Krvný tlak: Platí pravidlo vek plus sto?

, 08.06.2017 06:00

Viete, aký by ste mali mať ideálny krvný tlak podľa vášho veku a zdravotného stavu ? O škodlivosti a dôsledkoch vysokého tlaku už počul vari každý. Naozaj však platí, že čím nižší tlak, tým lepšie? Odpoveď prináša nová štúdia Sprint.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Hypertenzia postihuje celosvetovo viac ako miliardu dospelých. Odborníci tvrdia, že sa rozvinie prakticky u každého človeka, ktorý žije dostatočne dlho. Je najsilnejším rizikovým faktorom pre rozvoj srdcovocievnych chorôb. "Až 54 % prípadov cievnej mozgovej príhody a 47 % srdcových infarktov vzniká ako dôsledok hypertenzie.

Spomedzi orgánov zaťažuje vysoký tlak najmä srdce, mozog, cievy, ako aj obličky a oči. Pacienti s hypertenziou majú tiež 2,5-krát vyššie riziko rozvoja cukrovky," konštatoval profesor Robert Hatala, prednosta Kardiologickej kliniky NÚSCH Bratislava.

Už v minulosti prebiehali štúdie, ktoré potvrdzovali zníženie zdravotného rizika, keď sa tlak znížil. Zároveň tu však boli obavy, že benefity znižovania tlaku majú svoju hranicu, pod ktorou je už riziko nežiaducich účinkov a poškodenia väčšie, než možný prínos.

Preto odborníci viedli diskusie, či je intenzívne znižovanie tlaku lepšie ako menej intenzívna terapia a k akým cieľovým hodnotám ho vlastne znižovať. V súčasnosti sa za dobre zvládnuté ochorenie považuje „horný“ tlak nižší ako 140 mmHg. Nedávno publikovaná štúdia však dokázala, že hypertenziu treba liečiť intenzívnejšie a dosiahnuť tlak okolo 120 až 140 mmHg.

Zúčastnilo sa na nej 9 361 pacientov, ktorí boli rozdelení do dvoch skupín – intenzívne liečená skupina s cieľovou hodnotou systolického tlaku menej ako 120 mmHg a štandardne liečená s cieľovým tlakom nižším ako 140 mmHg. "Štúdia bola ukončená už po 3,3 roku, keďže sa podarilo preukázať prínos intenzívnej liečby, ktorá viedla k poklesu rizika infarktu, mŕtvice, akútneho koronárneho syndrómu a srdcového zlyhania až o 25 %.

Relatívne riziko srdcového zlyhávania sa podarilo znížiť o 38 %, riziko kardiovaskulárneho úmrtia o 43 % a celková mortalita bola v intenzívne liečenej skupine nižšia o 27 % v porovnaní s bežnou terapiou. Tieto výsledky sa podarilo dosiahnuť aj u pacientov starších ako 50 rokov," približuje jej výsledky docentka Slavomíra Filipová, prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti.

Pre väčšinu pacientov tak možno odporučiť cieľový systolický tlak 130 mmHg, časť pacientov môže profitovať aj z nižšieho tlaku, no na ich presné určenie budú potrebné ďalšie štúdie. Zverejnenie štúdie navyše otvorilo medzi odborníkmi diskusiu o posunutí cieľových hodnôt tlaku nižšie.

Napríklad v Austrálii už štúdia Sprint významne ovplyvnila nové odporúčania pre liečbu hypertenzie, ktoré odporúčajú u pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom intenzívnu liečbu s cieľovým systolickým tlakom nižším ako 120 mmHg. Aj keď len na základe štúdie nie je možné presne určiť cieľovú hodnotu tlaku, má dôležitý vplyv na klinickú prax a potvrdzuje súčasné odporúčania dosiahnuť tlak nižší ako 140 mmHg, s benefitom cieľového tlaku okolo 130 mmHg.

Krvný tlak – tlak, ktorým krv pôsobí na vnútornú stranu ciev

Ustavične prirodzene kolíše v priebehu srdcového cyklu, pri zmene fyzickej námahy, rôznych emóciách, ale aj ako reakcia na rôzne látky (kofeín, nikotín, soľ…). Počas cyklu srdca je najvyšší tlak v okamihu, keď sa srdcový sval stiahne a krv vypudí zo srdca do tepien celého tela – hovoríme o systolickom tlaku. Pri uvoľnení srdcového svalu, keď sa plní krvou pritekajúcou zo žíl, je tlak najnižší – nazýva sa diastolický tlak.

Hypotenzia:

Príliš nízky krvný tlak sa vyskytuje pomerne často a u väčšiny ľudí nespôsobuje vážnejšie problémy. Chorobný význam má v prípade, keď vedie k porušeniu prietoku krvi vnútornými orgánmi. Najcitlivejší na krvné zásobenie je mozog, preto sa ako prvé príznaky hypotenzie objavujú poruchy centrálnej nervovej sústavy – najmä spavosť, únava, závraty, poruchy videnia, hučanie v ušiach, celková nevoľnosť až krátkodobé poruchy vedomia.

Závažné prípady neprekrvenia mozgu môžu viesť až k mozgovej mŕtvici. Častým prejavom hypotenzie je porucha prekrvenia končatín, ktorá sa prejavuje chladom a bledosťou. Pokiaľ sú nedokrvením zasiahnuté obličky, prejaví sa to zníženým vylučovaním moču.

Hypotenziu zhoršuje dlhé státie, náhle postavenie sa, príjem väčšieho množstva potravy a strava bohatá na sacharidy, horúce prostredie, dvíhanie ťažkých predmetov, užívanie alkoholu a liekov.

Hypertenzia:

Vysoký krvný tlak vzniká ako dôsledok zužovania alebo tuhnutia ciev. O hypertenzii hovoríme, pokiaľ je hodnota systolického tlaku vyššia ako 140 mmHg a hodnota diastolického vyššia ako 90 mmHg. Pri hypertenzii je tlak krvi na vnútornú stranu tepny príliš vysoký, čo môže viesť k narušeniu alebo poškodeniu tepien (napr. k rozvoju aterosklerózy – kôrnateniu tepien).

Typy hypertenzie

1. primárna (esenciálna) – zvýšený tlak nie je dôsledkom iného ochorenia; tvorí viac ako 90 % všetkých prípadov

2. sekundárna – ako dôsledok iného ochorenia, tvorí menej ako 10 % prípadov „Hypertenzia bieleho plášťa“ – objavuje sa ako reakcia na stres či strach pri návšteve lekára. Hodnota TK pri meraní v ambulancii je ≥ 140/90 mmHg, kým pri 24-hodinovom meraní je priemerne nižšia ako 125/80 mmHg.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Rizikové faktory

Medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku a tiež zhoršujú prognózu hypertenzie, patria:

Obezita – najmä v oblasti brucha (abdominálna obezita, tzn. obvod pása ˃102 cm u mužov a ˃88 cm u žien).

Vysoký vek – vyššie riziko hypertenzie hrozí po 45. roku veku, ešte významnejšie u mužov starších ako 55 rokov a žien nad 65 rokov. Nevhodný spôsob života – najmä fajčenie, ale aj stres, nedostatok pohybu, nevhodné zloženie stravy.

Dedičné faktory – riziko je vyššie u ľudí, ktorých priami príbuzní trpia vysokým krvným tlakom, keďže môžu mať dedičnú predispozíciu na jeho rozvoj, rovnako ľudia, ktorí majú v rodinnej anamnéze predčasné kardiovaskulárne ochorenie – u mužov mladších ako 55 rokov a žien mladších ako 65 rokov.

Zvýšený cholesterol – rizikovým faktorom pre vznik hypertenzie je celkový cholesterol >6,5 mmol/l, LDL cholesterol ˃4,0 mmol/l a HDL cholesterol ˂1,0 mmol/l u mužov a <1,2 mmol/l u žien.

Iné ochorenia – niektoré majú vysoký krvný tlak ako príznak alebo dôsledok – napr. ochorenie obličiek, mozgovocievne a kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním… Hovoríme o sekundárnej hypertenzii a tvorí asi 5 až 10 % všetkých prípadov vysokého tlaku.

Problémy, ktoré môže spôsobiť

Vysoký tlak môže spôsobiť rôzne komplikácie. Pokiaľ je tlak na vnútornú stranu ciev zvýšený dlhodobo, poškodzuje sa ich výstelka, steny ciev hrubnú a znižuje sa ich poddajnosť, čo môže viesť k vzniku a rýchlejšiemu postupu aterosklerózy – kôrnateniu tepien.

Ateroskleróza a zmeny stavby tepien, ktoré hypertenzia urýchľuje, môžu viesť k prasknutiu tepny a krvácaniu – cievnej mozgovej príhode či srdcovému infarktu. Spomedzi orgánov zaťažuje vysoký krvný tlak najmä srdce, mozog, cievy, ako aj obličky a oči. Pacienti s hypertenziou majú tiež 2,5-krát vyššie riziko rozvoja cukrovky.

Diagnostika

Hypertenzia sa určí vtedy, ak je tlak opakovane vyšší alebo rovný 140/90 mmHg minimálne pri dvoch rôznych návštevách lekára. Pri určení diagnózy sa používa viacero metód:

  • Opakované meranie krvného tlaku: pri meraní by mal byť pacient v duševnom i fyzickom pokoji. Keďže samotné meranie krvný tlak zvyšuje (tzv. efekt bieleho plášťa), meranie sa viackrát opakuje, aby sa určil čo najpresnejší výsledok. Obyčajne sa tlak odmeria 3× počas jednej návštevy lekára a za výsledný tlak krvi považujeme priemernú hodnotu druhého a tretieho merania. U starších pacientov a diabetikov sa niekedy odporúča merať tlak v stoji.
  • 24-hodinové monitorovanie: sledovanie krvného tlaku počas 24 hodín sa odporúča najmä v týchto prípadoch: ak sú v rámci jedného alebo viacerých meraní zistené významné rozdiely v hodnote tlaku, ak sa objavia výrazné rozdiely medzi ambulantným a domácim meraním, ak je vysoký tlak nameraný u človeka s nízkym kardiovaskulárnym rizikom, u ľudí rezistentných na liečbu alebo pre potreby výskumu.
  • Odobratie anamnézy – najmä rodinná anamnéza kardiovaskulárnych ochorení.
  • Laboratórne vyšetrenia – vyšetrenie moču a krvi, cholesterolu, obličkovej funkcie…
  • Iné vyšetrenia - niekedy sa ako súčasť diagnostiky hypertenzie môže vykonať EKG, ultrazvukové vyšetrenie tepien, vyšetrenie bielkoviny v moči, vyšetrenie očného pozadia a pod. Pri komplikovanej hypertenzii sa môžu vyšetrovať funkcie mozgu, srdca a obličiek.
Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Ako sa lieči?

Primárna hypertenzia, ktorá nie je dôsledkom iného ochorenia, je obyčajne celoživotné ochorenie, a preto si vyžaduje aj celoživotnú liečbu. Cieľom liečby je:

  • dosiahnuť hodnoty krvného tlaku do 140/90
  • maximálne znížiť celkové dlhodobé riziko kardiovaskulárnej chorobnosti a úmrtnosti
  • redukcia všetkých odstrániteľných rizikových faktorov – fajčenie, cholesterol, hodnoty cukru, liečba pridružených ochorení

Nefarmakologická liečba:

Všetkým pacientom s vysokým krvným tlakom je odporúčaných niekoľko režimových opatrení (pravidelné meranie krvného tlaku a spolupráca s lekárom; zanechanie fajčenia – je hlavným rizikovým faktorom vzniku srdcovo-cievnych ochorení, zvyšuje riziko náhlej smrti, postihnutia tepien, poškodzuje cievne steny.

Po zanechaní fajčenia sa riziko ochorení srdca a ciev rýchlo znižuje; zníženie telesnej hmotnosti u ľudí s nadváhou alebo obezitou; zníženie konzumácie alkoholu; zvýšenie telesnej aktivity – aspoň 30 až 45 minút 3– až 4-krát do týždňa znižuje krvný tlak, ako aj srdcovú frekvenciu, spotrebu kyslíka pre srdce, záťaž pre srdce i hmotnosť, ktorá je tiež rizikovým faktorom vysokého tlaku; zníženie príjmu soli; zvýšenie konzumácie ovocia a zeleniny, zníženie príjmu tukov; obmedzenie užívania liekov, ktoré môžu zvýšiť zadržiavanie vody a sodíka v organizme.

Farmakologická liečba:

Lieky proti vysokému krvnému tlaku sa rozdeľujú do niekoľkých skupín podľa mechanizmu účinku. Typy liečby sa ďalej líšia podľa toho, či pacient užíva jeden liek, alebo viacero súčasne.

Monoterapia:

Užívanie jedného lieku – monoterapia umožňuje dosiahnuť cieľové hodnoty tlaku len pri obmedzenom počte pacientov – je úspešná asi u 20 až 40 % z nich. Preto sa užívanie jedného lieku odporúča len pri počiatočnej liečbe u pacientov s miernou hypertenziou a nízkym kardiovaskulárnym rizikom.

Kombinovaná liečba:

Lieky proti hypertenzii sa často kombinujú, aby sa posilnil ich účinok a znížil sa výskyt nežiaducich účinkov. Ideálne je, ak sa lieky vyberú pacientovi „na mieru“ – podľa výskytu ďalších ochorení a iných faktorov.

Žiaľ, ak pacienti potrebujú viacero liekov, zvyčajne ich neužívajú správne. Stáva sa, že niektoré prestanú brať, zmenia si dávkovanie alebo úplne prestanú brať lieky aj počas niekoľkých dní či týždňov.

Liečba artériovej hypertenzie musí byť dlhodobá, väčšinou je celoživotná. Riešením by mohli byť takzvané fixné kombinácie – spojenie dvoch alebo troch liekov do jednej tablety. Majú niekoľko výhod: znižuje sa tým počet tabliet, ktoré musí pacient denne užiť, zvyšuje sa tak ochota pacientov liečiť sa a zároveň sa zlepšuje kontrola tlaku krvi – stúpa efektivita liečby.

Zároveň klesá počet nežiaducich vedľajších účinkov, pretože obsiahnuté lieky vo vhodnej fixnej kombinácii navzájom priaznivo ovplyvňujú svoje vedľajšie efekty.

Čo môže pre seba urobiť pacient s hypertenziou

  1. Ak trpíte hypertenziou, mali by ste sa liečiť pod dohľadom odborníka a svedomito dodržiavať jeho pokyny. Pri farmakologickej liečbe užívajte lieky, ako vám ich lekár predpísal, nie iba vtedy, keď máte krvný tlak práve zvýšený.
  2. Vlastným pričinením môžete obmedziť množstvo rizikových faktorov, ktoré vplývajú na zhoršovanie hypertenzie.
  3. Vyhnite sa nadmernej konzumácii alkoholu.
  4. Ak ste fajčiar/ka, prestaňte úplne fajčiť alebo aspoň radikálne obmedzte počet vyfajčených cigariet.
  5. Udržujte si hmotnosť v rozmedzí BMI hodnôt 18,5 až 25. Krvný tlak vzrastá s rastúcou hmotnosťou.
  6. Hýbte sa. Pravidelný pohyb pomáha znižovať krvný tlak aj pulz. Vhodné sú pravidelné prechádzky, plávanie, jazda na bicykli či iný šport. Ak nie ste zvyknutý na fyzickú aktivitu, začnite pomaly a pohyb postupne pridávajte.
  7. Nestresujte sa. V dnešnej dobe je náročné byť stále pokojný a bez stresu. Ak sa to však dá, vyhýbajte sa psychicky náročným situáciám. Znamená to dostatočné plánovanie času, tak aby ste sa pri plnení povinností nedostávali do časovej tiesne. Určite to súvisí aj s vaším rebríčkom hodnôt a definovaním životných priorít.
  8. Dosť času si treba vymedziť na odpočinok – napríklad vo forme vašej obľúbenej činnosti alebo športu, alebo inej telesnej aktivity.
  9. Obmedzte množstvo soli a tukov v strave. Ak nemusíte, nejedzte priemyselne spracované potraviny, ktoré takmer vždy obsahujú soľ. Jedzte radšej domácu stravu, ktorú si môžete sami pripraviť a vyhnúť sa soleniu. Namiesto soli na dochutenie využite bylinky, huby či korenie. Obmedzte konzumáciu údenín, slaných syrov, instantných jedál, čipsov a slaného pečiva. Živočíšne tuky nahraďte radšej rastlinnými.
  10. Nepite minerálky s vysokým obsahom sodíka.
  11. Obmedzte kávu i kofeínové nápoje.
  12. Jedzte dostatok čerstvej zeleniny a ovocia. Sú zaručene bez soli, dodajú vám potrebné živiny a sú vhodné aj pri znižovaní hmotnosti.

Zaujímavosti a fakty

  • Celosvetovo trpí vysokým krvným tlakom 20 až 50 % dospelej populácie, čo je najmenej miliarda dospelých ľudí.
  • Systolický krvný tlak („horný“) sa považuje za dôležitejší ako diastolický, keďže je nezávislým rizikovým faktorom cievnych mozgových príhod, srdcového i obličkového zlyhávania.
  • Podľa najnovších výsledkov Framinghamskej štúdie sa hypertenzia rozvinie takmer u všetkých ľudí, ktorí žijú dostatočne dlho. Zároveň však v primitívnych kultúrach tlak vekom nestúpa, čo potvrdzuje významný vplyv moderného životného štýlu.
  • Až 54 % prípadov cievnej mozgovej príhody a 47 % srdcových infarktov vzniká ako dôsledok hypertenzie.
  • Ľudia s hypertenziou majú 2,5-krát vyššie riziko rozvoja cukrovky.
  • Z dlhodobých výskumov vyplýva, že zníženie systolického tlaku o 10 mmHg a diastolického o 5 mmHg znižuje riziko mozgovej mŕtvice o 36 %, riziko srdcového zlyhania o 38 %, úmrtnosti na kardiovaskulárne príčiny o 16 % a riziko celkovej úmrtnosti o 10 %.
  • Vysoký krvný tlak nebolí ani ho nijak necítiť, preto by si mal každý dospelý kontrolovať tlak aspoň raz ročne.
  • Až u tretiny až polovice pacientov s vysokým tlakom sa napriek liečbe nedarí dosiahnuť hodnoty tlaku nižšie ako 140/90 mmHg.
  • U väčšiny pacientov s hypertenziou nestačí na dostatočnú kontrolu tlaku jeden liek, ale musia užívať kombináciu dvoch až troch antihypertenzív.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#hypertenzia #krvný tlak #srdcovo-cievne ochorenia #tlakomer
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk