Melanóm: Sledujte svoju kožu

, 04.07.2017 06:00
melanom, koža, rakovina, vyšetrenie
Pri vzniku ochorenia sa spoluzúčastňujú najmä dva faktory: genetická náchylnosť a prostredie, v ktorom sa človek pohybuje. Autor:

Výskyt melanómu narastá viac než výskyt ktorejkoľvek inej malignity. Objavuje sa u stále mladších jedincov a zaberá významné miesto medzi chorobami ľudí v produktívnom veku. Za posledných 35 rokov sa jeho výskyt zvýšil štvornásobne.

Môže sa vyvinúť na predtým nezmenenej koži, ale často vzniká aj z hnedých materských znamienok. Jeho zhubnosť je podmienená rýchlym rastom a šírením nádorových buniek krvou do rôznych orgánov s tvorbou metastáz.

„Melanóm je zhubný nádor, ktorý býva lokalizovaný predovšetkým na koži, ale nezriedka sa objaví v oku, na slizniciach či hocikde v tele. Patrí k najzákernejším nádorom pre svoju schopnosť rýchlej tvorby metastáz,“ vysvetľuje onkodermatologička Desana Borecká z kožnej ambulancie Národného onkologického ústavu v Bratislave. „Celosvetovo má výskyt melanómu stále stúpajúci trend. Každý rok sa počet novozistených prípadov u obyvateľov väčšiny európskych krajín zvýši o 5 %,“ konštatovala onkodermatologička.

Melanóm sa môže vyskytnúť v každom veku, zriedkavo sa objaví aj u detí do desať rokov. Najčastejší pacienti s melanómom majú medzi 30. a 40. rokom a 55. – 70. rokom života. Výskyt u mužov a žien sa pohybuje rôzne podľa veku, u ľudí mladších ako 40 rokov sa vyskytuje častejšie u žien ako u mužov, ale po 65. roku sa objavuje dvakrát častejšie u mužov ako u žien. U žien sa zvýšil výskyt začínajúcich melanómov, u mužov bol zaznamenaný nárast melanómov s horšou prognózou. U žien so svetlým typom kože sa najčastejšie objavuje na nohách, menej na ramenách a tvári, u mužov je maximum melanómov lokalizovaných na chrbte a prednej strane hrudníka. U ľudí s tmavým typom kože zas na chodidlách a v okolí nechtov. Ako vysvetlila doktorka Borecká, príčiny zmeny pigmentovej bunky na melanómovú sú nejasné. „Pri vzniku ochorenia sa spoluzúčastňujú najmä dva faktory: genetická náchylnosť a prostredie, v ktorom sa človek pohybuje. Tretina melanómov vzniká z rôznych pigmentových névov, ale dve tretiny sa objavia na klinicky normálnej koži.“

Vystavenie ľudí ultrafialovému žiareniu je známy rizikový faktor pri rozvoji väčšiny melanómov. Predpokladá sa, že až 80 % nových prípadov vzniká v dôsledku zvýšenej expozície kože slnečnému žiareniu. Reakcia ľudskej kože na slnečné žiarenie nie je rovnaká. „Opakované spálenie citlivej kože zvyšuje riziko melanómu, nebezpečné je spálenie hlavne v detskom veku a spálenie do pľuzgierov. Pravidelné dovolenky pri mori zvyšujú riziko ochorenia, rizikové sú najmä pobyty pri mori v zime. Nárazové opaľovanie je rizikovejšie ako chronické. Nárazové slnečné žiarenie, najmä v detskom veku, sa považuje za príčinu melanómu hlavne u mladších pacientov. Melanóm sa po výraznom spálení kože môže objaviť aj v takej  lokalite, ktorá nebola vôbec slnku vystavená, napríklad v oblasti pod plavkami,“ upozorňuje Borecká.

Veľmi dôležitá je prevencia, teda správne opaľovanie, používanie opaľovacích prostriedkov s ochrannými UVA a UVB faktormi odpovedajúcimi kožnému fototypu, miestu pobytu a dĺžke doby opaľovania, plánovanie športových aktivít bez rizika spálenia kože. „Pokiaľ ide o sekundárnu prevenciu, treba si pravidelne samovyšetrovať kožu, poznať základné klinické znaky začínajúceho melanómu, dôležité sú aj skríningové programy,“ dodala Desana Borecká.

Kedy určite navštívte lekára

  • ak spozorujete zmenu v tvare, vo veľkosti, v ohraničení alebo vo farbe existujúceho znamienka,
  • nové znamienko, ktoré má nepravidelný tvar alebo ohraničenie,
  • nepravidelné, nejednotné zafarbenie,
  • nepravidelný tvar, štruktúru,
  • znamienko svrbí či bolí, krváca, vylučuje nejakú tekutinu alebo je na ňom otvorená ranka či vred

Rizikové faktory vzniku ochorenia

  • Pôsobenie UV žiarenia je najvýznamnejším rizikovým faktorom vzniku rakoviny kože. Vyššie riziko vzniku melanómu majú ľudia, ktorí boli aspoň raz v živote závažne spálení slnkom, rovnako všetci, ktorí majú citlivejšiu pokožku a spálili sa opakovane v detstve či dospelosti. Jedno až dve spálenia na slnku zvyšujú riziko melanómu 1,5-krát u žien a 2,8-krát u mužov, 3 a viac spálení počas života zvyšujú toto riziko u žien 2,3-násobne a u mužov 7,6-krát.
  • Prítomnosť pigmentových znamienok – asi 25 % melanómov vzniká na podklade vrodeného alebo získaného materského znamienka. Riziko vzniku melanómu priamo rastie s celkovým počtom nezhubných materských znamienok na tele. Riziko je asi 1,5-krát vyššie u ľudí s 11 až 25 materskými znamienkami a až 2-krát vyššie u ľudí, ktorí ich majú na tele viac ako 25, oproti tým, ktorí ich majú 10 a menej.
  • Typ pokožky – tzv. fototyp určuje, aké má pokožka prirodzené zafarbenie a koľko pigmentu obsahuje. Podľa toho je prirodzene odolná alebo citlivá na slnečné žiarenie. Čím je nižší, tým vyššie riziko vzniku melanómu hrozí.
  • Genetická predispozícia – 5 až 10 % melanómov sa objavuje v rodinách u viacerých príbuzných.
  • Oslabený imunitný systém zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože, napríklad u pacientov s HIV/AIDS a pacientov po transplantácii orgánov.
  • Vyšší vek – riziko rozvoja rakoviny kože stúpa so zvyšujúcim sa vekom.
Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Prevencia? Najmä ochrana pred slnkom

Rakovina kože môže postihnúť kohokoľvek, preto by sme mali svoju pokožku pravidelne kontrolovať. Pozornosť si nevyžadujú len materské znamienka, ktoré už máte, ale venovať by ste sa mali aj zdravej koži, keďže až 75 % melanómov vzniká na miestach, kde predtým žiadne znamienko nebolo. Každý z nás by si preto mal pravidelne robiť samovyšetreni­e kože.

Najúčinnejšou prevenciou však zostáva ochrana pred slnečným žiarením. Podľa odborníkov žiadne „zdravé opaľovanie“ neexistuje. Chrániť treba najmä deti, pretože každé spálenie slnkom v detskom veku významne zvyšuje riziko vzniku kožného nádoru v dospelosti. Každý človek by mal poznať svoj fototyp kože a prispôsobiť mu svoje správanie na slnku, používať ochranné opaľovacie krémy s vysokým faktorom ochrany, neopaľovať sa na silnom poludňajšom slnku, pri výletoch do prírody chrániť kožu odevom a nosiť klobúk.

Samovyšetrenie kože

  • Naučte sa sami vyšetrovať svoju kožu, môžete tak včas odhaliť rizikové znamienko. Samovyšetrenie by ste si mali robiť raz mesačne alebo aspoň 3-krát do roka. Najvhodnejšie je prezrieť sa po kúpeli či sprche a v miestnosti, kde je dostatok svetla. Použite pri tom veľké nástenné zrkadlo a pomôžte si malým zrkadlom.
  • Najprv zistite, kde všade na tele máte znamienka a spoznajte ich. Všimnite si, aký je ich prirodzený vzhľad a veľkosť a či ich „cítite". Zdravé znamienka obyčajne nebolia, nesvrbia ani inak sa neprejavujú. Skontrolujte svoje telo od hlavy až po prsty na nohách, nezabúdajte ani na pokožku hlavy. Pri vyšetrení si všímajte čokoľvek nové, najmä:
  • nové znamienka, ktoré vyzerajú inak ako tie, ktoré bežne máte
  • červené alebo tmavšie šupinaté fliačky, ktoré môžu mať mierne vyvýšený povrch
  • nová tvrdá hrčka červenej, krvavej farby
  • zmeny veľkosti, tvaru či farby existujúceho znamienka
  • vyvýšenie znamienka – ak začne pôvodne ploché znamienko rásť do výšky
  • zmena „pocitu" zo znamienka – svrbenie, šteklenie, pálenie…
  • nehojace sa rany
  • krvácanie či iné výlučky zo znamienka

