MUDr. Ľubomíra Fábryová: Cholesterol dokáže byť zákerný

Cholesterol, podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či tlak, je veľmi zákerný. A to v tom, že nebolí a v mladšom veku sa jeho zvýšená hladina výrazne neprejavuje. Dá sa zistiť v rámci preventívnych prehliadok.

02.03.2017 06:00
debata (3)

O negatívnych následkoch vysokej hladiny cholesterolu v krvi sa zhovárame s MUDr. Ľubomírou Fábryovou, PhD., z Metabol KLINIK, s. r. o., Ambulancie pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy v Bratislave. Predsedníčka obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti a diabetologička sa dlhé roky venuje manažmentu porúch metabolizmu tukov.

Ako bežný človek zistí hladinu svojho cholesterolu?
Právo na preventívnu prehliadku má každý občan starší ako 18 rokov jedenkrát za dva roky alebo raz ročne, ak je darcom krvi, orgánov alebo tkanív. V rámci preventívnej prehliadky sa vykonávajú aj odbery na hematologické a biochemické vyšetrenia (moč chemicky, močový sediment, glykémia, krvný obraz, sedimentácia krvi, vyšetrenie kreatinínu). Vyšetrenie celkového cholesterolu a triacylglycerolov sa robí u osôb vo veku 11 a 17 rokov a u osôb starších ako 40 rokov. Ak sú hladiny celkového cholesterolu a triacylglycerolov v poriadku, ďalšie preventívne vyšetrenie sa u dospelých nad 40 rokov robí o ďalšie dva roky. Ak pacienta už trápia chronické zdravotné ťažkosti, ako napríklad cukrovka, obezita, vysoký tlak, prípadne má problémy so srdcom, kontroly by mali byť častejšie. Presnú periodicitu určí lekár.

Má zmysel zisťovanie celkovej hladiny cholesterolu?
Stanovenie celkového cholesterolu a hladín triacylglycerolov má význam. Sú považované za významné rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení. Za „normálne“ hodnoty v prípade zdravých ľudí bez iných rizikových faktorov aterosklerózy, napr. u nefajčiarov bez vysokého tlaku a nediabetikov, považujeme celkový cholesterol < 5,0 mmol/l a triacylglyceroly < 2,0 mmol/l. Ak tieto hladiny nie sú v poriadku, tak sa už urobí komplexnejší odber celého lipidového profilu (celkový cholesterol, HDL, čiže „dobrý“ cholesterol, triacylglyceroly a z týchto parametrov sa vypočítava LDL, čiže „zlý“ cholesterol). V prípade, že sú vysoké hladiny triacylglycerolov (viac ako 4,5 mmol/l), tak sa môže použiť aj tzv. priame stanovenie LDL cholesterolu. Pravidelnou kontrolou lipidových parametrov v rámci preventívnych prehliadok dokážeme v prípade ich zvýšenia včas zasiahnuť nefarmakologickou alebo farmakologickou liečbou. Tým môžeme predísť rozvoju infarktu alebo cievnej mozgovej príhody.

