Hnačka cestovateľov prináša neohlásené prehánky

Tri a viac riedkych stolíc denne, občas mierne zvýšená teplota. Niekedy aj vracanie, bolesť brucha, slabosť, závraty, suchosť a nepríjemná chuť v ústach. To je typický priebeh cestovateľskej hnačky. Ak by sa objavila horúčka, zimnica alebo krv v stolici - treba vyhľadať lekára.

02.08.2017 07:00
jedlo gril Foto:
Najmä na exotických dovolenkách môžeme chytiť hnačku.
debata (3)

Cestovateľská hnačka je na dovolenke nepríjemným problémom, pretože môže narušiť celý plánovaný program. Pritom ide o najčastejší zdravotný problém cestovateľov v zahraničí. V niektorých častiach sveta postihuje až 80 % návštevníkov z mierneho klimatického pásma, pričom najvyššia pravdepodobnosť mať žalúdočné či črevné problémy je pri cestách do Afriky, Latinskej Ameriky, Indie a krajín juhovýchodnej Ázie. Zvýšenému riziku sú vystavení najmä individuálni cestovatelia, tzv. backpackeri, ktorí bývajú a stravujú sa v improvizovaných podmienkach s nízkou úrovňou hygieny.

Pozor na dehydratáciu

Hnačka cestovateľov je najčastejšie len reakciou organizmu na náhlu zmenu klímy, stravovacích návykov či stres, ktorý sa s cestovaním spája. Pri takejto hnačke netreba mať obavy o svoje zdravie. Okrem klimatických zmien, únavy, nezvyčajnej stravy či nadmerného pitia sladených nápojov ju však môžu spôsobiť aj baktérie, vírusy, zárodky niektorých parazitov. Tieto hnačky z infekčných príčin sú už vážnejšie. Veľmi nebezpečné je akútne hnačkové ochorenie bakteriálneho pôvodu – cholera.

Vo väčšine prípadov príznaky hnačky ustúpia za 2–4 dni aj bez špecifickej liečby, resp. s bežne dostupnými liekmi proti hnačke. Natrávená krv v stolici, bolestivé nutkanie na stolicu, silné bolesti brucha, horúčka a celková schvátenosť organizmu sú však už dôvodom na vyhľadanie lekára. Niekedy sú hnačka a vracanie také úporné, že napriek snahe o dostatočný príjem tekutín to ústami nie je možné a nevyhnutná je infúzia do žily. Príznaky dehydratácie sú hustý, tmavý moč, zapadnuté oči, suchosť slizníc a jazyka, scvrknutá pokožka (ak prstami stlačíme kožu, pustíme a kožná riasa mizne pomaly, je to už príznak vážnej dehydratácie), v ťažkých prípadoch dokonca miznutie tepu. Takáto dehydratácia je nebezpečná najmä pre malé deti a starších, oslabených ľudí.

Ako si pripraviť rehydratačný roztok

Ak nemáte možnosť kúpiť si čerstvý kokosový orech a vypiť jeho tekutý obsah, nemáte k dispozícii mineralizovanú vodu ani šumivé rehydratačné tablety či prášok, môžete si v zahraničí pripraviť rehydratačný roztok aj sami: do zdravotne neškodnej vody vyžmýkate šťavu z citrusového ovocia (napr. jedného citróna či limetky a jedného pomaranča), na liter pridáte kávovú lyžičku soli a 4–5 kociek cukru. Ak nie je nič iné poruke, cestovateľom sa v prípade nevoľnosti a hnačiek osvedčilo aj popíjanie koly (musí však ísť o originál).

V prvý deň hnačky len tekutiny

Hnačka je vlastne obranný mechanizmus tela, prostredníctvom ktorého sa organizmus zbavuje škodlivých látok a baktérií. Domácu liečbu hnačky asi každý pozná. Dôležité je často piť a v malých dávkach, niekedy z dôvodu vracania doslova po lyžičkách. Čaj sa odporúča čierny, tzv. ruský a zásadne nesladený, bylinkové majú často preháňavý účinok. K slovu sa dostávajú aj minerálne vody (pozor, v ázijských či afrických krajinách voda v uzatvorených fľašiach prakticky nikdy nie je dostatočne mineralizovaná), rôzne rehydratačné roztoky, ryžový alebo mrkvový odvar. V Ázii sa v rámci prevencie, ale aj hydratácie (aj v prípade viróz spojených s horúčkou) veľmi odporúča kokosová voda (z čerstvého kokosového orecha). Takisto má svoj význam preventívne užívanie probiotík.

„Počas prvého dňa odporúčam piť len tekutiny,“ radí doc. MUDr. Ľubomír Jurgoš, PhD., gastroenterológ z Bratislavy. „Hutná strava až na druhý deň – biela ryža, sucháre, varené zemiaky, banány.“ Určite treba vylúčiť korenené a mastné jedlá, hoci je pravda, že pikantné čili v jedle sa považuje za dobrú prevenciu infekčnej hnačky (niekedy však ľahšie tráviace problémy vyvolá práve táto samotná zmena stravovania).

Štyri skupiny prípravkov na hnačku

Voľnopredajných liekov na hnačku je na trhu niekoľko druhov. V zásade ich môžeme rozdeliť na štyri základné skupiny. Antiperistaltické lieky spôsobujú útlm pohybu čriev, zahusťujú stolicu, znižujú jej častosť a v niektorých kombináciách majú pridanú aj látku proti nafukovaniu, kŕčom a plynatosti (simetikón). Takýto prípravok zastaví hnačku a má na dovolenke význam užiť ho vo chvíli, keď človek musí nevyhnutne vydržať cestu v dopravnom prostriedku či absolvovať výlet. Ak by však cestovateľ mal hnačku infekčného pôvodu, tak je táto skupina liekov zakázaná, pretože zníženie pohyblivosti čriev ako dôležitej obrany organizmu v rámci zbavovania sa choroboplodných zárodkov môže výrazne skomplikovať zdravotný stav.

Hnačkou sa telo zbavuje škodlivých látok. Foto: SHUTTERSTOCK
hnačka Hnačkou sa telo zbavuje škodlivých látok.

Ďalej sú k dispozícii črevné antiseptiká, resp. črevné dezinficiens. Tie potláčajú aktivitu choroboplodných baktérií v tráviacom trakte. Patrí sem aj látka nifuroxazid (Endiex). Mnohí dovolenkári v Egypte alebo Tunise zháňajú miestny Antinal, pretože počuli, že im najlepšie zaúčinkuje proti tamojšiemu vyvolávateľovi hnačky. Pritom Antinal (iné názvy Ercefuryl, Drotazide, Diax) má tú istú účinnú látku ako kapsuly Endiexu.

K známym liekom na liečbu hnačiek patria adsorbenciá. Ide o lieky, ktoré na seba priamo v čreve viažu škodliny. Patrí sem aktívne uhlie (kedysi nazývané aj živočíšne uhlie) či prípravky na báze prírodného ílu (niekedy v kombinácii s prebiotickou vlákninou). Mechanizmus účinku spočíva vo vysokej absorpčnej kapacite, nasaje toxíny, baktérie a vírusy z okolitého prostredia, zvyšuje aj obrannú slizničnú bariéru čreva.

Poslednou skupinou sú doplnky výživy alebo lieky s obsahom živých bakteriálnych kultúr, probiotík v prášku, kapsulách i kvapkách. Môžu dobre poslúžiť v rámci prevencie či ako podporná liečba hnačky, aby sme dovolenku nepresedeli na toalete.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba