Mozgové príhody? Rozhodujúci je čas

, 06.04.2017 06:00
mozog, zena, porazka
Ilustračné foto. Autor:

Cievna mozgová príhoda postihne ročne na Slovensku až 17-tisíc ľudí. Napriek dostupnej liečbe je v akútnom štádiu zachytených len 11 % z nich. Slováci totiž nepoznajú príznaky mozgovej mŕtvice a lekársku pomoc vyhľadajú neskoro. Pri cievnej mozgovej príhode pritom rozhoduje čas.

Limit pre podanie akútnej liečby je 4 a pol hodiny a mechanické odstránenie krvnej zrazeniny je možné do 8 hodín od prvých príznakov. Čím skôr pacient zavolá pomoc, tým má lepšie šance na plnohodnotný život. S cieľom zvýšiť povedomie verejnosti o cievnych mozgových príhodách sa začína na Slovensku kampaň Čas je mozog. „My pacienti si uvedomujeme, že aj v našom prípade rozhodovali sekundy či minúty. Mali sme šťastie a pomoc prišla v pravý čas. Uvedomujeme si, že mnohí takéto šťastie nemali. Na Slovensku je totiž rozhodujúci faktor, kedy a kde vás cievna príhoda zastihne. Chceme, aby všetci pacienti mali rovnaké šance. Na to je nevyhnutné poznať príznaky ochorenia, volať prvú pomoc okamžite a optimalizovať manažment pacienta, o čo sa snaží naša pacientska organizácia v spolupráci s lekármi a rezortom zdravotníctva,“ hovorí Richard Fides z pacientskej organizácie Sekunda pre život.

Cievna mozgová príhoda je závažné ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva nedokrvením alebo krvácaním do mozgu. Žiaľ, aj na Slovensku postihuje ľudí vo veku od 20 do 44 rokov. Na toto ochorenie zomiera dvakrát viac ľudí ako na infarkt. Každá dvanásta žena a každý jedenásty muž tomuto ochoreniu podľahnú. V prepočte teda každý desiaty Slovák zomrie na cievnu mozgovú príhodu. Zároveň je to najviac invalidizujúce ochorenie, ktoré pripúta na lôžko až tretinu pacientov, ktorí potrebujú po zvyšok života opatrovateľskú starostlivosť.

„Slováci nepoznajú prejavy cievnej príhody a pomoc si volajú neskoro. Pritom čas je v tomto prípade rozhodujúca veličina. Čím skôr sa obnoví prietok krvi v postihnutnej cieve, tým väčšia je šanca, že dôjde u pacienta k obnove postihnutej funkcie mozgu. Od času závisí, aké vyhliadky na život bude mať po cievnej príhode,“ konštatovala profesorka Zuzana Gdovinová, prednostka Neurologickej kliniky UPJŠ a UN L. Pasteura v Košiciach, predsedníčka cerebrovaskulárnej sekcie Slovenskej neurologickej spoločnosti. Prejavy mozgovej mŕtvice sú pritom veľmi zreteľné. Slabosť a tŕpnutie končatín na jednej strane tela, ochrnutie končatiny, poklesnutie ústneho kútika a porucha reči.

„Ak chceme zlepšiť vyhliadky pacienta s cievnou príhodou, musíme sa zamerať aj na jeho manažment. Od rýchlej zdravotnej pomoci, ktorá musí konať urgentne, až po jeho zdravotnú starostlivosť na urgentnom príjme, CT či magnetickej rezonancii, jednotke intenzívnej starostlivosti, až po špecializované pracoviská intervenčnej rádiológie. Systém musíme nastaviť tak, aby bol jednotný pre všetky pracoviská na Slovensku. Aby mal pacient rovnaké šance a nebol závislý od toho, kedy a kde ho zastihne mŕtvica,“ hovorí doktor Vlastimil Serdahely, primár neurologického oddelenia NsP v Skalici.

