Výsledky šokovali všetkých, vrátane autora. Pred experimentom sa podrobil kompletnému vyšetreniu a jeho výsledky boli viac ako dobré. Mal v poriadku všetky životne dôležité orgány, srdce a cievy nevynímajúc.
A ako jeho experiment dopadol? Už na piaty deň váha ukazovala o 4,5 kg viac ako pred začiatkom pokusu. Objavila sa u neho depresia, letargia, bolesti hlavy, dokonca sexuálna dysfunkcia. V priebehu ďalších dní ručička na váhe stúpla o ďalších 3,5 kg viac. Po troch týždňoch mu lekári odporučili ukončiť experiment – obávali sa srdcovo-cievnych problémov. Morgan však experiment dokončil. Jeho váha sa zastavila na 95,5 kg, celkovo teda pribral 11 kilogramov. Ubudla mu svalová hmota, jeho telesný tuk stúpol z 11 na 18 %, zvýšila sa mu aj hladina cholesterolu. Od začiatku experimentu prešiel iba mesiac a podľa lekárov sa „pokusnému králikovi Morganovi Spurlockovi“ zdvojnásobila pravdepodobnosť na ochorenie srdca a zvýšilo sa aj riziko akútneho infarktu. Náprava škôd na zdraví mu trvala takmer 14 mesiacov. To je dôkaz, že obezita, životospráva a pohyb sú alfou a omegou zdravého fungovania jedinca.
Obezita, najmä z medicínskeho pohľadu, už dávno nie je „iba estetickým problémom“. „Ide o závažné chronické ochorenie, ktoré predstavuje obrovské nebezpečenstvo pre zdravie človeka. Pre obezitu je človek v dvojnásobne vyššom riziku vzniku infarktu a cievnej mozgovej príhody, s troj- až sedem-násobným zvýšením výskytu cukrovky 2. typu, 55 % nárastom depresií a 5,5 % zvýšením rozvoja nádorových ochorení. Obezita významne skracujúce dĺžku života a je spojená so zvýšením celkovej úmrtnosti oproti osobám s normálnou hmotnosťou,“ upozorňuje doktorka Ľubomíra Fábryová, predsedníčka Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
Ak má človek zdravé pľúca, ani si neuvedomuje, že dýcha. Tak ako nemôžeme existovať bez pľúc, nemôžeme žiť bez neprestajne tlčúceho srdca. Rytmus srdca si však tiež neuvedomujeme. Možno iba vtedy, keď sa nám srdce rozbúcha po športovom výkone, alebo v stave najvyššej zamilovanosti. Iné to však je v prípade ochorenia zvaného fibrilácia predsiení, ktorá súvisí s mnohými civilizačnými ochoreniami a dostala aj prívlastok epidémia 21. storočia. Je najčastejšou srdcovou arytmiou, pri ktorej normálny srdcový rytmus "nahrádza“ nepravidelné chvenie srdcových predsiení. