. Zvyčajne musí zmeniť celý dovtedajší životný štýl,“ približuje nefarmakologickú liečbu docentka Eva Gonçalvesová, primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH v Bratislave.
Stres a ochorenia srdca
Jedným z rizikových faktorov ochorení srdca je aj stres. Podnetom, ktorý vyvolá, môže byť akákoľvek situácia, ktorá organizmus vychýli z rovnovážneho stavu, naštartuje v ňom poplachovú reakciu a aktivuje obranné mechanizmy. „Organizmus sa pripravuje na dve možnosti – utiecť alebo biť sa. So stresom sa vyrovnáva okrem iného zrýchlením srdcovej činnosti a zvýšením krvného tlaku,“ približuje psychologička Pavla Nôtová. „Pri strese sa vyplavuje adrenalín, ktorý stimuluje obličky k vyššej produkcii a uvoľneniu glukózy do krvi, aby organizmus mal dostatok energie stresovú situáciu zvládnuť. Táto reakcia je normálna a pre telo prirodzená. Ak stres trvá krátkodobo, stimuluje človeka k vyššiemu či lepšiemu výkonu, podporuje látkovú výmenu i duševné schopnosti či tvorivosť. Problém nastáva vtedy, keď je telo vystavené stresu dlhodobo a tým okrem iného pôsobeniu zvýšeného tlaku krvi,“ konštatuje. Nadmerný a dlhodobý stres ohrozuje telesné i psychické zdravie človeka, môže ho poškodiť a dokonca spôsobiť až smrť.
Foto: SHUTTERSTOCK
Účinky stresu bývajú tiež často nepriame a podnecujú rozvoj ostatných rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb. Niektorí ľudia sa pri zvládaní stresu uchyľujú k rizikovému správaniu – začínajú fajčiť alebo fajčia oveľa viac ako obvykle, konzumujú alkohol či drogy. Tento druh rizikového správania je častejší u mužov. U žien, ktoré čelia stresu, sa ako forma rizikového správania objavuje zvýšená konzumácia jedla, jedenie potravín s nízkou alebo žiadnou výživovou hodnotou.
Stres a fajčenie
Ľudia, ktorí fajčia, si väčšinou uvedomujú, že nikotín vážne ohrozuje ich zdravie. Fajčiari tvrdia, že im cigareta pomáha zvládať stresové situácie. „Fajčiarska pauza môže pripomínať meditáciu. Fyzický návyk navyše prináša nutnosť, fajčiari tvrdia, že si "musia“ ísť zapáliť," hovorí klinická psychologička. Na fajčenie sa dá pozerať aj z hľadiska vplyvu na telo. Hlavnou účinnou substanciou je nikotín. Ten pôsobí povzbudzujúco a zrýchľuje srdcový tep. Podľa Nôtovej cigareta stimuluje, nabudí. To má pre fajčiarov pri zvládaní stresu svoju úlohu. Rituál prípravy a zapaľovania cigarety poskytuje istotu, odľahlý popolník zase pokoj. Sústredenie na dych upokojuje a nikotín prinesie energiu navyše.
Foto: SHUTTERSTOCK
Tým všetkým cigareta poslúži človeku v okamihu, keď prežíva stresovú situáciu. Stres a fajčenie spolu úzko súvisia. Štúdia London School a tiež University East London však naznačujú, že závislosť od cigariet je sama osebe zdrojom stresu. Tí, ktorí vyfajčia napríklad 20 cigariet denne, v podstate zažívajú 20 záchvatov stresu. Hladina nikotínu totiž v tele neprestajne kolíše a klesá vo chvíli, keď si fajčiar nemôže zapáliť. Štúdia, ktorú robili so 469 fajčiarmi, preukázala, že tí, ktorí prestali fajčiť a abstinovali celý rok, mali zníženú vnímavosť stresu. Na rozdiel od tých, ktorí sa k fajčeniu vrátili. Ale to len preto, že fajčiari bez možnosti fajčiť bývajú nervóznejší, čo je hlavný dôvod, prečo si fajčiari myslia, že ich zlozvyk znižuje stres. Ide však len o zažitý mýtus.
Fajčiari majú navyše dva- až trikrát vyššie riziko, že dostanú infarkt, ako nefajčiari. Pokiaľ sú súčasne prítomné oba ďalšie hlavné rizikové faktory- zvýšený cholesterol a zvýšený tlak, potom sa šanca dostať srdcový infarkt môže zvýšiť osemkrát. Predpokladá sa, že najmenej 80 % všetkých infarktov u mužov mladších ako 45 rokov je spôsobených fajčením. V tomto veku sa u ťažkých fajčiarov smrteľný infarkt vyskytuje 10– až 15-krát častejšie než u nefajčiarov. U pacientov s ischemickou chorobou srdca, ktorí pokračujú vo fajčení, je 5-ročné riziko koronárnej príhody a náhlej smrti významne vyššie ako u tých, ktorí prestali po diagnostikovaní ochorenia fajčiť.
Stres a obezita
Stres a obezita sú podľa vedcov spojité nádoby. Vo chvíli stresovej situácie je naše telo zaplavené hormónmi, ktoré spúšťajú najrôznejšie chute. V kritickom „záťažovom“ dni podľa vedcov človek zje až dvakrát viac tukov a cukrov, ako keď v strese nie je. S narastajúcou úrovňou stresu dochádza aj k alarmujúcemu nárastu priberania. Chemický „poplach“ v tele spustí uvoľňovanie kortizolu a ďalších hormónov do krvného obehu. A hoci stres môže odznieť, hladina kortizolu sa môže vracať na normálne hodnoty ešte hodiny.