V súčasnosti sú dve možnosti adekvátnej liečby, ktorá spočíva buď v rozpustení krvnej zrazeniny preparátom, ktorý sa podáva vnútrožilovo, alebo v mechanickom odstránení trombu. „V oboch prípadoch hrá opäť dôležitú úlohu čas. Od času závisí, nakoľko bude dostupná liečba úspešná,“ hovorí doktor Ivan Vulev, primár oddelenia diagnostickej a intervenčnej rádiológie NÚSCH v Bratislave.

Čo je mŕtvica?

Cievna mozgová príhoda (mozgová mŕtvica, porážka či iktus) je jedným z najväčších zabijakov súčasnosti. Vo svete je treťou najčastejšou príčinou úmrtia. Dochádza k nej pri prerušení toku krvi do niektorej časti mozgu. Krv privádza do mozgu dôležité živiny a kyslík. Mozog je nesmierne energeticky náročný orgán. Hoci tvorí len asi 2 % hmotnosti ľudského tela, kyslíka spotrebuje viac ako 20 %. Bez krvi, a teda aj bez kyslíka, vydržia mozgové bunky, neuróny, len asi 5 minút, potom začínajú odumierať.

Ak sa teda prívod krvi a kyslíka do mozgu rýchlo neobnoví, môže dôjsť k vážnemu trvalému poškodeniu alebo dokonca aj k smrti. O tom, či sa pacient s mŕtvicou vylieči úplne, zostane nehybný, alebo dokonca zomrie, rozhoduje najmä čas. Najlepšou možnou pomocou osobe, ktorú práve postihla mŕtvica, je preto okamžité privolanie rýchlej záchrannej služby. Aj tie najmodernejšie postupy totiž dávajú väčšine pacientov maximálne 6 hodín do začatia liečby. Potom sú aj špičkoví lekári bezmocní.

Vedeli ste, že…

Príčina ischemickej mozgovej mŕtvice je rovnaká ako príčina infarktu? V oboch prípadoch ide o náhle prerušenie krvného zásobovania, teda znepriechodnenie cievy, spôsobené krvnou zrazeninou. Nakoniec, infarktu sa tiež niekedy hovorí srdcová mŕtvica.

Mŕtvica v číslach

  • celosvetovo je treťou najčastejšou príčinou úmrtia
  • každé 4 sekundy niekoho na svete postihne mŕtvica a každých 40 sekúnd na ňu niekto zomrie
  • 5 minút trvá, kým začnú odumierať prvé mozgové bunky
  • 70 % pacientov sa úplne zotaví, ak sa začnú liečiť do 1 hodiny po ohlásení príznakov
  • k začatiu liečby má pacient od vzniku príznakov maximálne 6 hodín
  • viac ako 80 % cievnych mozgových príhod môžeme predísť prevenciou

Ako vzniká?

Podľa príčiny rozlišujeme mŕtvicu ischemickú a krvácavú (hemoragickú). Ischemická, ktorá tvorí viac ako 80 % prípadov, vzniká v dôsledku upchatia mozgovej cievy zrazeninou, čím sa zastaví prívod krvi, a teda aj kyslíka a ďalších živín do príslušnej časti mozgu. Bunky potom začnú odumierať, a to už po prvých 5 minútach od upchatia cievy.

Hemoragická mŕtvica je síce menej častá, zato však nebezpečnejšia pre život. Pôvodom je prasknutie mozgovej cievy (najčastejšie z dôvodu vysokého tlaku), čo vedie ku krvácaniu do mozgu a mechanickému poškodeniu okolitých štruktúr. Stupeň poškodenia býva aj po liečbe často väčší ako pri ischemickej mozgovej príhode.

Okrem klasickej mŕtvice existuje aj tzv. malá mŕtvica (tranzitorná ischemická ataka – TIA), ktorá má podobné príznaky ako ischemická. Ide však len o o prechodný stav, ktorý väčšinou odznie počas niekoľkých minút. Krvná zrazenina totiž cievu upchá len na kratší čas ako 5 minút. Aj tak by sme mali aj v tomto prípade spozornieť, väčšinou totiž predchádza o dni, týždne alebo mesiace cievnu mozgovú príhodu v plnej sile.

Viac na: www.casjemozog.sk.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Ako ju rozpoznať?

Rozpoznať včas cievnu mozgovú príhodu a okamžite privolať rýchlu záchrannú službu je najzásadnejšie pre záchranu pacienta. Netrvá totiž dlho a v mozgu začnú odumierať prvé bunky. Po niekoľkých hodinách je mozog nenávratne poškodený a postihnutá osoba si pravdepodobne ponesie následky do konca života, výnimkou bohužiaľ nie je ani okamžitá smrť. Infarkt myokardu vie rozoznať takmer každý. Postihnutý sa chytí za hruď, kde mu v oblasti srdca a hrudnej kosti vystreľuje prudká a zvieravá bolesť. Mozgová mŕtvica, na rozdiel od tej srdcovej, nemá takto jednoznačnú a jednoducho identifikovateľnú príčinu. Človek nemusí nutne cítiť bolesť a príznaky sa odvíjajú od toho, ktorá časť mozgu je zasiahnutá. Podľa čoho teda poznať, že sa s telom niečo deje?

K rozpoznaniu mŕtvice nám pomôže tento jednoduchý test, ktorý preveruje jej 3 najčastejšie príznaky:

Ak máte pocit, že s dotyčným človekom nie je niečo v poriadku, vyzvite ho, aby sa usmial alebo vyceril zuby. Ak sa jedna strana nehýbe a tvár sa zdá byť asymetrická, zavolajte okamžite 155!

Vyzvite osobu s podozrivými príznakmi, aby zdvihla obidve ruky pred seba dlaňami dole (do 90-stupňového uhla, ak sedí alebo stojí, alebo do 45 stupňového, ak leží). Ak jedna končatina poklesne (aj keď len o niekoľko cm), volajte 155!

Dávajte osobe s podozrivými príznakmi otázky a nechajte ju pomenovávať predmety v okolí. Sledujte, či je reč zreteľná, zrozumiteľná, plynulá, či vám dotyčný rozumie a používa správne slová. Ak nie, volajte 155!

Sanitku by sme mali volať aj v prípade, keď sa objaví len jeden z troch základných znakov. Okrem týchto sa môžu prejaviť aj mnohé iné: náhla porucha vedomia, náhla porucha citlivosti v jednej časti tela – napríklad brnenie alebo necitlivosť jednej ruky, problémy so zrakom nebo inými zmyslami, stuhnutie šije – pacient si nedokáže položiť bradu na hruď a zároveň je pre neho tento pohyb veľmi bolestivý, závrat a zvracanie, malátnosť či slabosť, náhla bolesť hlavy bez zjavnej príčiny.

Prvá pomoc

Ak máte podozrenie, že pacient má mŕtvicu, vaším cieľom musí byť dostať ho čo najskôr k odborníkom. Volajte okamžite 155, kde vám prípadne pomôžu aj s ďalším postupom. Ak je postihnutý pri vedomí, položte ho poležiačky na chrbát s mierne podloženou hlavou a vystretými nohami. Pacienta, ktorý je v bezvedomí, ale má tep a dýcha, uložte do stabilizovanej polohy. V žiadnom prípade nepodávajte lieky. Je možné chladiť hlavu postihnutému.

Aj keď postihnutého nič nebolí a príznaky začnú ustupovať, nepodceňujte situáciu a volajte 155! Už v priebehu niekoľkých minút môže mŕtvica zaútočiť znovu a silnejšie.

Na čo si dať pozor, pretože to predstavuje riziko

Vysoký tlak

Môže viesť k poškodeniu cievnych stien a následnému prasknutiu. O vysokom tlaku hovoríme vtedy, keď tlak opakovane dosahuje hodnoty nad 140/90 mm Hg. Dá sa liečiť pomocou rôznych prípravkov, ktoré predpisuje lekár.

Cukrovka

Poškodzuje krvné cievy v mozgu a srdci. Každý rok ochorenia zvyšuje riziko mŕtvice – u osoby, ktorá má cukrovku viac ako 10 rokov, dokonca až trojnásobne. Vysoké hladiny cukru v krvi, najmä v spojení so zvýšeným tlakom, zdvojnásobujú riziko mozgovej mŕtvice. Aj mladšie osoby trpiace cukrovkou sú ohrozené rýchlo postupujúcou aterosklerózou (zužovaním ciev v dôsledku ukladania tukových nánosov na ich steny). Preto je veľmi dôležitá prevencia.

Fajčenie

Chemikálie z cigariet poškodzujú cievne steny, fajčenie zásadne ovplyvňuje kvalitu a priesvit ciev a zdvojnásobuje riziko mozgovej príhody. Zvyšuje tiež krvnú zrážanlivosť, ktorá navyše obsahuje menej kyslíka ako krv nefajčiara.

Porucha metabolizmu krvných tukov

Podľa niektorých odborníkov vysoká hladina cholesterolu zvyšuje riziko mŕtvice. Niektoré výskumy naznačujú, že na vine je predovšetkým nízka hladina „dobrého“ cholesterolu (HDL). S vysokým cholesterolom je tiež spojená ateroskleróza (kôrnatenie ciev), ktorú spôsobuje ukladanie tukov a vápnika do stien ciev a má za následok tuhnutie ciev a zmenšovanie ich priesvitu. S vekom sa riziko zväčšuje. Ochoreniu je možné brániť zmenou životného štýlu a jedálneho lístka.

Nadmerné požívanie alkoholu

Nadmerné pitie alkoholu približuje až o päť rokov hrozbu cievnej mozgovej príhody. Môže byť jednou z príčin ďalších rizikových faktorov, predovšetkým vysokého krvného tlaku, ale tiež diabetu alebo obezity. Mierne pitie alkoholu môže byť podľa niektorých odborníkov, naopak, prospešné.

Obezita

Ide ruka v ruke s vysokým krvným tlakom alebo cukrovkou. Cievy človeka s nadváhou sú poškodzované nahromadeným tukom. Body mass index nad 25 zvyšuje riziko mŕtvice, od tejto chvíle by sme mali začať meniť životný štýl a jedálny lístok.

Porucha srdcového rytmu (fibrilácia)

Ľudia, ktorým bije srdce nepravidelne, majú až päťnásobne vyššie riziko mŕtvice. Fibrilácia môže viesť k tvorbe krvných zrazenín, ktoré sa môžu uvoľniť zo srdca a dostať sa až do mozgu, kde vytvoria prekážku pre zásobenie kyslíkom. Arytmiu môžeme poznať aj sami, vždy je však lepšie vyhľadať lekára, ktorý zaistí EKG alebo 24-hodinové monitorovanie. Až  8 % všetkých cievnych mozgových príhod tvorí ischemický typ, pričom z toho k 15 až 20 % dochádza následkom fibrilácie predsiení. U pacientov trpiacich fibriláciou predsiení prebieha cievna mozgová príhoda závažnejšou formou a s 50 % pravdepodobnosťou úmrtí pacienta v horizonte jedného roka pri neadekvátnej liečbe. Okrem toho zvyšuje prítomnosť fibrilácie predsiení riziko dlhotrvajúcej a závažnej invalidity nadväzujúcej na cievnu mozgovú príhodu takmer o 50 %.

Hormonálna antikoncepcia

Jej používanie môže zvýšiť riziko mŕtvice. Riziko sa výrazne zvyšuje, pokiaľ žena v kombinácii i s užívaním antikoncepcie fajčí, má diabetes, problémy s cholesterolom alebo poruchu krvnej zrážanlivosti. V takom prípade hrozí riziko mŕtvice aj mladým dievčatám.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Čo ovplyvniť nemôžete…

Vek
Aj keď mŕtvica postihuje čím ďalej mladších ľudí, s vyšším vekom riziko narastá.

Už prekonaná mŕtvica
U ľudí, ktorých už mozgová príhoda v minulosti postihla, je riziko jej opakovania mnohonásobne vyššie – mali by preto dôsledne obmedziť všetky rizikové faktory a zmeniť životný štýl.

Rodinná záťaž
Pokiaľ sa vo vašej rodine nachádza porucha krvnej zrážanlivosti alebo ateroskleróza, je namieste absolvovať pravidelné vyšetrenia, prípadne začať včas s liečbou.

Pohlavie
U mužov je riziko mŕtvice 1,25-krát vyššie ako u žien.

Ako by mala vyzerať pomoc

Ihneď po rozpoznaní cievnej mozgovej príhody voláme 155, kde sa dispečer postará o okamžitý výjazd sanitky. Tá na miesto dorazí za niekoľko minút a zdravotníci pacienta okamžite naložia. Prítomný lekár potom na základe rýchleho vyšetrenia rozhodne, do ktorého centra bude pacient prevezený a medzitým mu poskytuje prvú pomoc. Vyberá pritom z pracovísk, kde majú všetky potrebné prístroje a skúsených odborníkov.

Vždy, keď sa rozhodujeme, či pacienta s mŕtvicou odviezť do nemocnice, alebo volať 155, volíme privolanie rýchlej záchrannej služby! Len tak sa pacient dostane včas k správnemu odborníkovi, ktorý bude môcť poskytnúť vhodnú liečbu a minimalizovať následky.

Liečba a následná starostlivosť

Úspešnosť liečby vždy závisí od doby, za ktorú sa pacient dostane k odborníkom. Pokiaľ uplynie približne do jednej hodiny od ohlásenia prvých príznakov, je tu dokonca 70 % nádej na úplné zotavenie. Každá hodina navyše však môže znamenať ďalšie trvalé následky.

K liečbe ischemickej cievnej mozgovej príhody (spôsobené upchatím cievy) sa dlhodobo používa tzv. trombolýza, pacientovi sa podá do žily liek na rozpustenie krvnej zrazeniny na spriechodnenie cievy. Tú vykonáva neurológ a je možné ju začať maximálne 4,5 hodiny od vzniku príznakov. Najnovšia metóda, mechanická trombektómia, dáva lekárom k dispozícii ešte pár hodín navyše. Je možné ju využiť až do 6 hodín od prvých príznakov mŕtvice. To však neznamená, že je možné dlhšiu dobu ignorovať príznaky! Trombektómiu vykonáva intervenčný rádiológ a spočíva v zavedení vodiaceho drôtu a katétru cez cievny prístup v slabine až do postihnutej mozgovej tepny. Mikrokatéter prerazí cez krvnú zrazeninu, potom sa roztiahne špeciálna sieťka, ktorá zrazeninu zachytí a lekár ju tak dostane z tela von. Okrem predĺženia možnej doby liečby navyše trombektómia môže odstrániť väčšiu zrazeninu, ktorú by sa pomocou trombolýzy nepodarilo rozpustiť.

Hemoragická mŕtvica, ktorú spôsobuje prasknutie mozgovej cievy a dochádza pri nej ku krvácaniu do mozgu, sa lieči buď podaním lieku na zrážanie krvi, alebo niekedy je nutné previesť operačný zákrok. To, že ide o najzávažnejšiu formu mozgovej príhody, potvrdzuje fakt, že polovica ľudí s krvácavou mozgovou príhodou na jej následky v priebehu niekoľkých hodín umiera.

Následná starostlivosť

Následky cievnej mozgovej príhody sa líšia podľa toho, aká časť mozgu je zasiahnutá. Medzi najčastejšie patria rôzne ťažké ochrnutia končatín a porucha reči, výnimkou nie je ani poškodenie zraku alebo iného zmyslu.

Rehabilitácia by mala byť začatá už pár hodín po mŕtvici. Čím skôr s ňou začneme, tým skôr sa podarí aspoň čiastočne obnoviť poškodené funkcie mozgu. Aj v prípade, keď postihnutý zostáva v bezvedomí, sa rehabilitačný tím stará o postupné rozhýbanie jeho končatín. Ak postihnutý zostává v bezvedomí, tak sa rehabilitačný tím stará o postupné rozhýbavanie jeho končatín a vykonáva stimuláciu pocitov (čuchu, hmatu atď.).

Rehabilitačný plán sa zostavuje individuálne, podľa výsledkov funkčného hodnotenia motoriky, psychiky, zmyslových funkcií alebo schopnosti dorozumieť sa. Je v ňom zahrnutý nielen spôsob terapie, ale aj racionálny cieľ, ktorý by mal pacient dosiahnuť (napr. chôdza o barlách). Na samotnej terapii sa potom veľmi často podieľa hneď niekoľko odborníkov – najčastejšie je to fyzioterapeut, logopéd a psychológ, ktorý pacientovi pomáha vyrovnať sa s novým hendikepom. K dispozícii býva tiež ergoterapeut, špecialista, ktorý sa usiluje o navrátenie chorého do bežného života a pomáha mu s nácvikom sebestačnosti. Vyberá preňho tiež špeciálne pomôcky a podporuje jeho zdravie a duševnú pohodu prostredníctvom zmysluplnej aktivity alebo zamestnávania.

Zotavenie z mŕtvice môže nastať v priebehu niekoľkých týždňov, častejšie však vyžaduje aj niekoľko mesiacov a u väčšiny pacientov ide o proces na celý život. Niektorí sú schopní sa vrátiť do normálneho života, mnohí sa dokonca vrátia aj do práce, zatiaľ čo iní môžu zostať odkázaní na nepretržitú starostlivosť svojho okolia. Ľudia, ktorí po mŕtvici zostávajú s hendikepom, často nevedia, na koho sa majú obrátiť a ako novú situáciu riešiť. V našom prostredí však funguje množstvo neziskových organizácií, ktoré sú pripravené pomôcť. Ak máte vo svojom okolí niekoho, kto prekonal cievnu mozgovú príhodu, skúste vyhľadať organizáciu, ktorá sa zaoberá dotyčným problémom a nebojte sa ju osloviť.

Už prekonaná mozgová mŕtvica ešte zvyšuje riziko opätovnej príhody. Je preto namieste snaha odstrániť príčinu vzniku. To v drvivej väčšine prípadov znamená zmeniť svoj životný štýl, zbaviť sa niektorých zlozvykov, ako je fajčenie a nadmerné pitie alkoholu, ale aj poctivo odpočívať a vyhýbať sa stresu. Pokiaľ je príčinou ochorenia napríklad vysoký krvný tlak a liečba nebola dosiaľ začatá, je nutné, aby ju pacient konzultoval so svojím lekárom.

Ako rozpoznať príznaky a čo robiť

Ako rozpoznám príznaky choroby?
Mozgová príhoda sa prejavuje náhlou strnulosťou alebo ochabnutosťou tváre, ruky, nohy, najmä, ak k nej dochádza iba na jednej strane tela. Môže však ísť aj o náhlu zmätenosť, sťaženú alebo nezrozumiteľnú reč, náhle zhoršené videnie postihujúce jedno alebo obe oči či o náhlu prudkú bolesť hlavy bez zjavnej príčiny. Ktorýkoľvek z týchto prejavov porážky môže byť dočasný, trvajúci len pár minút. Tak sa prejavuje tzv. minimŕtvica nazývaná inak aj tranzitórny ischemický atak (TIA). Ten je mimoriadne dôležitou predzvesťou porážky, a preto by ho mal ošetriť lekár rýchlej zdravotnej služby. Neignorujte varovné signály.

Čo robiť, ak sa objavia varovné príznaky porážky?
Konať. Ak ste zaznamenali príznaky porážky alebo TIA, najdôležitejšie je zapamätať si: všetky varovné signály sa nemusia objaviť pri každom ataku porážky. Neignorujte jej príznaky ani vtedy, keď sa pominuli. Sledujte čas! Kedy sa objavili prvé príznaky? Na túto dôležitú otázku sa vás neskôr budú pýtať. Ak vy alebo niekto vo vašej blízkosti má jeden alebo viac príznakov porážky dlhšie ako pár minút, neváhajte! Okamžite volajte 155 alebo záchranku, aby mohli rýchlo vyslať sanitku (v ideálnom prípade vybavenú špeciálnymi život zachraňujúcimi prístrojmi). Ak nemôžete privolať rýchlu zdravotnú pomoc, neodkladne sa nechajte odviezť do nemocnice na ARO, JIS (alebo iné oddelenie vybavené prístrojmi na záchranu života). Ak ste s niekým, kto javí známky porážky, očakávajte, že bude protestovať – zľahčovanie a odmietanie pomoci je bežné. Neprijmite „nie“ ako odpoveď. Zabezpečte okamžitú pomoc. V nemocnici na pohotovosti zistia, či prítomné príznaky súvisia s prechodným ischemickým atakom, porážkou alebo iným zdravotným problémom.

Hrozí mi mozgová porážka?
Áno, môže sa to stať komukoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek. Každý tretí dospelý Slovák má nejakú formu kardiovaskulárneho ochorenia – buď srdcového svalu, alebo obehového systému. Hlavnou príčinou kardiovaskulárnych ochorení je ischemická choroba srdca. Mozgová porážka je v tomto rebríčku na treťom mieste.

Čo by som mal vedieť?
Veľká väčšina Slovákov nepozná varovné príznaky infarktu alebo mozgovej porážky. Najviac ohrození sú ľudia starší, sociálne slabší a tí, ktorí už prežili mozgovú porážku. Mnohí z tých, ktorí každý rok zomierajú na infarkt alebo mozgovú porážku, by mohli dnes žiť, keby oni alebo niekto z ich blízkych vedeli, čo v danej chvíli robiť. Prežiť takéto ohrozenie života znamená rozpoznať varovné signály a urobiť potrebné opatrenia (kroky).

Čo sa deje pri porážke?
Mozgová porážka nastane, keď v krvnom riečisku privádzajúcom do mozgu kyslík a živiny praskne cievka alebo sa upchá krvnou zrazeninou či inou čiastočkou. Zastavenie prívodu krvi zabráni okysličovaniu postihnutej časti mozgu. Bez kyslíka nervové bunky v danej časti prestávajú fungovať a do niekoľkých minút odumierajú. Nasleduje porucha hybnosti alebo dokonca aj smrť v závislosti od toho, ktorá časť mozgu a v akom rozsahu bola poškodená. Preto je rýchly zásah pri príznakoch mŕtvice taký dôležitý.

Zdroj: tvojesrdce.sk

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Ako pomôcť

V prvom rade kontrolujeme vedomie a dýchanie (ak treba, poskytneme kardiopulmonálnu resuscitáciu).

Pri poruche vedomia zasiahnutú osobu uložíme na bok ochrnutou stranou nadol, uvoľníme nepostihnutú končatinu.

Ak je postihnutý pri vedomí, uložíme ho do pololežiacej polohy s podloženou hlavou, prípadne uvoľníme zubnú protézu, zvyšky potravy.

Pri postihnutí očných svalov privrieme viečko, zabránime tak vysychaniu rohovky. Zavoláme záchrannú zdravotnú službu a medzitým kontrolujeme stav vedomia, dýchania. Nepodávame tekutiny!

Ktoré číslo volať?

155
Číslo 155 volajte pri výskyte výlučne zdravotných ťažkostí, ušetríte tým cenné minúty.

112
Číslo 112 je číslo integrovaného záchranného systému. Voláme ho vtedy, ak okrem zdravotných ťažkostí predpokladáme aj potrebu technickej pomoci – hasičov. Príkladom sú dopravné nehody, pády do hĺbky, úrazy v uzavretých a ťažko prístupných priestoroch, pri úniku škodlivých kvapalín, chemikálií, požiari a hrozbe požiaru.

Políciu cez linku 112 žiadajte v prípade podozrenia, že situácia bola spôsobená inou osobou, napr. bitky, napadnutia, pracovné úrazy, agresívne osoby pod vplyvom omamných látok, ozbrojení jedinci.

Ak si nie ste istí tým, na ktoré číslo treba volať, volajte ktorékoľvek. Operátori 155 aj 112 sú navzájom prepojení v jednom spoločnom centre, vždy v krajskom meste.

Zdroj: prvapomoc.sk

Pripravila Dorota Hudecová v spolupráci s osvetovým projektom Čas je mozog.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#mŕtvica #mozog #mozgová príhoda #krvná zrazenina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk