Štandardizovaný výskyt nadváhy a obezity vo vekovej skupine 25– až 64-ročných bol u mužov 68,8 % a u žien 56,4 %. Pri porovnaní výsledkov za roky 2005 a 2011 môžeme za nepriaznivý fakt považovať 10 % nárast nadváhy a obezity vo vekovej skupine mladých mužov (25– až 34-ročných), kde výskyt nadváhy a obezity bol 54,57 %. Až 26,9 % z týchto mužov bolo v pásme nadváhy. Výskyt nadváhy a obezity u žien je pomerne stabilný, v roku 2011 došlo k miernemu poklesu obezity o 1,53 %. Stredná hodnota BMI je 25,2 % pre ženy, čo sa pohybuje na dolnej hranici nadváhy. V rámci štátov OECD sa Slovensko umiestnilo na siedmom mieste v rebríčku obéznych ľudí za krajinami ako USA, Veľká Británia, Austrália a Mexiko. Najštíhlejší sú, naopak, ľudia v Kórei, Japonsku, vo Francúzsku a Švajčiarsku.
Výskyt obezity vo svete
Epidémia (až pandémia) obezity je jedným z najvýznamnejších celosvetových zdravotníckych problémov súčasnosti. Paradoxne častejším problémom ako podvýživa je obezita dospelých. Okolo 475 miliónov dospelých trpí obezitou, dvakrát viac má nadváhu, čiže okolo 1,5 miliardy dospelých ľudí sa nachádza v kategórii nadváhy a obezity. Problém sa čoraz viac úzko dotýka detí a adolescentov. Viac ako 200 miliónov školákov trpí nadváhou, čo vytvára predpoklady, aby žili kratšie ako ich rodičia. Celosvetovo asi 10 % detí vo veku 5 až 17 rokov spĺňa kritériá pre obezitu. Prítomnosť obezity vo včasnejších štádiách života výraznejšie zvyšuje kardiometabolické riziko, najmä rozvoj diabetu 2. typu. Výskyt obezity je rozdielny v rôznych svetových regiónoch (od < 5 % v Afrike a častiach Ázie až po > 20 % v Európe a > 30 % v Amerike a niektorých krajinách Blízkeho východu).
Zdravotné dôsledky obezity
- môžeme rozdeliť na dve základné skupiny: mechanické a kardiometabolické.
Mechanické komplikácie
- sú priamym následkom zvýšenej telesnej hmotnosti. Spájajú sa so zvýšenou záťažou pohybového aparátu (osteoartróza, osteoartritída), s problémami s dýchaním, so syndrómom spánkového apnoe, s gastroezofageálnym refluxom a čiastočne aj so zväčšením srdca. Na to, aby tieto ťažkosti ustúpili, je nutná výrazná redukcia hmotnosti.
Kardiometabolické komplikácie obezity
- zvyčajne sa pod týmto pojmom združujú metabolický syndróm (MS), ktorý predstavuje zoskupenie rizikových faktorov vplývajúcich na rozvoj srdcovocievnych ochorení a úmrtí na tieto ochorenia a tiež na rozvoj diabetes mellitus 2. typu.
- Všetky tieto ochorenia vyplývajúce z obezity vedú tiež k namáhaniu, zväčšeniu a poškodeniu obličiek a k zhoršeniu ich funkcie. Patria medzi ne:
Artériová hypertenzia: je hlavným rizikovým faktorom pre rozvoj kardiovaskulárnych komplikácií, srdcového zlyhávania, ischemickej choroby srdca, chronického srdcového zlyhania a hemoragickej a ischemickej cievnej mozgovej príhody. Neliečený vysoký tlak vedie k poškodeniu centrálneho nervového systému a obličiek. Obličky významne trpia následkom vysokého krvného tlaku. Postupne sa zhoršuje ich funkcia aj filtračná schopnosť. Stúpa hladina kreatinínu v krvi a vzniká takzvaná mikroalbuminúria, to je únik bielkovín do moču. Ohrozené sú obličkové funkcie, vzniká takzvaná hypertenzná nefropatia.
Porucha metabolizmu tukov: znakom metabolického syndrómu je aj chronický zápal, ktorý spolu so zníženou citlivosťou organizmu na inzulín vyúsťuje do komplexnej metabolickej poruchy. Tá prispieva k vzniku hypertenzie, k ukladaniu tukových plátov na stenách ciev – ateroskleróze, ku koronárnemu arteriálnemu ochoreniu a ďalším orgánovým dysfunkciám. Nahromadenie metabolicky aktívneho tuku prispieva k vzniku renálnej hyperfiltrácie – obličky musia zvýšene pracovať a odbúravať škodlivé produkty metabolizmu. Aterosklerotické zmeny vyplývajúce z poruchy metabolizmu tukov pri metabolickom syndróme postihujú aj prívodné obličkové cievy.
Prediabetes a diabetes 2. typu: pre rozvoj diabetu 2. typu u osôb s nadváhou alebo obezitou je charakteristické postupné zhoršovanie sa hospodárenia organizmu s glukózou – cukrom v krvi v priebehu mnohých rokov (prediabetes). Priberanie na hmotnosti vedie k abnormálnej alebo zníženej citlivosti na inzulín s počiatočným zvýšením a následným poklesom sekrécie inzulínu. Telo nedokáže na inzulín dostatočne reagovať. Inzulínu je dostatok, ale má znížený účinok na svaly, tukové tkanivo a pečeň, ktoré sú na tento hormón menej citlivé. Vzniká diabetes – ochorenie, pri ktorom bez liečby nekontrolovateľne stúpa hladina cukru v krvi. Riziko vzniku diabetu je päťnásobne zvýšené u ľudí s BMI viac ako 25 a 28-násobne u tých, čo majú BMI viac ako 30, oproti ľuďom s BMI 21. Až 88 % ľudí s novodiagnostikovaným diabetom 2. typu má zvýšenú hmotnosť. Približne polovica z nich je obéznych.
Poškodenie obličiek následkom diabetu sa nazýva diabetická nefropatia. Pri diabetickej nefropatii dochádza k poruche činnosti tohto párového orgánu. Obličky vplyvom poškodených ciev nedostatočne filtrujú krv od škodlivých látok a pritom vylučujú do odpadu aj látky, ktoré by v krvi mali zostať alebo sa v zdravom tele bežne odbúravajú na iných miestach. Diabetik má obličky viac namáhané dlhodobo výrazne kolísajúcou hladinou cukru v krvi (glykémia). Časom sa táto nerovnováha začne prejavovať nedostatočnou filtráciou a zhoršovaním funkčnosti obličiek, vysokým tlakom krvi. Až 40 % pacientov v dialyzačnom programe zlyhali obličky práve kvôli diabetickej nefropatii, čiže obličky im poškodila cukrovka. V niektorých krajinách dosahuje ich počet až polovicu.
Hyperurikémia: vzniká nadprodukciou alebo zníženým vylučovaním kyseliny močovej. Normálne hodnoty kyseliny močovej sú u mužov 180 – 420 umol/l a u žien 180 – 360 umol/l. Za dôvod zvyšujúceho sa výskytu hyperurikémie v populácii sa pokladá zvýšený energetický príjem, najmä konzumácia červeného mäsa, rýb a plodov mora a fruktózy. Príčinou zvýšenej hladiny kyseliny močovej je jej nadprodukcia v organizme alebo znížené vylučovanie. Až 70 % sa vylúči obličkami, zvyšok tráviacim traktom. Pri zvýšenej koncentrácii kyseliny močovej v krvi sa začnú jej kryštáliky usadzovať v tkanivách a vyvolávajú zápal. Hyperurikémia je považovaná za rizikový faktor kardiovaskulárnych chorôb, vysokého tlaku a krvácania do centrálneho nervového systému. Spôsobuje dnu – akútny zápal jedného či viacerých kĺbov. Je tiež rizikovým faktorom vzniku obličkových kameňov a tzv. urátovej nefropatie – poškodenia obličiek kryštálikmi kyseliny močovej Postihnutie obličiek môže odhaliť až kolika, spôsobená uviaznutím kameňa v močových cestách. Zhoršovanie obličkových funkcií spôsobuje znížené vylučovanie kyseliny močovej, jej množstvo v krvi vzrastá, čo bez liečby môže viesť k zlyhaniu obličiek.
Obezitou vyvolaná nefropatia: obezita a poškodenie obličiek sú navzájom úzko prepojené. Ľudia s BMI vyšším ako 40 majú až 7-násobné riziko zlyhania obličiek, obezitou trpí 20 až 30 % transplantovaných pacientov. Poškodenie obličiek obezitou je komplexné, deje sa na viacerých úrovniach rôznymi spôsobmi a chorobné deje sa vzájomne znásobujú. Hovoríme o obezitovej nefropatii, ktorá sa nachádza na 12. mieste medzi smrteľnými chorobami. Zahŕňa patologické funkčné a štrukturálne zmeny obličiek. Mechanizmus vzniku obezitovej nefropatie je multifaktoriálny. Podieľajú sa na ňom hemodynamické a metabolické faktory, zápalové cytokíny a hormóny. Ich patologickým pôsobením, ktoré spôsobuje obezita, sa poškodzujú bunky obličkových klbiek – glomerulov. To vedie k ich zvýšenej priepustnosti pre bielkoviny, neskôr aj k postupnému zániku týchto buniek a zhoršovaniu filtračnej funkcie obličiek. Zhoršená funkcia obličiek spôsobuje zvýšený výskyt vysokého krvného tlaku, poruchu metabolizmu tukov a cukrov, zvýšenú hladinu cholesterolu, najmä „zlého“, zvýšenú hladinu glukózy v krvi. Zvyšuje sa aj množstvo krvi v cievach kvôli zvýšenému spätnému vstrebávaniu sodíka v obličkách. To vedie k postupnému preťaženiu srdca a jeho zlyhávaniu. Samozrejme výskyt týchto chorôb a porúch je u obézneho človeka zvýšený aj samostatne. Väzby medzi obezitou a poškodením obličiek sú teda obojstranné.