Foto: SHUTTERSTOCK
Vysoká hladina kortizolu vzbudzuje chuť do jedla a potlačuje účinnosť „hormónu sýtosti“ leptínu. Mozog tak necíti včas, že je žalúdok plný, takže sa človek prejedá. Navyše kortizol zvyšuje produkciu „hormónu hladu“ ghrelinu. Znižuje tiež rovnováhu medzi krvnou glukózou a inzulínom, čo povzbudzuje pocit hladu. Inzulín v spolupráci s kortizolom napomáha ukladaniu tuku v oblasti pása. Tuk na bruchu sa ľahšie premieňa na okamžitú energiu, u vystresovaných ľudí teda slúži telu ako pohotovostná zásoba. Tuk v oblasti pásu sa však priamo spája so zvýšeným rizikom ochorení obehovej sústavy, srdca a cukrovkou. Dlhodobý stres podporuje priberanie a obezita je z dlhodobého hľadiska zdrojom stresu.
To potvrdzuje aj britský výskum, podľa ktorého tí, ktorí sa zaoberajú príliš svojou postavou a kilami navyše, dlhodobo nemôžu schudnúť. A to práve kvôli stresu zo svojej nadváhy. „Uvedomenie si, že človek je obézny, je samo osebe stresujúce a sťažuje úsilie pri snahe správať sa zdravo,“ tvrdí doktor Eric Robinson z University of Liverpool. Podľa neho zdôrazňovanie pacientom, že majú obezitu, k zmene nepomáha. „Paradoxne, ľudia, ktorí sa dozvedia, že sú obézni, sa začnú stresovať, jedia viac a priberú. Tí, ktorí majú nadváhu, ale netrápia sa kvôli nej, častejšie schudnú či aspoň zostanú na rovnakej hmotnosti," vysvetľuje. Človek s nadváhou by sa mal podľa vedcov najmä upokojiť, začať sa hýbať a cvičiť.
Zaujímavosti o srdci
- Ľudské srdce je dokonale fungujúci dutý sval, ktorý dokáže pracovať bez prestávky 24 hodín denne po celý život. Srdce sa pritom stiahne asi 100 000-krát denne.
- Každý deň srdce prečerpá viac ako 7 000 litrov krvi.
- Za minútu srdce prečerpá asi 5 litrov krvi. Len mozgom napríklad prejde každú minútu asi 750 ml krvi. Minútový srdcový objem sa však môže zvýšiť podľa potrieb organizmu, napríklad pri fyzickej aktivite, ale aj po požití potravy. Pri veľmi náročných športových výkonoch môže vzrásť dokonca až na 30 – 40 litrov. U trénovaných ľudí sa minútový objem zvyšuje najmä zosilnením srdcovej činnosti (zosilnením sťahov srdca), kým u netrénovaných najmä jej zrýchlením.
- Podiel krvi vypudený z náplne srdca pri jednom sťahu sa volá ejekčná frakcia. Normálna je 50 až 70 %.
- Naše srdce za celý život vykoná viac ako 2,5 miliardy úderov.
- Zdravé srdce je veľké ako päsť, meria asi 14 cm. Nachádza sa mierne vľavo od hrudnej kosti. U mužov váži asi 340 g, u žien o niečo menej.
- Srdce je rozdelené priehradkou (tzv. septum) na dve časti – pravú a ľavú, čím sa zabráni zmiešaniu okysličenej a odkysličenej krvi v srdci. Každá strana má dve dutiny – predsieň a komoru, ktoré sú prepojené jednosmernou chlopňou. Ľavá predsieň a komora prečerpávajú okysličenú krv a pravá predsieň a komora odkysličenú krv.
- Kardiovaskulárne ochorenia spôsobujú až 40 % všetkých úmrtí v Európskej únii, čo predstavuje viac ako 1,9 milióna ľudí ročne. Majú na svedomí viac životov, ako rakovina, úrazy a infekčné choroby dohromady.
- V súčasnosti úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia výrazne klesá, a to aj v krajinách, v ktorých bola ešte začiatkom 21. storočia stále na vzostupe. V niektorých krajinách klesla dokonca o viac ako 50 % (napríklad Island, Nórsko), v iných minimálne o 10 %.
- Vďaka modernej zdravotnej starostlivosti dnes už výrazne väčšie množstvo pacientov s akútnymi srdcovocievnymi ťažkosťami, napríklad infarktom, prežíva. To zároveň prináša nové výzvy v oblasti ďalšej liečby, keďže u týchto pacientov sa často ako dôsledok poškodenia srdca rozvíja chronické srdcové zlyhávanie (CHSZ), pri ktorom srdce postupne stráca svoju schopnosť pumpovať krv do organizmu. Ukazuje sa, že v súčasnosti starostlivosť o pacientov s CHSZ často nie je dostatočná a ani v súlade s najnovšími medzinárodnými odbornými odporúčaniami.
- Momentálne žije v Európe viac ako 15 miliónov ľudí s chronickým srdcovým zlyhávaním. Na Slovensku postihuje asi 100 000 pacientov a spôsobuje takmer 1 900 úmrtí ročne. Je tiež zodpovedné za približne 14 000 hospitalizácií ročne.
- Prežívanie a úmrtnosť pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním sú horšie ako u pacientov s rakovinou prsníka alebo prostaty a porovnateľné ako u pacientov s rakovinou hrubého čreva.