Dokáže úprava stravy znížiť hladinu cholesterolu? Má zmysel konzumovať „nízkocholeste­rolové“ potraviny?
Poruchy metabolizmu tukov, podobne ako cukrovka 2. typu a obezita patria medzi chronické metabolické choroby. Pri všetkých týchto ochoreniach je úprava stravy dôležitou súčasťou liečby. Dodržiavanie diétnych a režimových opatrení môže následne viesť k užívaniu menšieho počtu, resp. nižšej dávky liekov. Úprava stravy môže znížiť hladinu cholesterolu o 10 až 15 %. Zmena jedálneho lístka si však vyžaduje čas, často mesiace až roky. Základom nízkocholeste­rolovej diéty je obmedzenie potravín s vysokým obsahom nasýtených tukov. Tie sa vyskytujú v mliečnych a mäsových výrobkoch, tuhých margarínoch, vo väčšine hotových zákuskov, sušienok, v sladkom pečive, v potravinách z tzv. rýchleho občerstvenia. Ďalšou zásadou je obmedzenie príjmu transmastných kyselín, ktoré vznikajú pri vyprážaní, fritovaní, sú napríklad v tukovom pečive, krekeroch, hotových polievkach. A v neposlednej miere sa ľuďom s vysokými hodnotami cholesterolu odporúča znížiť jeho príjem v potrave. Najdôležitejšími zdrojmi cholesterolu v strave sú napríklad vaječné žĺtky, vnútornosti, mäso, tučné mliečne produkty, ako sú syry, smotana a maslo. Strava má byť pestrá, vyvážená a prospešná pre srdce. Okrem zníženia celkového príjmu tukov a cholesterolu sa treba sústrediť na konzumáciu vhodných tukov (najmenej dvakrát týždenne jesť ryby s vysokým obsahom omega-3 mastných kyselín). Strava bohatá na vlákninu (hrubozrnné a celozrnné výrobky, strukoviny, ovocie, bobuľovité plody a zelenina) má priaznivý vplyv na hladinu cholesterolu a je tiež dôležitým zdrojom vitamínov, minerálov a samotnej vlákniny. Odporúčaným postupom je varenie, dusenie, grilovanie či opekanie na malom množstve tuku. Ide o také postupy, ktorými pripravíme zdravé jedlo bez straty jeho výživných hodnôt. Bez tuku je možné jedlo pripravovať pomocou teflónovej panvice, v teplovzdušnej či mikrovlnnej rúre, v pare, v antikorových nádobách s posilneným dnom, v alobale či vo fólii. Ak použijeme tuk, tak rastlinný. Takéto odporúčania sa týkajú nielen ľudí s vysokými hodnotami cholesterolu, ale zásady racionálneho stravovania by mali dodržiavať preventívne aj zdraví ľudia.

Ako je možné aktívne si zvyšovať hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu?
HDL cholesterol, nazývaný „dobrý“ cholesterol, chráni pred srdcovo-cievnymi ochoreniami. V praxi to znamená, že vyššia úroveň HDL cholesterolu nikdy nie je na škodu. Jeho hladinu možno ovplyvniť zdravým životným štýlom, do ktorého bezpochyby patrí aj správne zloženie jedálneho lístka. Ideálna je tzv. stredomorská diéta: ryby, vláknina, ovocie, zelenina, olivový olej. Je potrebné sa vyvarovať zvýšenej konzumácie nasýtených mastných kyselín, transmastných kyselín, ako aj zvýšeného príjmu jednoduchých cukrov. Na zvýšenie hladín HDL cholesterolu má vplyv aj redukcia hmotnosti. Dôležitou súčasťou ovplyvnenia HDL cholesterolu je pohyb. Najjednoduchším odporúčaním je rýchla chôdza. Denne by sme mali prejsť asi 10-tisíc krokov. Pre mužov s dĺžkou kroku 50 až 60 cm to predstavuje 5 až 6 km/hodinu, u žien pri priemernej dĺžke kroku 40 až 50 cm je to 4 až 5 km/hodinu. K tomu by sme mali pridať ešte 5-krát do týždňa 30 minút stredne intenzívnej fyzickej aktivity. Pre milovníkov exaktnosti je potrebné udržať si tepovú frekvenciu na úrovni 40 až 60 % maxima (maximálna tepová frekvencia = 220 – vek), ale podstatne jednoduchšie je asi športovať do "spotenia“. Fajčenie nepriaznivo ovplyvňuje hladiny HDL cholesterolu, takže rozhodnutie prestať fajčiť takisto pomáha zvýšiť hladiny HDL cholesterolu.

Najznámejšie lieky na znižovanie cholesterolu sú statíny. Stanú sa „aspirínom“ 21. storočia?
Statíny boli objavené v 70. rokoch minulého storočia a majú dôležité postavenie v prevencii a liečbe srdcovo-cievnych ochorení. V súčasnosti sú najčastejšie používanými, vysoko účinnými liekmi na zníženie cholesterolu a podľa slov celosvetovo uznávaných lekárov sú naozaj „aspirínom“ 21. storočia. Sú liekmi prvej voľby pri znižovaní celkového a LDL cholesterolu prostredníctvom blokovania tvorby cholesterolu v pečeni. Vedú k významnému poklesu srdcovo-cievnych ochorení a úmrtí na srdcovo-cievne ochorenia. Podľa najnovších štúdií najúčinnejšie statíny vedú dokonca k zastaveniu ďalšieho rozvoja aterosklerózy v cievach a v miestach najväčšieho zúženia k rozšíreniu ich prierezu.

Aké sú ich nežiaduce účinky?
Tak ako každý iný liek, aj statíny majú svoje úskalia. Vo všeobecnosti však majú veľmi dobrú znášanlivosť, o čom svedčia aj výsledky veľkých klinických štúdií. Výskyt závažných nežiaducich udalostí je nízky. Lekár by mal pacienta poučiť o najčastejších možných nežiaducich udalostiach. Pri kontrolných vyšetreniach lekár indikuje kontrolu biochemických parametrov, ktoré sú zamerané na odhalenie možných nežiaducich účinkov. V súčasnosti na jednej strane máme k dispozícii nesmierne množstvo dôveryhodných údajov o účinnosti a bezpečnosti statínov, na druhej strane sa stretávame s neodbornými článkami, ktoré sú väčšinou publikované v populárnych časopisoch alebo šírené prostredníctvom internetu. Tieto články často predstavujú liečbu statínmi z negatívneho pohľadu a ich skreslené a často nepravdivo podané informácie môžu u pacientov vzbudzovať pocit pochybnosti o správnosti statínovej liečby.

Na ako dlho sa odporúča liečba statínmi?
Väčšinou je celoživotná. Ak sa dosiahne zlepšenie lipidového spektra v krvi, je to práve vďaka účinnej liečbe. Liečbou nám nejde iba o čísla, ale cieľom je znížiť alebo eliminovať výskyt srdcovo-cievnych ochorení, prípadne aj úmrtie na tieto ochorenia. Dávku statínov môžeme podľa potreby upravovať, ale nie vysadzovať. Na ukončenie liečby statínmi musí byť veľmi vážny dôvod.

Aktuálne je k dispozícii nová, „inteligentná“ liečba cholesterolu. Na akom princípe funguje?
Od roku 2016 máme k dispozícii prelomovú liečbu na zníženie cholesterolu až o 70 %. Mechanizmus účinku je veľmi zložitý. Ide o protilátky, ktoré sú namierené proti dôležitému enzýmu ovplyvňujúcemu hladinu cholesterolu – PCSK9 (inhibítory PCSK9). Mechanizmus je úplne odlišný od všetkých dosiaľ podávaných liekov na zníženie cholesterolu. Sú revolučné z viacerých dôvodov. Sú to prvé lieky na ovplyvnenie lipidov v krvi, ktoré si pacient podáva sám injekčne do podkožia špeciálnym perom – raz za dva týždne. Liečba sa väčšinou pridáva do kombinácie k ostatným liekom ovplyvňujúcim lipidy v krvi. Sú určené pre pacientov s veľmi vysokými hodnotami cholesterolu – s familiárnou hypercholeste­rolémiou, pre pacientov, ktorí neznášajú v súčasnosti používané lieky, ako aj pre ľudí, ktorí už prekonali alebo sú ohrození vysokým rizikom infarktu či cievnej mozgovej príhody. Ak pacient spĺňa indikačné obmedzenia, môže jeho lekár požiadať zdravotnú poisťovňu o úhradu liečby.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 3 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #zdravie #prevencia #cholesterol