Doteraz skrytou hrozbou ostáva žltačka typu C. Odborníci predpokladajú, že na Slovensku je asi 35-tisíc ľudí, ktorí s ňou nevedome žijú mnoho rokov. Chronická forma ochorenia pritom spôsobuje ťažké poškodenie pečene a môže mať až smrteľné následky.
„Počet pacientov, ktorí bojujú s chorobami pečene, extrémne narastá. Jedným z faktorov je nadmerné pitie alkoholu. Ďalším je málo pohybu a obezita spôsobená predovšetkým nevyváženou stravou a zložením potravín. Tretím dôvodom sú vírusy, jedným z nich je aj vírus spôsobujúci hepatitídu typu C,“ vysvetľuje prednosta II. internej kliniky Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici a prezident Slovenskej hepatologickej spoločnosti, doktor Ľubomír Skladaný.
Hepatitída typu C bola objavená v roku 1989. Prvé testy boli k dispozícii až v roku 1992, preto sa krv darcov na prítomnosť tohto vírusu dovtedy netestovala. „V roku 1980 som podstúpila operáciu, pri ktorej mi boli podané krvné transfúzie,“ spomína pacientka Mária. „Vtedy ešte nikto netušil, že krv, ktorá mi mala pomôcť, vyvolá ďalšie, vážnejšie problémy, ktoré sa začnú prejavovať až o 28 rokov neskôr.“
Žltačku typu C spôsobuje vírus hepatitídy C, ktorý napáda pečeňové bunky, kde sa množí a následne sa opätovne uvoľňuje do krvi. Nemá typické príznaky a organizmus napáda zvnútra, nenápadne a v tichosti. Môže sa prejavovať únavou, nevoľnosťou, nechuťou do jedla, poruchami trávenia. Znakom môžu byť aj dlhodobo zvýšené pečeňové testy. Mnoho nakazených ľudí však tieto príznaky vôbec nepociťuje.
V súčasnosti je vírusom žltačky typu C nakazených približne 35-tisíc pacientov, no podľa lekárov je rozpoznaný asi len jeden z desiatich. „Ohrození sú najmä ľudia, ktorým bol pred rokom 1992 podaný krvný derivát, podstúpili transfúziu alebo kedykoľvek prišli do kontaktu s nesterilnou ihlou – nielen užívaním drog, ale tiež pri tetovaní, piercingu alebo akupunktúre,“ vysvetľuje docent Pavol Kristian z Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura a Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Žltačka sa môže prenášať aj medzi osobami v blízkom vzťahu, napríklad nezvyčajnými sexuálnymi praktikami, ale aj používaním rovnakej zubnej kefky alebo žiletky.
„Liečba dnes už nie je pre pacienta náročná a je takmer stopercentne účinná. Darí sa nám vyliečiť aj pacientov s pokročilou cirhózou, pre ktorých boli doteraz liečebné možnosti obmedzené,“ hovorí docent Kristian. K dispozícii je dokonca liečba vo forme tabliet. Priamo pôsobiace antivirotiká doktor Skladaný považuje za triumfálny úspech vedy. "Odkedy sa vírus pred dvadsiatimi šiestimi rokmi objavil, konečne sa zistilo, ktoré fázy životného cyklu sú na jeho prežitie nevyhnutné. Našli sa enzýmy, bez ktorých vírus nevie prežiť, a gény, ktoré tieto enzýmy kódujú. To bol podklad na hľadanie liekov,“ vysvetľuje Skladaný. Odborníci sa zhodujú, že ak by sa našli všetci pacienti nakazení vírusom hepatitídy typu C, tento vírus by mohol v populácii postupne úplne vymiznúť.
Hepatitída: o čo ide
- hepatitída je zápalové ochorenie pečene spôsobujúce poškodenie a deštrukciu pečeňových buniek
- často sa v hovorovej reči tento termín zamieňa slovom „žltačka“
- podľa vyvolávajúcej príčiny existuje niekoľko druhov hepatitíd. Najčastejším pôvodcom sú vírusy
- vírusy, ktoré napádajú pečeň, nazývame hepatotropné. Ak vírus napáda hlavne pečeň, nazývame ho primárne hepatotropný vírus (napr. vírusy HAV, HBV, HCV, HDV, HEV) . Ak ide o poškodenie pečene vírusom v rámci celkového ochorenia, takýto vírus sa nazýva sekundárne hepatotropný.
- hepatitída môže prebiehať v dvoch základných formách – akútne a chronicky. Akútna – pre akútny priebeh je charakteristický náhly začiatok s výraznými ťažkosťami. Choroba obvykle po dvoch mesiacoch ustupuje alebo výnimočne vedie k zlyhaniu funkcie pečene. Chronická – táto forma hepatitídy vzniká najčastejšie prechodom z akútneho ochorenia. Predstavuje veľké riziko vzniku zdĺhavého ochorenia poškodzujúceho pečeň. Často spôsobuje nebezpečné komplikácie.
Pôvodca ochorenia
- najčastejším pôvodcom hepatitídy sú vírusy
- vírusy sú najmenšie a najjednoduchšie známe formy života. Môžu vyvolávať ochorenia rastlín, živočíchov i človeka. Vírus nemá vlastnú bunku, obvykle ho tvorí len jeho genetická informácia – nukleová kyselina (DNA alebo RNA) – zabalená v bielkovinovom obale. Množiť sa preto môže iba v bunkách iných organizmov
- vírus dokáže zmeniť napadnutú bunku na akúsi továreň, ktorá podľa vzoru vyrába tisíce vírusových kópií. Po vyčerpaní svojej výrobnej kapacity bunka zaniká, novo vytvorené vírusy sa uvoľňujú a napádajú ďalšie bunky v okolí. Niekedy je za zánik bunky zodpovedný vlastný imunitný systém hostiteľa infekcie. Zánik väčšieho množstva buniek sa už prejaví chorobou
- mnohonásobne zväčšený vírus „céčka“ pripomína nevinne vyzerajúcu guľôčku. Skrýva v sebe len jedno vlákno ribonukleovej kyseliny (RNA – odtiaľ príslušnosť k RNA vírusom). Po prieniku do organizmu napáda pečeňové bunky a množí sa v nich. Spôsobuje tým vážne poškodenie až zánik mnohých z nich. Vzniká zápal a jazvenie tkaniva pečene
Centrá na liečbu vírusových hepatitíd | |
---|---|
Infektologické pracoviská | |
Klinika infektológie a geografickej medicíny Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice | Bratislava |
Infekčná klinika Fakultnej nemocnice | Nitra |
Klinika infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice | Martin |
Infekčné oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta | Banská Bystrica |
Infekčné oddelenie Všeobecnej nemocnice s poliklinikou, n.o. | Lučenec |
Klinika infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura | Košice |
Detské infekčné oddelenie Detskej fakultnej nemocnice | Košice |
Oddelenie infektológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana | Prešov |
Hepatologické pracoviská | |
Hepatologická ambulancia, 1. interná klinika SZU a Univerzitnej nemocnice | Bratislava – Kramáre |
Hepatologická ambulancia, 3. interná klinika Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice | Bratislava – Kramáre |
Hepatologická ambulancia, 5. interná klinika Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice | Bratislava – Ružinov |
Gastroenterologicko-hepatologické centrum THALION | Bratislava |
I. Detská klinika, Detská fakultná nemocnica s poliklinikou (iba pre deti od veku 3 rokov) | Bratislava |
Hepatologická ambulancia, interné oddelenie Fakultnej nemocnice | Trenčín |
Gastroenterologická ambulancia, Detská klinika Univerzitnej nemocnice Martin (iba pre deti od veku 3 rokov) | Martin |
Hepatologická ambulancia, Fakultná nemocnica | Nitra |
Hepatologická ambulancia, Klinika vnútorného lekárstva II Fakultnej nemocnice s poliklinikou | Nové Zámky |
Hepatologická ambulancia, Interná klinika Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta | Banská Bystrica |
Gastroenterologická ambulancia, Detská fakultná nemocnica F. D. Roosevelta (iba pre deti od veku 3 rokov) | Banská Bystrica |
Hepatologická ambulancia, interné oddelenie Nemocnica Poprad, a.s. | Poprad |
Hepatologická ambulancia, 1. interná klinika UNLP a Lekárskej fakulty UPJŠ | Košice |