Otázky a odpovede: O očkovaní, jeho pozitívach aj rizikách

Na otázky o očkovaní, jeho pozitívach aj rizikách odpovedá predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti prof. MUDr. Zuzana Krištúfková.

19.06.2017 14:00
otázky, odpovede, dieťa, lekár Foto:
Ilustračné foto.
debata (6)

Čo je očkovanie a aký je jeho význam?

Očkovanie znamená podanie očkovacej látky (tzv. vakcíny) do ľudského organizmu. Ten si následne vytvorí imunitnú odpoveď, vytvorí špecifické protilátky proti mikroorganizmom bez toho, aby ochorel. Zároveň sa navodí tzv. imunologická pamäť. Vďaka nej vzniká dlhodobá, v optimálnom prípade až doživotná ochrana pred infekčným ochorením.

Ide o najefektívnejšiu prevenciu ochorení. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie očkovanie ročne zachráni 2 až 3 milióny ľudských životov. Ešte pred sto rokmi boli infekčné ochorenia celosvetovo hlavnou príčinou smrti vrátane priemyselne vyspelých krajín. Ak vynecháme problematiku prístupu k čistej vode, nijakému inému ľudskému počinu okrem očkovania sa nepodarilo tak efektívne potlačiť infekčné ochorenia a redukovať úmrtnosť na ne. Očkovanie dnes dokáže zabrániť vzniku mnohých nákaz a na obzore sú nové vakcíny, vďaka ktorým toto číslo ešte stúpne. Masové imunizačné programy dosiahli kontrolu alebo dokonca úplné potlačenie niektorých ochorení. Predtým ako sa vakcinačnou kampaňou podarilo definitívne úplne potlačiť pravé kiahne v roku 1980, toto ochorenie postihovalo 60 % svetovej populácie a usmrcovalo jedného zo štyroch pacientov. Vakcinácia je nielen prevenciou utrpenia a smrti, ale má aj svoj ekonomický význam. Je to jedna z najefektívnejších zdravotníckych investícií.

Prof. Zuzana Kristufkova

Čo sú vakcíny a ich účinné látky?

Vakcíny sú biologické produkty, ktoré môžu byť vyrobené z celej baktérie alebo vírusu, z ich komponentov (polysacharidy, proteíny), alebo zo substancií, ktoré vylučujú (toxíny, tie sa zneškodnia a zneškodnené toxíny sa nazývajú toxoidy). To je takzvaný antigén. Očkovacie vakcíny potrebujú niečo, čo imunitný systém stimuluje k tvorbe protilátok a zároveň udrží antigén dlho v organizme. Ide o tzv. adjuvans, ktoré patrí medzi prídavné látky. Bez ich použitia by bola imunitná odpoveď organizmu slabá a trvala by krátko. Adjuvans teda možno charakterizovať ako chemickú látku, ktorá zosilňuje imunitnú odpoveď. Klasickým adjuvans sú soli hliníka. V súčasnosti sa im venuje veľká pozornosť.

Odporcovia očkovania argumentujú tým, že vakcíny obsahujú škodlivé látky, napríklad ťažké kovy, ortuť či už spomenutý hliník…

Hliník plní vo vakcíne úlohu adjuvans, zvyšuje imunitnú odpoveď na podanie vakcíny, pomaly sa uvoľňuje z miesta vpichu a tým aj naň naviazaný antigén. Inak by antigén „prekĺzol“ organizmom bez žiaducej imunitnej odpovede. Až 98 % hliníka sa z krvi vylúči močom, iba 2 % sa ukladajú v poradí – kostra – obličky – slezina – pečeň – srdce – lymfatické uzliny – mozog. Obsah hliníka v mozgu z jednej vakcinačnej dávky po 28 dňoch od podania je 0,00008 μg/g. Na porovnanie, hliník podaný vakcínami do 6 mesiacov veku dieťaťa je 2,64 mg, hliník prijatý materským mliekom do 6 mesiacov veku dieťaťa predstavuje 7,00 mg, prijatý umelou výživou do 6 mesiacov veku dieťaťa 38,00 mg. Odporcovia očkovania zabúdajú upozorniť na skutočnosť, že v jednom krajci upečeného chleba ho je 5 až 15 mg a že najviac hliníka obsahuje prášok do pečiva.

Čo znamená eradikácia ochorenia?

Doslova vykorenenie nejakého ochorenia na celom svete, napríklad v roku 1980 – Smallpox eradicated (Pravé kiahne eradikované). Túto deklaráciu s celosvetovým významom vydala Svetová zdravotnícka organizácia 9. decembra 1979. Je to doteraz jediné infekčné ochorenie prezývané "čierna smrť“, ktoré sa podarilo celosvetovo úplne vykynožiť. Posledný endemický prípad varioly na Slovensku bol v roku 1925. Komisia WHO pre eradikáciu pravých kiahní ukončila formálne svoju činnosť 9. decembra 1979 a očkovanie proti variole bolo celosvetovo ukončené v roku 1980.

Vďaka očkovaniu sa u nás nevyskytujú osýpky, detská obrna, tetanus, záškrt a ďalšie ochorenia, ktoré v chudobných rozvojových krajinách s nedostatkom vakcín stále predstavujú významnú príčinu chorobnosti a úmrtnosti. Práve detská obrna je ďalším kandidátom na eradikáciu, v súčasnej dobe sa vyskytuje už len v posledných troch krajinách sveta (Pakistan, Afganistan, Nigéria) s občasným exportom vírusu do ďalších krajín (v poslednom období Izrael, Sýria).

Môžeme na Slovensku zrušiť povinnosť očkovania?

V budúcnosti áno. Predtým ale musí byť kampaň za zmeny v chápaní ceny zdravia, väčšej zodpovednosti za vlastné zdravie, informovanosť verejnosti o rizikách nielen očkovania, ale aj o rizikách neočkovania. Potrebné je obnoviť vieru v autority! Súčasná kampaň proti „povinnosti“ očkovania je bojom proti očkovaniu ako takému. Jej prípadné zrušenie by malo za následok prijatie iných opatrení, proti ktorým by odporcovia očkovania vystupovali rovnako ako proti povinnosti očkovania. Demokraciu by sme nemali chápať ako systém, v ktorom si každý môže robiť, čo chce, ale ako systém, v ktorom je potrebné rešpektovať pravidlá stanovené v prospech spoločnosti, a v tomto prípade v prospech zdravia verejnosti. Osobná sloboda sa končí pri slobode toho druhého.

Treba si uvedomiť, že očkovacie programy posilňujú kolektívnu ochranu a tá je tvorená väčšinou obyvateľstva, ktorá je odolná voči danej chorobe, má vytvorené protilátky. Protilátky sa tvoria po prekonaní ochorenia a po očkovaní. Na kolektívnej ochrane sa teda podieľajú očkovaní spolu s tými, ktorí prekonali ochorenie pred zavedením očkovania. Takto sú chránené ohrozené skupiny: malé deti, ktoré ešte nemôžu byť očkované, deti, ktoré z vážnych dôvodov neboli očkované, resp. ktoré prekonali vážne ochorenie (napr. transplantácia kostnej drene) a protilátky stratili, deti, ktoré rodičia odmietli dať očkovať, staršie osoby, ktoré ochorenie pred zavedením očkovania neprekonali. Každý pokles zaočkovanosti znižuje efekt kolektívnej ochrany = zvýšenie rizika vzniku epidémií a ohrozenie najzraniteľnejších. Zatiaľ neplatí, že proti chorobám, ktoré sa nevyskytujú netreba očkovať.

Kolektívna ochrana je dôležitá aj pre národnú bezpečnosť. Voľný pohyb osôb v únii a zvýšená migrácia ovplyvňujú bezpečnosť a zdravie Slovákov. Príkladom je epidémia osýpok – z Rumunska do Maďarska, riziko zavlečenia až na Slovensko. V Rumunsku v roku 2016 a 2017 ochorelo na osýpky viac ako 4 000 osôb, 96 % z nich bolo neočkovaných, 22 ľudí zomrelo. Zaočkovanosť detí proti osýpkam na Slovensku klesla pod 95 % v štyroch krajoch: Bratislavský, Trenčiansky, Banskobystrický a Košický. V prípade zavlečenia vírusu osýpok hrozí epidémia aj u nás.

U ľudí ale pretrvávajú obavy z nežiaducich reakcii po očkovaní…

V príbalových letákoch sú uvedené všetky nežiaduce reakcie, ktoré boli celosvetovo zaznamenané po očkovaní, aj mimoriadne zriedkavé, s ktorými sa pediatri v praxi takmer nestretávajú, aj stavy dobrovoľne hlásené z populácie, teda bez overenia príčinnej súvislosti s očkovaním. Napríklad zápal mozgu bol hlásený s frekvenciou výskytu nižšou ako 1 na 10 miliónov podaných dávok očkovacej látky. Ako komplikácia ochorenia na osýpky sa však vyskytuje u 1 z 1 000 až 2 000 chorých. Nežiaduce reakcie sú takmer všetky prechodného charakteru a na Slovensku nie je známy prípad úmrtia po očkovaním.

V odbornej literatúre sa uvádza, že ochorenie na osýpky môže zapríčiniť úmrtie 1 z 1 000 chorých. V Rumunsku zomrelo 20 zo 4 000 chorých osôb. My dnes vôbec nevieme, ako sa bude správať vírus v našej populácii, koľko prípadov ochorenia bude komplikovaných, s ťažkým priebehom, pretože sa tu vírus už takmer 20 rokov vďaka očkovaniu nešíril.

Uvediem aj príklad, ako fatálne sa môže skončiť ochorenie, ak dieťa na danú chorobu nie je zaočkované: Dieťa z bratislavského kraja vo veku 5 a pol mesiaca dostalo zápal mozgových blán. Rodičia odložili očkovanie – dieťa malo mať 2 dávky pneumokokovej vakcíny, ktorá dostatočne chráni už 14 dní po prvom očkovaní. Neurobili tak. Dieťa bolo 4 a pol mesiaca hospitalizované na detskej klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny a následne vyše mesiaca strávilo na dojčenskom oddelení. Ochorenie si vyžiadalo 7 operácií, špeciálne polohovanie a ošetrovanie pokožky (dieťa bolo 2 mesiace v kóme, po prebratí zostalo ochrnuté na všetky 4 končatiny) a kŕmenie zavedením špeciálnej hadičky. Malo infekcie multirezistentnými kmeňmi (vyžadujúce nákladné antibiotiká), absolvovalo vyše 55 kultivačných vyšetrení, viacnásobné vyšetrenia. A výsledok? Napriek intenzívnej a nákladnej starostlivosti toto dieťa už nikdy nebude prejavovať aktívne známky života. Prípad sa stal v roku 2013.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #prevencia #vakcíny #očkovanie #infekčné choroby