Ako postupovať:

  1. Prezrite si v zrkadle prednú aj zadnú časť tela. Chrbát a zadok, na ktoré nedovidíte, skontrolujte pomocou malého ručného zrkadielka a jeho odrazu v nástennom zrkadle.
  2. Potom zdvihnite ruky a prezrite obe bočné strany tela.
  3. Zohnite lakte, starostlivo skontrolujte nechty na rukách, dlane, predlaktia i paže zo všetkých strán.
  4. Posaďte sa a zblízka skontrolujte svoje nohy, vrátane prstov a nechtov na nohách, chodidiel a priestoru medzi prstami. Nezabudnite na vnútornú stranu stehien a lýtok.
  5. Skontrolujte temeno, hlavu a priestory za uchom pomocou ručného zrkadielka, vlasy pritom majte zdvihnuté alebo vyviazané do drdolu. Pri kontrole hlavy si môžete vlasy odhrnúť aj pomocou fénu, aby ste kožu pod nimi lepšie videli, prípadne požiadajte o pomoc niekoho blízkeho.

Aké zmeny si treba všímať

  • Malígny melanóm pri vzniku môže pripomínať materské znamienko. Na rozdiel od neho sa však trvalo zväčšuje, mení tvar a farbu, často svrbí, v neskorších štádiách spontánne krváca a vyvoláva zápalovú reakciu okolitej kože.
  • Akékoľvek zmeny na pigmentových znamienkach môžu, aj keď nemusia byť príznakom zhubného ochorenia.
  • Medzi typické príznaky melanómu patrí: asymetria, nepravidelné okraje, rôznofarebnosť (zmes farieb), priemer väčší ako 5 mm či zmena znamienka v priebehu času, takzvané ABCDE kritériá.

A – Asymetria – nepravidelný tvar
B – ohraničenie (Border) – nepravidelné, nerovnomerné, neostré, rozpité, vrúbkované s nepravidelnými výbežkami zo znamienka
C – zafarbenie (Color) – zmes farieb, rôzne odtiene od hnedej, čiernej, červenej, svetlofialovej až stratenie farby
D – priemer (Diameter) – zmeny priemeru, znamienko rastie, podozrivé sú najmä znamienka s priemerom väčším ako 5 mm
E – vývoj (Evolving) – zmena výzoru znamienka v priebehu času

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Každý podozrivý útvar na pokožke by mal vyšetriť dermatológ

  • klinické vyšetrenie: lekár okrem samotného podozrivého znamienka prezrie pokožku celého tela, aby odhalil, či sa na koži objavujú aj iné podozrivé útvary. Bude sa vás pýtať, či sa na mieste nálezu nachádzalo znamienko už predtým, ako začalo rásť, aké zmeny ste si na ňom všimli… Najčastejším vyšetrením je dermatoskopické vyšetrenie. Obyčajne lekári využívajú prenosný ručný dermatoskop, ktorý pozostáva zo špeciálne osvetlenej lupy zväčšujúcej 10– až 20-krát. Umožňuje pozorovať farebné, štrukturálne i cievne zmeny v sledovanom znamienku. Pri počítačovej dermatoskopii je možné obraz uchovať a opakovane ho hodnotiť, prípadne porovnať zmeny v náleze s postupom času
  • biopsia: pokiaľ lekár zhodnotí, že znamienko by mohlo mať rakovinový pôvod, odporučí jeho biopsiu. Pokiaľ existuje reálne riziko melanómu, obyčajne netreba váhať a lekár odstráni celý útvar aj s kúskom okolitého tkaniva. Potom odošle jeho vzorku do laboratória, kde ju patológ vyšetrí pod mikroskopom a zhodnotí, o aký typ nádoru ide. Pred vykonaním zákroku budete mať pravdepodobne mnoho otázok. Väčšinu pacientov zaujímajú odpovede na tieto otázky: Ako bude biopsia prebiehať?, Budem musieť ísť do nemocnice?, Ako dlho bude zákrok trvať? Budem pri vedomí alebo ma uspíte?, Bude to bolieť?, Čo budem cítiť?, Odstránite pri biopsii celý nález alebo len jeho časť?, Má biopsia nejaké riziká? Aké je riziko infekcie či krvácania?, Budem mať po zákroku jazvu?, Kedy sa dozviem výsledky?, Ak by sa odhalila rakovina, aký lekár sa so mnou porozpráva o ďalšom postupe a liečbe?
  • iné diagnostické vyšetrenia: pri diagnostike melanómu, resp. stanovení rozsahu a prognózy ochorenia sa podľa potreby môže využiť ultrazvuk, počítačová tomografia – CT, magnetická rezonancia – MRI, krvné vyšetrenia či ďalšie vyšetrovacie metódy
  • biopsia lymfatickej uzliny: podľa rozsahu ochorenia môžu lekári pacientovi s melanómom odporučiť aj odber vzorky z lymfatických uzlín, aby sa vylúčilo/odhalilo ich napadnutie nádorom a jeho šírenie

Štádiá ochorenia

Štádium ochorenia sa určuje podľa hrúbky nádoru, šírenia v lokálnych lymfatických uzlinách a výskytu vzdialených metastáz. Štádiá sa označujú rímskymi číslami I až IV, pre presnejší popis sa pridáva označenie A až C – napríklad IIA, IIIC… Určenie štádia ochorenia má význam pri výbere najvhodnejšej liečby a posúdení prognózy

Štádium 0 – in situ nádor
Štádium I – tenký nádor hrúbky menej ako 1 mm bez alebo s tvorbou vredu alebo hrúbky 1 – 2 mm bez tvorby vredu
Štádium II – nádory hrúbky 1 – 2 mm s tvorbou vredu alebo 2 – 4 mm s tvorbou vredu alebo bez nej, alebo viac ako 4 mm s tvorbou vredu alebo bez tvorby vredu
Štádium III – primárny nádor akejkoľvek hrúbky s potvrdenými metastázami v miestnych lymfatických uzlinách alebo s metastázami
Štádium IV – primárny nádor so vzdialenými metastázami

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Typy melanómu

  1. Povrchovo sa šíriaci melanóm. Najčastejší typ, cca 60 až 70 % nálezov. Spočiatku rastie povrchovo a až v neskorších štádiách preniká do hlbších vrstiev kože, čo sa prejaví vytvorením hrbolčeka na čiernej alebo hnedej plôške.
  2. Nodulárny melanóm. Tvorí asi 10 až 30 % všetkých melanómov. Hneď od začiatku rastie do hĺbky. Už od začiatku pri ňom býva viditeľný hrbolček vyvýšený nad okolitú kožu. Väčšinou je pologuľovitý, vyzerá ako červenočierna alebo čierna malina, prítomné môžu byť vriedky, mokvanie, krvácanie.
  3. Lentigo maligna. Objavuje sa na koži chronicky vystavenej slnečnému žiareniu (hlava, krk). Tvorí cca 4 až 10 % všetkých malígnych melanómov a postihuje najmä starších pacientov. Niekedy až roky rastie bez prerastania do okolia, čo umožňuje skoršiu diagnostiku ochorenia. Prejavuje sa plošnými ložiskami, na ktorých sa striedajú svetlejšie a tmavšie odtiene hnedej farby.
  4. Akrálny lentiginózny melanóm. Tvorí asi 2 až 8 % všetkých melanómov. Objavuje sa na dlaniach, chodidlách a pod nechtami. Je zákerný v tom, že spočiatku môže pripomínať obyčajnú bradavicu, modrinu či mozoľ. Pokiaľ sa pod nechtom objaví tmavá škvrna a vy si nepamätáte, že by ste sa do toho miesta udreli, treba ju sledovať, či odrastá spolu s nechtom, alebo nie. Ak odrastá, ide len o podnechtovú modrinu. Pokiaľ však necht odrastá a škvrna ostáva na rovnakom mieste, treba navštíviť lekára.
  5. Slizničný melanóm. Zriedkavý typ melanómu, vyskytuje sa na slizniciach prínosových dutín, nosa, úst, konečníka, vagíny či močovej rúry. Typicky býva odhalený v neskorých štádiách.
  6. Uveálny. Objavuje sa zriedkavo, napáda niektoré časti oka.

Liečba závisí od štádia ochorenia

Štádium 0
Nakoľko sa melanóm v štádiu 0 nerozširuje, výber tejto lézie je jedinou potrebnou liečbou. Melanóm sa vyberie spolu s 1 až 2 cm zdravej okolitej kože.

Štádium I
Chirurgické odstránenie melanómu: primárna liečba melanómu v štádiu I je široké lokálne odstránenie tumoru spolu s okolitou kožou priemerne 1 až 2 cm v závislosti od veľkosti a miesta. Zvyčajne sa odstraňuje v lokálnej anestézii.

Biopsia sentinelovej lymfatickej uzliny: v prípade, ak lekár odporučí zmapovanie lymfatického systému a odstránenie sentinelovej lymfatickej uzliny, udeje sa tak v čase pred odstránením tumoru. V prípade, ak je sentinelová uzlina pozitívna na prítomnosť nádorových buniek, je odstránená ako súčasť liečebného plánu. Mapovanie lymfatického systému a biopsia sentinelovej uzliny pri melanóme v štádiu I sú kontroverzné, ale niektoré štúdie ukazujú, že odstránenie sentinelovej uzliny v tomto štádiu melanómu identifikuje pacientov, ktorí môžu potrebovať dodatočnú liečbu, znižuje riziko opakovaného melanómu a môže zvýšiť prežívanie.

Patológia lymfatických uzlín: Ak biopsia sentinelovej uzliny potvrdí melanóm, je potrebné vykonať kompletné odstránenie postihnutých lymfatických uzlín. Ak je vyšetrenie negatívne, pacientom sa uzliny neodstraňujú. Odstránenie lymfatických uzlín pri rakovine melanómu v štádiu I je tiež kontroverzné, hoci v niektorých prípadoch môžu pacientovi pomôcť zlepšiť vyhliadky na liečbu (najmä pri hrubších melanómoch).

Dodatočná liečba: Niektorí lekári sa môžu rozhodnúť v prípade, ak sa preukáže pozitívny nález v uzlinách alebo pri ulcerujúcich či hrubších melanómoch, pre imunoterapiu, ktorá by mala pomôcť stimulovať imunitný systém tak, aby bojoval proti chorobe.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Liečba metastatického melanómu

  • k dispozícii sú štyri druhy liečby: chemoterapia, cielená liečba, imunoterapia, onkolytická liečba
  • Chemoterapia: na Slovensku dostupná a hradená liečba.
  • Cielená liečba: blokuje signálne dráhy v nádorových bunkách, čím zastavuje ich množenie a rast. ​Na Slovensku nie je hradená. Je možné požiadať poisťovňu o udelenie výnimky.
  • Imunoterapia: má za cieľ mobilizovať imunitný systém v boji s nádorom. Na Slovensku nie je hradená. Je možné požiadať poisťovňu o udelenie výnimky.
  • Onkolytická liečba: likviduje nádor pomocou špeciálne modifikovaného vírusu talimogene laherparepvec = „T-Vec“. Na Slovensku liečba nie je hradená. Je možné požiadať poisťovňu o udelenie výnimky. ​

Zdroj: rakovinakoze.org

Výsledky vyšetrení malígneho melanómu na Slovensku v roku 2016

MUDr. Gabriela Kolátorová, Dermatovenero­logická ambulancia, Poliklinika Karlova Ves Bratislava

Vlani vyšetrili dermatológovia v rámci akcie Európskeho dňa melanómu na Slovensku 1 768 ľu­dí, z toho 564 mužov a 1 204 žien. Pri kontrole materských znamienok bolo zistených 27 podozrení na malígny melanóm, pričom najmladší pacient mal 29 rokov a najstarší 88. Sedemdesi­atštyri nálezov malo podozrenie na bazocelulárny karcinóm a šesť vyšetrení poukazovalo na spinocelulárny karcinóm kože, čo spolu predstavuje 6 % pozitívnych nálezov rakoviny kože.

Respondenti okrem konkrétneho lekárskeho vyšetrenia mali vyplniť aj dotazník, ktorý obsahoval otázky, ako je vek, pohlavie, dôvod účasti v akcii, či už im bolo, alebo nebolo robené preventívne vyšetrenie znamienok, dĺžka pobytu na slnku a reakcia kože na slnečné žiarenie, používanie ochranných opaľovacích krémov.

Dve tretiny vyšetrených uvádzali, že reagujú na slnko začervenaním kože až spálením a následne ich koža minimálne zhnedne. Soláriá navštevuje viac ako polovica opýtaných. Konkrétne lekárske vyšetrenia kože mali za cieľ identifikovať počet a typ pigmentových znamienok, prejavov poškodenia kože slnkom, ktoré nemali alebo mali malígny charakter. Väčšina opýtaných uvádzala, že na akcii Európskeho dňa melanómu sa zúčastňuje predovšetkým pre podozrenia a zvýšený počet pigmentových prejavov na koži.

Počas celého minulého roka bol v dermatovene­rologických ambulanciách na Slovensku zaznamenaný významný nárast prejavov malignity. Pričom zvýšený výskyt je pripisovaný predovšetkým dlhšiemu pobytu na slnku, keďže pobyty pri mori niektorí absolvujú 2– až 3-krát do roka.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Pomoc pre pacientov

Mnohé pacientske združenia vznikajú na základe osobných skúseností s chorobou. Združenie pacientov s dermatologickými malignitami nie je výnimkou. Vzišlo z osobnej skúsenosti jeho zakladajúcej členky Lenky. Jej životný partner zomrel na následky ochorenia malígneho melanómu. Keď si ako pacient, či najbližší príbuzný zažijete na vlastnej koži diagnózu onkologického ochorenia, máte priamu skúsenosť s tým, čo vám dokázalo byť užitočné, nápomocné v čase liečby alebo, naopak, s čím ste mali starosti navyše.

Primárnym cieľom a zmyslom práce združenia je poskytnúť podporu a pomoc pacientovi, ktorému diagnostikovali malígny melanóm. Odborné výskumy, ale aj životné skúsenosti potvrdzujú, že byť členom skupiny s podobným problémom pomáha pacientovi lepšie zvládať novovzniknutú situáciu a dáva mu pocit prináležitosti ku skupine, kde môže nájsť odpovede na viaceré svoje otázky. Aj výmena skúseností s ďalšími členmi dokáže byť obohacujúca. Často sa stáva, najmä v čase krátko po diagnostikovaní, ale aj počas liečby, že pacient má pocit, že je na všetko sám.

Okrem pocitu, že o chorobe nemá s kým hovoriť, má pacient strach. Z choroby samotnej, z liekov a možných vedľajších účinkov, z nových spôsobov terapie, z pobytu v nemocnici, výsledkov liečby, z toho či sa stav nezhorší, či sa choroba vráti. Potom sú tu ďalšie obavy: o rodinu, ako bude fungovať, ako ju zaťažím, kto mi pomôže, koho budem obťažovať, aby mi pomohol, koho musím chrániť pred svojou chorobou. A s diagnózou a dlhodobou liečbou sa vynárajú nové otázky: ako budem pokračovať v práci, budem dlho na péenke, čo ak mi dajú výpoveď, čo ak ma spoločnosť začne odmietať, čo ak mi chorobu alebo práceneschopnosť neuznajú, neumožnia mi potrebnú liečbu, neuhradia lieky.

Prácou združenia je byť nápomocný pacientovi v tejto ťažkej životnej situácii. Pomôcť mu zorientovať sa, poskytnúť prístup k čo najrelevantnejším informáciám o chorobe, o možnostiach liečby, vrátane prístupu k inovatívnej liečbe, vysvetliť mu základné pojmy, informovať ho o možnostiach či povinnostiach voči úradom a potrebnej administratíve, ale hlavne poskytnúť pacientom priestor na spoločnú diskusiu. Každý pacient je jedinečný aj prežíva chorobu spôsobom sebe vlastným. Tento spoločný priestor je skôr na zdieľanie svojich skúseností a prežívania choroby, ktoré niečím môžu byť pre druhého významné a užitočné.

Z dlhodobého hľadiska je tu veľký priestor na osvetu a oblasť prevencie. Práve ochoreniu malígny melanóm sa v určitých prípadoch dá predísť, ak by sa ľudia správali viac uvedomelo a zodpovedne v situáciách, ktoré sú za vznik ochorenia zodpovedné. Ide tu hlavne o opakované a nechránené vystavovanie sa slnečnému žiareniu, či už neúmyselne, alebo zámerne: návšteva solárií, nadmerné opaľovanie sa.

Dôležitá je aj podpora lekárov. V združení veria, že aj lekárovi sa lepšie spolupracuje s poučeným pacientom. Pacient, ktorý je informovaný a zorientovaný, má menšiu tendenciu manipulovať, žiadať od lekára nemožné. Nezriedka sa stáva, že pacient odmieta liečbu, nemá pri tom žiadny logický argument prečo.

Komunikačnou platformou združenia je aj webová stránka www.rakovinakoze.org.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#UV žiarenie #rakovina kože #opaľovanie #melanóm
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk