Celiakia je autoimunitné a celoživotné ochorenie a v neliečenej forme môže byť svojimi komplikáciami aj život ohrozujúce. „Príčinou je neznášanlivosť gluténových látok v potrave. Glutén – lepok, je bielkovina prítomná v obilninách, ako je pšenica, raž, jačmeň, špalda, ovos, čiže v múke a produktoch z nej,“ vysvetľuje odborníčka na výživu Alžbeta Béderová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave. „Spôsob účinku nie je celkom objasnený. U ľudí s genetickou predispozíciou potraviny obsahujúce glutén, alebo len stopy gluténu, spôsobia výraznú imunitnú reakciu v čreve. Dochádza k chronickému zápalu a atrofii klkov tenkého čreva. Zdravá sliznica tenkého čreva je vystlaná klkmi a malými mikroklkmi, čím sa niekoľkonásobne zväčšuje plocha, ktorá umožňuje vstrebávanie živín. Osoby postihnuté celiakiou majú klky a mikroklky čreva takmer vyhladené, takže plocha pre vstrebávanie živín je značne obmedzená. Následkom je podvýživa, ohrozené je vstrebávanie najmä bielkovín, tukov a v tuku rozpustných vitamínov A, D, E, K, tiež vitamínov B12, B9 kyseliny listovej, železa, vápnika a viacerých stopových prvkov,“ približuje ochorenie doktorka Béderová.
Pri vzniku celiakie sa významne uplatňujú genetické faktory, u priamych príbuzných sa vyskytuje niekoľkonásobne častejšie. „Genetická predispozícia je zjavná a objasnenosť problému a rizikových génov je dodnes v procese bádania. Rovnako je potvrdené, že ochorenie sa častejšie vyskytuje u žien,“ vraví doktorka. Ako ďalej dodala, typickými prejavmi ochorenia sú nevoľnosť, nechutenstvo, nafúknuté a bolestivé brucho, časté, objemné a hnilobne zapáchajúce hnačky s vyšším odpadom tukov a nestrávených zvyškov. Stolica býva mastná, žltá alebo sivá. Obmedzené vstrebávanie živín spôsobuje chudnutie, u detí sú typické tenké končatiny a nafúknuté bruško, poruchy rastu a neskorší nástup puberty. U žien poruchy menštruačného cyklu, neplodnosť, tiež skorší nástup menopauzy. Typická je aj väčšia únava, migrény, letargia, depresie. Poruchy vstrebávania železa sa prejavia málokrvnosťou, vápnika predčasnou osteoporózou, znížená imunita je príčinou vyššej chorobnosti. Uvádzajú sa tiež častejší výskyt diabetu I. typu, poruchy činnosti štítnej žľazy, epilepsia a neurologické poruchy, bolesti kĺbov, začervenanie a pálenie lakťov a kolien, svalové kŕče až tetánia ako prejav deficitu vápnika a horčíka.
„V posledných rokoch sa ukázalo, že celiakia sa vyskytuje oveľa častejšie, ako sa predpokladalo, pričom väčšina prípadov je asymptomatických, nevykazujú teda typický priebeh a sú preto nediagnostikované. Po úprave stravy sa zdravotná kondícia zlepší,“ vraví doktorka Béderová. Celiakia sa najčastejšie objavuje v troch rizikových životných obdobiach: v detstve, v dospelosti okolo 30 rokov napríklad u žien v tehotenstve, po prekonaní infekčného ochorenia a užívaní niektorých liekov rovnako aj u seniorov okolo 60 rokov vplyvom dlhodobého užívania liekov a celkovým zhoršením zdravotného stavu.
Pri symptómoch, ktoré poukazujú na celiakiu, zvyčajne ako prvý stupeň diagnostiky postačuje sérologické vyšetrenie krvi. Definitívnu diagnózu možno určiť následne biopsiou sliznice tenkého čreva, keď sa histologicky vyšetria vzorky tkaniva a prípadné poškodenie tenkého čreva.
Jedinou liečbou je prísne a celoživotné dodržiavanie bezlepkovej diéty. Ak ju pacient dodržiava, zmeny na sliznici vymiznú a ochorenie sa neprejavuje.
Aké sú jej príznaky
Príznaky celiakie sa menia podľa veku
Predškolské deti môžu trápiť objemné mastné stolice, hnačky, bolesti a zväčšenie bruška, ochabnuté svalstvo.
U školských detí sa nemusia objavovať žiadne nápadné črevné symptómy. Typický je zlý stav výživy, málokrvnosť, menší vzrast a oneskorený celkový vývoj. Puberta môže v prípade nepoznanej, teda neliečenej celiakie priniesť spontánne zlepšenie.
Choroba sa potom znova prejaví v dospelosti, zvyčajne medzi 25. až 40. rokom veku. Spúšťačom môže byť predchádzajúce závažnejšie infekčné ochorenie, fyzický či psychický stres, úraz alebo operácie. U žien sa môže objaviť v súvislosti s tehotenstvom, pôrodom, dojčením. V dospelosti sa môže neznášanlivosť lepku prejaviť nešpecifickými zažívacími ťažkosťami, pocitmi plnosti, plynatosťou a nechutenstvom. Prejavy tohto zákerného ochorenia u dospelých sú úplne individuálne a veľmi pestré. Samotné črevné príznaky nebývajú časté a môžu aj celkom chýbať, prípadne sú hnačky len ľahšieho rázu a nárazové.
Veľmi často sa v dospelosti dostavujú mimočrevné príznaky: únava, anémia nereagujúca na liečbu, zápaly slizníc ústnej dutiny či spojiviek, Duhringova dermatitída (typ celiakie s kožnými prejavmi ochorenia), predčasná osteoporóza, slabosť svalov a strata citlivosti. K sprievodným prejavom sa radia aj depresie, poruchy správania, oligospermia (znížená tvorba spermií), gynekologické poruchy (nepravidelná a oneskorená menštruácia), samovoľné potraty či neplodnosť. Nezriedka ju sprevádzajú ďalšie autoimunitné ochorenia – najčastejšie ide o autoimunitný zápal štítnej žľazy (10 až 20 % celiatikov), cukrovku 1. typu (3 až 8 % celiatikov), pečeňové, pľúcne a ďalšie autoimunitné choroby.
Foto: SHUTTERSTOCK
Liečba? Bezlepková strava
Bezlepková strava je zatiaľ jedinou možnou liečbou celiakie. Pritom treba dbať na to, aby ste sa zriekli všetkých potravín vyrobených z obilnín obsahujúcich lepok. Nezáleží pritom na množstve lepku, pretože aj minimálne množstvá, resp. stopy lepku môžu zapríčiniť škody, aj keď nie všetci pacienti môžu bezprostredne po požití určitého množstva trpieť hneď ťažkosťami.
Ovocie a zelenina: obsahujú vlákninu, vitamíny, minerálne látky, stopové prvky a antioxidanty. Každý deň by sme mali zjesť tri porcie zeleniny a dve porcie ovocia, podľa možnosti rôznych farieb (1 porcia = najmenej 120 g = za hrsť).
Obilniny, zemiaky a strukoviny: výrobky z obilnín, ako je bezlepkový chlieb a bezlepkové cestoviny, zemiaky a ryža, pohánka, amarant a quinoa, ale aj strukoviny, ako sú fazuľa, hrach, šošovica, cícer, obsahujú veľa komplexných sacharidov a vlákniny, okrem toho aj bielkoviny, vitamíny predovšetkým skupiny B a minerálne látky. Dodávajú energiu, ktorú telo dokáže ľahko premeniť. Ku každému hlavnému jedlu by ste mali zjesť jednu z potravín tejto skupiny, teda tri porcie denne. Jedna porcia = asi 80 až 100 g bezlepkového chleba, asi 200 g zemiakov, asi 100 g bezlepkových cestovín, 60–100 g strukovín.
Mlieko a mliečne výrobky: jogurt, tvaroh a syr sú zdrojom bielkovín, tukov, vápnika a vitamínov, predovšetkým v tukoch rozpustného vitamínu D. Denne by ste mali zjesť 2 až 3 porcie, podľa možnosti so zníženým obsahom tuku. Jedna porcia = asi 200 ml mlieka, 150 – 180 g jogurtu alebo tvarohu, 30 g syra.
Mäso, ryby, vajcia: obsahujú bielkoviny, tuky, minerálne látky a vitamín B. Aj rastlinné zdroje bielkovín, ako je tofu, ale čiastočne aj strukoviny, môžeme pripočítať k tejto skupine. Každý deň by sme mali striedavo jesť 1 porciu mäsa alebo rýb (asi 100 – 120 g), alebo ako alternatívu 2-krát do týždňa strukoviny (asi 60 g), či iné alternatívne zdroje bielkovín. Najzdravšie je chudé hovädzie mäso, hydina a ryby. Vajcia by sme pre ich vysoký obsah cholesterolu mali jesť maximálne 2-krát do týždňa.
Tuky, oleje a sladkosti: tuky a oleje obsahujú esenciálne mastné kyseliny a lipofilné vitamíny (A, D, E, K). Najzdravšie sú rastlinné tuky ako olivový olej lisovaný za studena či jadrové oleje. Denné maximálne množstvo by malo byť tri porcie po 10 g. Živočíšne tuky, napr. maslo, by sa mali používať s mierou. Sladkosti, slané pochutiny a sladené nápoje konzumujte len príležitostne a s cukrom šetrite.
Foto: SHUTTERSTOCK
Mali by ste vedieť, že…
- pri bezlepkovej diéte sa nesmú jesť potraviny obsahujúce pšenicu, raž, jačmeň a ovos v žiadnej ich podobe (múka, vločky, krupica…), pretože obsahujú lepok
- základom bezlepkovej diéty sú zemiaky, ryža, kukurica, pohánka, amarant, strukoviny vrátane sóje
- vždy by ste si mali prečítať zloženie potravín a ak je v ňom uvedený škrob alebo modifikovaný škrob, nemusíte sa obávať, pretože ak by išlo o zdroj lepku, musí to byť označené, napr. obsahuje pšeničný škrob. Kukuričný či zemiakový škrob je v poriadku. Pšeničné klíčky však povolené nie sú
- pšeničná múka sa nahrádza kukuričnou, ryžovou, sójovou či špeciálnymi bezlepkovými zmesami
- krupica sa nahrádza kukuričnou či pohánkovou krupicou
- strúhanku môžete kúpiť špeciálnu bezlepkovú či nastrúhať krehké kukuričné plátky, prípadne aj kornfleksy
- chlieb, pečivo, múčniky môžete kúpiť v špeciálnom obchode alebo si ich upiecť z bezlepkových surovín
- bezlepkové cestoviny kúpite v špecializovaných obchodoch
- pri zahusťovaní nahraďte múku bezlepkovou múkou, maizenou či solamylom
- obsah lepku treba kontrolovať aj pri takých potravinách, kde by ho človek nečakal: jogurty, nátierkové maslá, kyslé smotany, majonézy…
Raňajkovať môžete: Knuspi – zeleninové či pohánkové, Racio – len ryžové či ryžové so sójou a podobne, krehké kukuričné plátky, kornfleksy – ale mali by ste si skontrolovať zloženie, niektoré kaše pre detskú výživu, kašu z pohánkových vločiek…
Obed a večera: najvhodnejšie sú grilované či na prírodno upravené mäsá, ryby, zelenina, ako príloha sú vhodné zemiaky či ryža. V ponuke sú aj bezlepkové zemiakové knedle, je možné podávať aj polentu, čínske ryžové cestoviny alebo bezlepkové cestoviny, strukoviny. Pri hranolčekoch treba skontrolovať, či nie sú poprášené múkou. Pozor si dávajte na instantné zemiakové kaše, krokety sa neodporúčajú.
Dezerty: napríklad puding – väčšina je bezlepková, zmrzlina, ovocné poháre z bezlepkových surovín, rôzne oriešky, sušené ovocie
Ktoré potraviny sú nevhodné
- obilniny obsahujúce glutén: pšenica, raž, jačmeň, tritikal, bulgur, kamut
- výrobky: pšeničné klíčky, pšeničné alebo iné otruby, grahamová múka, seitan, rastlinné bielkovinové náhrady mäsa, sójová omáčka vyrábaná so pšenicou, niektoré šalátové dresingy, práškové omáčky, polievky a polotovary obsahujúce pšeničnú múku
- nápoje: pivo, ležiak, limonády sladené sladom
- okrem toho riziko kontaktu s gluténom nesie aj konzumácia týchto zložiek potravín podľa údajov o zložení výrobku na obale: hydrolyzované rastlinné bielkoviny, škrob, modifikovaný škrob, príchute, arómy, dextrín, slad, jačmenný alebo pšeničný sirup, melasa
- glutén môžu obsahovať aj: lepidlo na obálkach a známkach (kupujte samolepiace druhy), rúž, niektoré lieky (skontrolujte si ich presné zloženie)
Aké sú najčastejšie chyby v úprave stravy
- predpoklad, že málo gluténu (lepku) nespôsobí žiadny problém
- ignorovanie celej bezlepkovej diéty
- zanedbanie kompenzácie potravín obsahujúcich glutén vhodnými potravinami bez gluténu
- nedostatok vlákniny v strave (obilniny nie sú dostatočne nahradené ovocím, zeleninou a strukovinami)
- vylúčenie pšenice, ale konzumácia ostatných obilnín a výrobkov obsahujúcich glutén (raž, jačmeň, špalda, bulgur, tritikal, semolina a pod.)