Foto: Dana Závadová
Ako reagujú pacienti na hematologičku s priezviskom Drakulová? Zatiaľ si to vieme len domyslieť…
Predtým som mala komplikované nemecké priezvisko, ktoré som musela všade hláskovať, tešila som sa, že si zoberiem nejakého Nováka, ale zadaril sa Drakul. Keď sa mi prvýkrát predstavil, myslela som si, že si zo mňa uťahuje, alebo sa snaží nejako zaujať. Pravda však bola taká, že sa tak skutočne volal. Zoznámili sme sa na prvej skúške na medicíne. Priezvisko mi ostalo a život ma privial do hematologických vôd. Nie celkom plánovane, keďže pôvodne som skončila pediatriu a plánovala som si spraviť atestáciu z detskej hematológie. V tom čase to však nebolo možné, a tak som skončila pri všeobecnej hematológii. A zapáčilo sa mi tu.
… a teraz si pre zmenu pacienti myslia, že si z nich uťahujete…
Nie všetci to vnímajú. Niektorí si ani neuvedomia, že idú k Drakulovej. Sú však aj takí, čo sa na tom pobavia, čo nie je na škodu, taký nadhľad niekedy uvoľní atmosféru. Zažili sme už aj to, že pacientka hľadala doktorku Vampírovú – nezapamätala si meno, len pointu (smiech).
Vravíte, že hematológiu ste pôvodne nemali v pláne – čím si vás získala?
Tým, že je to široký odbor, nie je jednostranná ani jednoduchá – počas jedného pracovného dňa sa môžem venovať nielen klinickej, ale aj laboratórnej hematológii – a práve táto kombinácia sa mi zapáčila. Mimochodom, mikroskop ma fascinoval odmalička.
Mnohí z krvi odpadávajú…
Odpadávajú hlavne pri odberoch, ale nie je to pravidlo a nemôžu za to. Ja som s tým nikdy nemala problém.
Od čoho závisí farba a hustota našej krvi? Aj od toho, koľko tekutín počas dňa vypijeme?
Závisí nielen od toho, aká je krv v pravom zmysle slova, ale aké má pacient predispozície – a tie môžu byť geneticky determinované. Ak má niekto sklon k zvýšenej zrážanlivosti krvi, alebo tzv. trombofilný stav, môže byť jeho krv pri odbere na prvý pohľad tekutá, môže byť aj svetločervená a môže mať anémiu. Ak však má genetickú predispozíciu, má zvýšenú predispozíciu aj k trombóze alebo pľúcnej embólii, či k cievnej mozgovej príhode. Farba krvi závisí od červeného farbiva a to nemusí súvisieť s tým, či sa krv zráža viac alebo menej. Ak pôjdete ráno na odber a od večera ste nepili, môže byť zahustená v tom pravom slova zmysle. Môže byť aj tmavšia a horšie tiecť z ihly, ale to zas závisí od odberového materiálu, od hrúbky ihly, od žily, do ktorej sa vám sestrička dostane a od toho, či ihla neprilieha k cievnej stene. Sestrička vám povie: Netečie mi to, asi ste málo pili. No niekedy to tak nemusí byť.
Foto: SHUTTERSTOCK
Na dverách ambulancie máte pre pacientov príkaz, aby sa pred odberom krvi napili! Pravdaže, nesladených nápojov. Prečo?
Áno, častokrát sú po noci dehydrovaní, nemajú v sebe tekutiny. Títo pacienti môžu mať pri odbere stavy nevoľnosti až kolapsu a výsledky potom môžu byť trochu skreslené.
A ako to dopadne, keď sa pacient pred odberom omylom naje?
To už je iná otázka, v takom prípade sa do krvi vyplavujú tukové látky a pri niektorých analýzach, biochemických alebo hematologických, ktoré sú postavené na optickej metóde, to môže interferovať a výsledok môže byť opäť skreslený.
Vy poznáte svoj krvný obraz?
Poznala som pred dvoma rokmi, ale bežne bývam skôr chudokrvná. Nechodím na pravidelné kontroly, len príležitostne, keď treba.
Ako sa vlastne bežný človek dostane k svojmu krvnému obrazu – šanca je len pred operáciou?
Bežný edukovaný človek, ktorému záleží na zdraví, by mal chodiť raz ročne na preventívne vyšetrenia k svojmu obvodnému lekárovi. V rámci tejto prehliadky by sa mal robiť aj krvný obraz. Častokrát sa nám stáva, že nám práve obvodný lekár pošle pacienta so zníženým hemoglobínom, s malým množstvom bielych krviniek či doštičiek – zistí to v rámci preventívnej prehliadky. My potom rozbehneme vyšetrenia.
Čo patrí k indíciám, že niečo nie je s krvou v poriadku? Ako prvá mi na um prichádza únava.
