Štítna žľaza: Problém s ňou môžu mať aj deti

, 06.01.2017 06:00
štítna žľaza, ultrazvuk, sonografia
Nedostatočná produkcia hormónov štítnej žľazy sa prejavuje veľmi nenápadne - spomalenie rastu, celková únava, zhoršenie prospechu v škole, slabá výkonnosť, zdanlivá lenivosť, ale aj častejšie zápchy nejasného pôvodu či málokrvnosť neznámeho pôvodu. Autor:

Nielen dospelí, aj deti môžu mať problémy so štítnou žľazou. Spomalenie rastu, celková únava, zhoršenie prospechu v škole, slabá výkonnosť, zdanlivá lenivosť, málokrvnosť či častejšie zápchy nejasného pôvodu môžu byť príznakom získanej hypotyreózy - zníženej činnosti štítnej žľazy.

Na Slovensku sa ročne narodí približne jedenásť novorodencov s vrodenou hypotyreózou. Dnes sa vďaka povinnému celoplošnému skríningu z tzv. suchej kvapky krvi z pätičky novorodenca tento problém darí odhaľovať prakticky na 100 percent. Prípadov tejto kongenitálnej hypotyreózy síce nie je veľa, neodhalené ochorenie však spôsobuje závažné poškodenie mozgu – pritom sa mu dá jednoducho predísť dopĺňaním chýbajúcich hormónov štítnej žľazy.

Problém však môže predstavovať získaná hypotyreóza, ktorá sa začne objavovať najčastejšie ako následok autoimunitného ochorenia u detí v období puberty. Tu diagnostika neprebieha celoplošne ako pri vrodenej forme. Nedostatočná produkcia hormónov štítnej žľazy sa prejavuje veľmi nenápadne – spomalenie rastu, celková únava, zhoršenie prospechu v škole, slabá výkonnosť, zdanlivá lenivosť, ale aj častejšie zápchy nejasného pôvodu či málokrvnosť neznámeho pôvodu. Menej častým, ale ľahšie badateľným príznakom je zväčšená štítna žľaza – tzv. struma. Tá býva príznakom rôznych ochorení štítnej žľazy.

4-tisíc detí s hypotyreózou

„Porucha rastu je citlivým ukazovateľom hypotyreózy u detí v predškolskom a mladšom školskom veku. Jeho spomalenie zaznamená pediater pri preventívnej prehliadke do rastového grafu alebo samotní rodičia v období medzi povinnými prehliadkami. Ak spomalený rast sprevádzajú ďalšie príznaky ako chronické zápchy, častý pocit celkovej únavy, slabá výkonnosť, prípadne zhoršený prospech bez zjavnej príčiny, treba sa na to zamerať a skontrolovať hormóny štítnej žľazy,“ vysvetľuje MUDr. Zuzana Pribilincová, detská endokrinologička z II. detskej kliniky LF UK a DFNsP v Bratislave. „Rovnaké príznaky je vhodné všímať si aj u detí v pubertálnom veku. U nich sa hypotyreóza vyskytuje väčšinou ako dôsledok autoimunitného ochorenia, najčastejšie sa spája s celiakiou a cukrovkou I. typu alebo s Turnerovým či Downovým syndrómom. Odhadom žije na Slovensku približne 4-tisíc detí s takto získanou hypotyreózou.“

Neliečená hypotyreóza môže mať pre dieťa v dospelosti vážne zdravotné následky. Rast a metabolizmus sa vďaka liečbe syntetickým hormónom štítnej žľazy upravia, vysoká hladina cholesterolu v krvi – častý dôsledok zníženej funkcie štítnej žľazy – môže naštartovať už počas detstva proces aterosklerózy. „V školskom veku totiž nedostatočná produkcia hormónov štítnej žľazy spomaľuje spaľovanie tukov. V tele tak zostáva tzv. zlý cholesterol, ktorý sa postupne hromadí v cievach a srdci. V kombinácii s obezitou z prejedania sa a nesprávneho zloženia stravy, zriedkavejšou fyzickou aktivitou a prípadnou nepriaznivou rodinnou anamnézou, môže neliečená porucha štítnej žľazy prispieť k vývoju srdcovo-cievnych ochorení a niekoľkonásobne tak zvýšiť riziko infarktu v dospelosti,“ dodáva MUDr. Pribilincová.

