Ako znížiť riziko nákazy? Podľa hlavného hygienika Úradu verejného zdravotníctva Jána Mikasa sa treba vyhýbať kontaktu s chorými, obmedziť návštevy priestorov s vysokou koncentráciou ľudí, často a účinne vetrať a dodržiavať pravidlá zdravého životného štýlu. Medzi najdôležitejšie preventívne opatrenia patrí dodržiavanie zásad osobnej hygieny, konkrétne časté umývanie rúk (po každom kýchnutí, kašľaní a vyfúkaní nosa) vrátane používania jednorazových vreckoviek a ich bezpečného likvidovania.
S chrípkou bojuje prakticky už celé Slovensko. S rastúcim počtom prípadov strmo stúpa aj užívanie antibiotík. Nie vždy je však ich užívanie nevyhnutné a vhodné. Zbytočné užívanie antibiotík môže viesť k ohrozeniu života. Ako rozoznať, či ide len o bežné prechladnutie, alebo treba navštíviť lekára? Pomôcť môže domáca diagnostická metóda zvaná CRP test. „Zvýšená telesná teplota nie je dostatočnou informáciou na určenie diagnózy. Je dôležité poznať hladinu tzv. C-reaktívneho proteínu – CRP. Podľa jeho obsahu v krvi potom môžeme pomerne presne rozlíšiť medzi bakteriálnym alebo iným, najčastejšie vírusovým, pôvodom ochorenia. Kým prvý prípad spĺňa podmienky na nasadenie antibiotík, v druhom to spravidla stačí vyležať a liečiť bežne dostupnými prostriedkami,“ vysvetľuje všeobecná lekárka pre dospelých Jana Bendová. Na klasické prechladnutie je nasadenie antibiotík zbytočné, ba až škodlivé. Pri častom užívaní antibiotík totiž hrozí riziko takzvanej antimikrobiálnej rezistencie, keď sa pacient stáva voči liečivám imúnny a tie nemajú účinok. Na infekcie spôsobené rezistentnými baktériami zomrie podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v Európskej únii ročne 25 000 ľudí.
„Chrípka je infekčné ochorenie vyvolané vírusom chrípky. Klinicky prebieha ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Jej nástup je obvykle náhly, z plného zdravia. Často sa začína zimnicou, bolesťami hlavy, teplota stúpa na 39 až 40 ºC. Chorý má bolesti svalov a kĺbov, suchý, dráždivý kašeľ, nádchu, pocit sucha a škriabania v hrdle. Ku klinickým príznakom dochádza o jeden až tri dni od infikovania sa. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky do piatich dní odznejú. Úplné uzdravenie obvykle nastáva až do štyroch týždňov od prvých príznakov,“ hovorí docentka Zuzana Krištúfková, predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti SLS a prodekanka Fakulty verejného zdravotníctva SZU v Bratislave.
Jedným z preventívnych opatrení, ktoré odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), je očkovanie. „Zaočkovanosť populácie proti chrípke na Slovensku však už niekoľko rokov za sebou klesá. V uplynulej chrípkovej sezóne klesla na úroveň 4,6 %. Očkovanie pritom výrazne znižuje množstvo závažných prípadov i cirkuláciu vírusov chrípky v populácii,“ prízvukuje docentka Krištúfková.
Kde sa berie vírus chrípky
- vírusy sú najjednoduchšie živé organizmy, ktoré nemajú vlastné bunky, a tak na svoje množenie využívajú bunky iných organizmov. Ide o najmenšie známe organizmy, približne 200-tisíc chrípkových vírusov poskladaných vedľa seba by vytvorilo rad dlhý len približne jeden centimeter
- vírus chrípky na prvý pohľad pripomína guľôčku posypanú krupicou
- chrípkové vírusy sa delia do troch základných skupín označovaných prvými písmenami abecedy. Každá skupina má pritom ešte niekoľko ďalších kmeňov líšiacich sa od seba vlastnosťami jednotlivých vírusov a ich schopností vyvolať ochorenie
- chrípkové vírusy skupiny A a B sú najčastejšími pôvodcami každoročných epidémií, skupina C vyvoláva len miernejšie ochorenia
- vírusy A a C sú nákazlivé pre človeka aj niektoré zvieratá, vírusom typu B sa môže nakaziť len človek
- jediným cieľom vírusov je množiť sa a robia tak pomocou kvapôčok, ktorými sa dostávajú do dýchacích ciest, napadajú ich bunky, množia sa a rozširujú do celého tela
- príznaky chrípky sú potom vyvolané tak miestnym poškodením buniek v dýchacích cestách ako aj celkovou odpoveďou imunitného systému. Množenie vírusov spôsobuje opuch a poškodenie sliznice dýchacích ciest pričom čas od kontaktu človeka s vírusom do počiatku príznakov ochorenia je 18 až 24 hodín
Možné komplikácie
Väčšina ľudí má tendenciu chrípku podceňovať. Napriek tomu, že ide o jednu z najbežnejších, je zároveň aj jednou z najstrašnejších chorôb, s ktorými sa ľudstvo stretáva. Môže prebehnúť ako ľahké ochorenie, ak pacient dodrží pokojový režim a vyleží ju. V opačnom prípade môžu nastať komplikácie. Ich závažnosť sa pohybuje od relatívne neškodných až po život ohrozujúce dramatické stavy. Komplikácie chrípky, ktoré spôsobuje priamo chrípkový vírus: akútny zápal hrtana, chrípkový zápal pľúc, zápal svalov, zápal srdca, postihnutie nervového systému.
Akútny zápal hrtana
Pri zápale hrtana sa hlasivky aj okolité tkanivo zdurí a tým a výrazne obmedzí miesto pre prúdenie vzduchu do pľúc. Ochorenie začína náhle a prejaví sa dráždivým kašľom, stratou hlasu či dýchavičnosťou. Zápal sa môže rozšíriť na priedušky a v takom prípade sa k problémom zvyčajne pridáva drsný, hrubý kašeľ a vysoká teplota.
Chrípkový zápal pľúc
Ide o ťažkú, život ohrozujúcu komplikáciu. Rozvíja sa krátko po počiatočných príznakoch chrípky. Pri zápale pľúc sa rýchlo zvýrazňuje kašeľ a chorý nestačí s dychom. Ak má chorý takéto príznaky, mal by ísť urýchlene do nemocnice. Aj pri súčasných možnostiach medicíny až polovica pacientov s týmto typom zápalu pľúc zomiera.
Zápal svalov
Najčastejšie vzniká v súvislosti s infekciou chrípkovým vírusom typu B. Svalové postihnutie sa objavuje približne päť až sedem dní od nástupu chrípky. Prejaví sa výraznou únavou, svalovou slabosťou a najmä bolesťou svalov. Mierna bolesť je zvyčajným príznakom nekomplikovanej chrípky. Pri zápale svalov je však bolesť výrazná a obmedzuje aj ich silu. Typicky bývajú zápalom postihnuté svaly stehien.
Zápal srdcového svalu
Môže sa rozvinúť náhle. Pacient pociťuje búšenie srdca, únavu, slabosť, nevoľnosť a patrí rozhodne do nemocnice.
Postihnutie nervového systému
Ide o zápal mozgu a mozgových blán. Komplikácie na seba upozornia úpornými bolesťami hlavy, očí, svetloplachosťou, malátnosťou, bolesťami svalov a chrbta. Pridať sa môžu poruchy vedomia, halucinácie a podobne.
Chrípka či prechladnutie? Rozpoznajte rozdiely
| Príznak | Chrípka | Nachladnutie |
|---|---|---|
| Horúčka | vysoká nad 38 °C | telesná teplota obvykle do 38 °C |
| Bolesť hlavy | častá | iba občas |
| Nádcha | s rôznou frekvenciou | často |
| Zimnica | áno | málokedy a krátkodobá |
| Kašeľ | častý, dráždivý, úporný | častý |
| Bolesť v hrdle | minimálne | často |
| Bolesť kĺbov a svalov | áno | mierna alebo žiadna |
| Komplikácie | pľúcne a mimopľúcne | vzácne |
| Nástup ochorenia | rýchly nástup príznakov | skôr pozvoľný nástup príznakov |
Odpovedzte si na otázky a zistite, či vás trápi chrípka
- Objavili sa ťažkosti náhle, v priebehu niekoľkých hodín?
- Máte horúčku?
- Vyskytuje sa teraz chrípka vo vašom regióne alebo ste prišli do kontaktu s chorým človekom?
- Cítite sa slabý, unavený, „zbitý“?
- Potíte sa alebo máte triašku?
- Trpíte prenikavou bolesťou hlavy?
- Máte bolesti svalov a kĺbov?
- Trápi vás suchý kašeľ alebo bolesti hrdla?
Ak ste odpovedali kladne na prvé tri otázky a zároveň spĺňate dve z ďalších piatich, je vysoká pravdepodobnosť, že máte chrípku.
Ako sa chrániť počas chrípkovej sezóny
Chrípkovou sezónou sa označuje obdobie od októbra do konca apríla, ktoré je v našej zemepisnej šírke charakteristické zvýšenou chorobnosťou na akútne respiračné ochorenia vrátane chrípky a chrípke podobných ochorení. Medzi akútne respiračné ochorenia patria ochorenia ako nádcha, angína, zápal prinosových dutín, hrtana, hltana, priedušiek, priedušnice a zápal pľúc. Môžu prebiehať aj ako bezpríznakové ochorenia, cez ľahké prechladnutie až po ťažké alebo komplikované ochorenia s postihnutím ucha, oka, nervovej sústavy alebo tráviacej sústavy.
Akútne respiračné ochorenia vrátane chrípky sa prenášajú vdýchnutím vzduchu, ktorý je kontaminovaný pôvodcom ochorenia (najčastejšie vírus alebo baktéria). Môžu sa prenášať aj priamym kontaktom s infikovanou osobou a nepriamym prenosom kontaminovanými rukami a predmetmi dennej potreby.
Chrípka je infekčné ochorenie vyvolané vírusom chrípky. Klinicky prebieha ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Jej nástup je obvykle náhly, z plného zdravia. Často sa začína zimnicou, bolesťami hlavy, teplota stúpa na 39 až 40 ºC. Chorý má bolesti svalov a kĺbov, suchý, dráždivý kašeľ, nádchu, pocit sucha a škriabania v hrdle. Klinické príznaky vznikajú za jeden až tri dni od infikovania sa. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky do piatich dní odznejú. Úplné uzdravenie obvykle nastáva až do štyroch týždňov od prvých príznakov.