Zmeny v krvnom obraze sa môžu prejavovať rôzne, podľa toho, o aké zmeny ktorých krviniek sa jedná. Indíciou toho, že niečo v krvnom obraze nie je v poriadku, môže byť naozaj únavový syndróm, napríklad pri anémii (chudokrvnosti), ale môže to byť aj prejav zvýšenej chorobnosti – pacient je stále chorý, užíva antibiotiká, môže mať buď málo bielych krviniek alebo naopak veľa, niektorú z chronických leukémií a takisto krvácavé prejavy. Ak sa mu tvoria modriny, môže mať znížený počet doštičiek.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čo z toho, čo ste mi vymenovali, sa v ostatnom čase vyskytuje akosi viac?
Jeden zo zásadných problémov je chudokrvnosť žien v reprodukčnom veku. Sú ženy, ktoré mávajú silnejšiu menštruáciu a ani si to neuvedomujú, lebo ju majú silnú od puberty a považujú to za normálne. Väčšie straty krvi majú aj v prípade, ak navyše držia diétu, hlavne mladé ženy. Samozrejme, nie každá diéta alebo vegánstvo či vegetariánstvo vedú k anémii, pretože železo zo živočíšnych produktov sa dá nahradiť rastlinnými. Stáva sa teda, že mladá žena drží diétu, má silný menzes a roky trpí na anemický syndróm. Je to jedna z najčastejších problematík v hematológii. U mužov je to horšie – ak vznikne anémia z nedostatku železa, máme podozrenie skôr na onkologické ochorenia tráviaceho traktu. Anemický syndróm je široký pojem, príčin môže byť veľmi veľa.
Anémia vzniká len z deficitu železa?
Nie každá anémia, hoci u žien najčastejšie áno. Môže vzniknúť aj z deficitu iných stavebných látok – vitamínu B12, B6, chýbať môže kyselina listová, rôzne minerálne látky. Druhov anémií je veľa. Pacienti majú chronické ochorenia pečene alebo obličiek, autoimunitné, zápalové, reumatoidné ochorenie, kde je anémia ako sprievodná známka, avšak tá sa naopak nelieči železom. Je veľmi dôležité anémiu diagnosticky zaradiť, od toho sa potom odvíja liečba a tá nie je pri každom type anémie rovnaká.
Väčšinu vašich pacientov tvoria ženy, ktoré prišli o bábätko. Často zistíte hematologickú príčinu?
Nie každá z genetických mutácií, ktorá sa zistí genetickým vyšetrením, je rovnako riziková. Sú mutácie, ktoré sú rizikové viac, iné menej, niektoré sú absolútne nezaujímavé. Ak sa zistí neriziková mutácia, alebo niektorá z tých menej rizikových, nie je potrebné každú ženu v tomto smere liečiť. Avšak sú situácie, kedy je pri získaných trombofíliách malá šanca, že žena dieťa donosí, ak sa nenasadí liečba. Každá žena potrebuje individuálny prístup, musíme ju prehodnotiť, od rodinnej po osobnú anamnézu, vedieť, aké lieky užíva, aké má ochorenia, vylúčiť celiakiu a deficit iných látok… Podľa anamnézy zvyknem pacientky odoslať aj na špeciálne imunologické vyšetrenie, zamerané na reprodukčnú imunológiu.
Tam už sa musí dostaviť aj muž?
Nie, len žena, lebo od jej imunitného systému závisí, ako plod prijme a či ho vo svojom organizme stoleruje. Aj imunologický problém sa však dá ovplyvniť liečbou, častokrát sa prelína s hematologickou. Je to veľmi individuálne, neexistujú dve rovnaké ženy s rovnakým problémom a výsledkom. Veľakrát sa rozhodujeme aj na základe vlastnej skúsenosti. Dnešné sčítané ženy sa niekedy samy dožadujú konkrétnych vyšetrení, snažia sa samy prísť príčine na koreň. Ale sú aj také, čo odmietajú akékoľvek intervencie, alebo také, čo majú negatívne výsledky, sú mladé a my nevidíme dôvod na to, aby sme im dávali liečbu. No ony si ju tvrdo vyžadujú. V takých prípadoch niekedy váham, čo spraviť. Na jednej strane je tu medicínska stránka, na druhej podvedomie človeka, ktorý sa psychicky možno „rozloží“, ak liečbu nedostane. A navyše, vstupuje sem aj názor gynekológa. Častokrát ide o kompromisné riešenie.
Prezradili ste mi, že v západnej Európe je všeobecné odporúčanie špeciálnych vyšetrení (hematologické, imunologické, genetické), až po troch potratoch. Ako je to u nás?
Každý gynekológ má na to svoj názor, niektorí majú akoby šiesty zmysel a „ženú“ ženu už po prvom potrate a ja ju neodmietnem, pretože veľakrát sa stane, že niečo skutočne nájdeme. Napríklad antifosfolipidové protilátky, kedy pacientke predpíšem obyčajný aspirín, čo je dostupná, lacná, perorálna liečba a ona vďaka tomu ďalšiu tehotnosť donosí. Mám čakať, kým ešte dvakrát potratí?
Foto: SHUTTERSTOCK
Počet potratov, spontánnych, aj zamlčaných, veľmi stúpol, kedysi sa hovorilo o 20 percentách, dnes toto číslo stúplo na 50. Čomu to pripisujete?
To keby sme vedeli! K tejto problematike by vedel bližšie niečo povedať skôr gynekológ, ale určite sú to vplyvy životného štýlu a prostredia. Stres, tlak, aký sa na nás vyvíja v zamestnaní a túžba byť dokonalým určite neprospievajú. Nezabúdajme tiež na vek. Kopec žien materstvo do tridsiatky vôbec nevníma a vieme, že pribúdaním rokov sa šanca otehotnieť a donosiť dieťa znižuje. Vidím to na mojej 27-ročnej dcére, ktorá o materstve a deťoch ešte ani nesníva! Keď som sa jej na to pýtala, povedala mi, že „najskôr o desať rokov“. Ale to už budeš mať 40. Vraj nevadí. Po tridsiatke sa väčšina žien zvykne „upratať“, chcú mať najskôr zamestnanie, byt, zázemie, až potom príde na rad dieťa. A niekedy to just nejde, keď chcú.
Zabúdate na skupinku žien, ktoré chcú byť matkami už od 25-ky, ale na scéne sa neobjavuje žiaden muž. Povedzme „ten pravý“. A ona veľmi chce, tu a teraz.
To je ďalší problém. Takýchto žien tiež pribúda, sú slobodné a chcú dieťa. Niektorá stretne pravého, s ktorým chce ostať do konca života v 25-ke, iná v 35-ke, ďalšia v 45-ke. A keby len to, on nemusí chcieť deti, alebo už nejaké má. Je to komplikované…
Z praxe poznáte asi veľa žien, ktorým sa dlho nedarilo otehotnieť… Kým sa neuvoľnili, nevypli, neprestali na to myslieť, prestali túžiť a upínať sa…
S tým súhlasím. Keď sa žena uvoľní, vykašle sa na to a začne žiť bez hodiniek a aplikácií, ktoré jej podľa toho, kedy má ovuláciu „dovolia“ mať sex, spravidla otehotnie. V bežnom živote, tak, ako to príroda chce, častokrát na dovolenke.
… takže dovolenku pacientkam rozhodne odporúčate.
Dovolenku odporúčam všetkým, raz do roka si treba oddýchnuť, organizmus to vyžaduje. Nakoniec, nakazuje to aj zákonník práce, ale nie všetci sme ochotní sa tomu podriadiť a dovolenku si vziať. Nie však dlhú, 3-týždňovú, to si v dnešnej dobe môže dovoliť málokto.
Je rozdiel medzi letnou a zimnou? Ide o „vypnutie“, alebo najmä o tú úžasnú kombináciu slnka a mora?
Slnko a more vždy pomôžu, ale predovšetkým to, keď sa uvoľníte a ste bez starostí.
Foto: SHUTTERSTOCK
Vitamín, ktorý je v tehotenstve už notoricky známy a máloktorá žena o ňom nepočula, je kyselina listová. Je naozaj potrebný?
Kyselina listová je potrebná hlavne v prvom trimestri. Vieme ju zmerať a veľmi často sa nám stáva, že hladiny sú znížené. Ak má tehotná žena nedostatok tohto vitamínu, plodu v rámci vývoja hrozia defekty neurálnej trubice. Predpokladá sa, že kto sa dobre stravuje, nemal by trpieť nedostatkom, ale niekedy to, žiaľ, závisí aj od metabolických porúch, ktoré vyžadujú zvýšené dávkovanie. To je však také raritné, že nemá význam sa tým zaoberať. Ja sa však pýtam – vieme, aká kvalitná je zelenina, ktorú si kupujeme na trhu či v obchode? Ja to odhadnúť neviem, môžem sa na to len spoliehať.
Čítala som na vás referencie – samé pozitívne, spolu so sestričkou, vraj ste úžasný tím. Nie je to vyčerpávajúce? Pacientov musíte mať rôznych.
Ja sa nemôžem sťažovať. Pomáhame si vzájomne, tí ľudia obohacujú aj mňa. Gro tvoria práve ženy, ktoré majú problém s otehotnením alebo donosením dieťaťa. Keďže som pôvodne pediatrička, mám rada deti a tým pádom aj tehotné ženy. Okrem bežnej rutiny ako je zhodnotenie a liečba, často potrebujú psychickú podporu. Predstavte si ženu, ktorej sa desať rokov nedarí otehotnieť. Už je z toho unavená, potrebuje niekoho, kto by ju potiahol. Lepšie zadosťučinenie, ako keď táto pacientka nakoniec príde s bábätkom, nepoznám. Každá musí prísť ukázať dieťa!
Vy ste mali byť psychiatrička, viete veľmi dobre podporiť ľudí.
Snažím sa o to. Niekedy to vyjde, inokedy nie. Psychika však robí veľa, nielen keď sa bavíme o tehotných. Aj mne by pomohlo, keby bol niekto ochotný počúvať ma. Medicína je v súčasnosti limitovaná a je veľa pacientov, ktorí potrebujú riešiť psychosomatiku, len neviem, za daných okolností, ako by sa to dalo zaviesť do praxe.
Čo sa týka diagnostiky – čo sa počas vašej 20-ročnej praxe v hematológii zmenilo, posunulo vpred?
Problematika potratov je dosť mladá, pribúdajú predovšetkým možnosti diagnostiky. Pred dvadsiatimi rokmi sme o niektorých poruchách ani nevedeli, že existujú a aj v súčasnosti si myslím, že vyšetrujeme tzv. vrchol ľadovca, pričom dole pod tou vodou driemu rôzne poruchy. O niektorých síce vieme, že existujú, ale bežne ich netestujeme. My síce môžeme pacientke povedať, že nemá poruchu na úrovni zrážania krvi, ale môže mať iné poruchy. Je to problematika, ktorá sa vyvíja a bude čím ďalej aktuálnejšia. Problémy sa však netýkajú len žien, ale aj mužov. Ich spermiogramy nie sú dokonalé a sú skôr zlé ako dobré. Je to opäť dopad životného prostredia, štýlu a stresu. To, že sa potrat udeje, môže mať tisíc dôvodov. Splodenie je komplikovaný dej, ktorý niekedy nevyjde dokonale. Treba to vnímať tak, že keď sa raz prírode niečo nepáči, môžu byť obaja partneri zdraví, ona ten plod ďalej jednoducho nepustí.
Ktorá je najzávažnejšia diagnóza, s ktorou sa tu stretávate? Tipnem si: Leukémia?
V rámci ambulancie občas zdiagnostikujeme leukémiu, častejšie chronickú formu, nie akútnu, ktorá je zas závažnejšia. Chronické typy vieme sledovať aj v ambulancii, ale väčšinou sú títo pacienti smerovaní do onkohematologických ambulancií. Tiež nie je leukémia ako leukémia, niektoré majú dobrý priebeh, iné horší, ďalšie akútny. Je leukémia, ktorá sa len sleduje, pri inej dostáva pacient tabletkovú chemoterapiu, pri ďalšej sa čaká, ako sa vyvinie a niekde musí byť liečba od začiatku intenzívna a pacient sa pripravuje na transplantáciu kostnej drene… Mám pocit, akoby týchto diagnóz v ostatnom čase pribúdalo.
Foto: SHUTTERSTOCK
Na záver niečo na odľahčenie po tejto ťažkej téme… Už ste ochutnali krv na cibuľke?
Nie, to nepoznám! Ale viete, ako sa kedysi liečila chudokrvnosť? Surovou pečeňou z veľkých zvierat alebo jablkom, do ktorého sa zapichol kovový železný klinec, z ktorého sa uvoľnili ióny železa. Dnes by som ani jednu z týchto praktík nikomu neodporúčala! Veď surová pečeň je hotová chemická továreň, zjedla by som maximálne kuraciu.
… a jabĺčko s klincom…?
No… ešte keby bol ten klinec vyvarený… Ale dnes je na trhu veľa kvalitných preparátov. Sú síce pacienti, ktorí železo v tabletkovej forme netolerujú, v takom prípade je možnosť podať ho do žily, ale nájdu sa aj takí, čo sú na to alergickí. Určite však jabĺčko s klincom ako štandardnú terapiu neodporúčam!
Ani tým, čo neradi chodia k lekárom?
Tí, čo neradi chodia k lekárom, nech jedia mäso, strukoviny a potraviny bohaté na železo. Ak straty železa neprevýšia príjem v potrave, mali by byť v rovnováhe. Existujú aj metabolické poruchy na úrovni metabolizmu železa, tam to nevieme ovplyvniť inak, len tým, že železo stále dodávame. Ale opakujem, tabletkových foriem je veľa, je z čoho vyberať.
MUDr. Monika Drakulová (54)
Pochádza z Komárna, vyštudovala pediatriu, osem rokov pracovala ako detská lekárka, no nakoniec sa upísala hematológii. Je matkou dvoch detí.