V prípade dievčat môže byť už mierna hypotyreóza jednou z príčin porúch menštruačného cyklu a neskôr neplodnosti. Normálna hladina hormónu štítnej žľazy je totiž dôležitá pre správne fungovanie ovulácie, ale aj životaschopnosť embrya počas tehotenstva. Mladé ženy, ktoré už mali niekedy počas života diagnostikovanú zníženú činnosť štítnej žľazy, by sa počas gravidity mali liečiť dodávaním hormónu štítnej žľazy v tabletkách. Plod je totiž v ranom štádiu tehotenstva úplne závislý od hormónu, ktorý mu dodáva matka. Sám si ho nevie vytvoriť.

Celoplošná jodidácia kuchynskej soli

<A>Diagnostika aj liečba zníženej činnosti štítnej žľazy je bezbolestná a jednoduchá. Porucha štítnej žľazy sa zisťuje odberom krvi a kontrolou na ultrazvuku, znížená produkcia jej hormónov sa kompenzuje užívaním tabliet. Účinná prevencia neexistuje. Ovplyvniť vieme len pravidelný prísun jódu, ktorého dlhodobý nedostatok môže hypotyreózu vyvolať. V minulosti bol práve tento fakt príčinou endemického kretenizmu. Vďaka priekopníkovi v slovenskej endokrinológii profesorovi Juliánovi Podobovi sa v Československu začalo s celoplošnou jodidáciou kuchynskej soli. Vďaka tomu prakticky vymizol výskyt mentálnej retardácie spôsobenej ťažkou hypotyreózou.

Ak solíte kuchynskou soľou obohatenou o jód a skladujete ju v uzatvorenej nádobe, váš príjem jódu by mal byť dostatočný. Pri porovnávaní vzoriek morskej soli a klasickej jodidovanej soli sa napríklad v minulosti zistilo, že nie všetky druhy morskej soli majú uspokojivú hladinu jódu. Pozor napríklad na výlučné používanie toľko ospevovanej ružovej himalájskej soli (autorka článku ju dostala ako bonus zadarmo za nákup v internetovej lekárni). Prečítajte si článok geológa Juraja Littvu Zlostné frfľanie mrzutého geológa – Himalájska soľ, korenie života? na www.invivomagazin.sk). Nie je jodidovaná. A na to si treba dať pozor zvlášť pri deťoch i tehotných ženách.

Jodidovanou soľou proti strume

Len vďaka jodidovanej soli sme zo Slovenska vytlačili tzv. endemickú strumu. Spomínaná endemická struma, čo je chorobné zväčšenie štítnej žľazy, bola kedysi v našich končinách veľkým problémom. Endemickou sa nazýva, ak postihuje veľkú časť populácie. Tento problém si lekári začali všímať už od 20. rokov minulého storočia najmä v krajinách vo vnútrozemí kontinentov a v oblastiach veľkých horských masívov. V Európe to boli najmä oblasti Pyrenejí, Álp a Karpát.

„V oblastiach masívneho výskytu strumy sa súčasne zistil významný výskyt ťažkých neuropsychických degenerácií a kreténizmu. Dokázalo sa, že príčinou týchto závažných ochorení bol nedostatok jódu v potrave,“ píše sa v brožúrke pre pacientov Choroby štítnej žľazy. Zväčšená štítna žľaza na krku vytvorila hrvoľ, ktorému Moravania hovorili aj „vole“. Najťažšie formy nedostatku jódu v pôde, a tým následne aj v potrave, viedli až ku kreténizmu, duševnej menejcennosti, takže nebývalo ničím výnimočným stretnúť ľudí detského vzrastu s vráskavými tvárami, širokými krkmi a veľkým hrvoľom. Pochádzali z najchudobnejších vrstiev, koncentrovali sa v chudobincoch a ľudia im hovorili aj „finky“ a „náckovia“.

Obyvatelia na jód chudobných regiónov totiž denne prijímali iba jednu pätinu, prípadne tretinu množstva odporúčanej dávky tohto stopového prvku. Jódová profylaxia bola na Slovensku zavedená v roku 1951 pridaním 7 mg jodidu draselného na kilogram kuchynskej soli. Od roku 1965 sa vyrábala kuchynská soľ s obsahom 25 mg jodidu draselného na kilogram. Povinná jódová profylaxia bola uzákonená v roku 1966. Od roku 2000 sa do kuchynskej soli pridáva stabilnejší jodičnan, čo sa odrazilo na ďalšom zlepšení príjmu jódu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#štítna žľaza #soľ #MUDr. Zuzana Pribilincová #hypotyreóza
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk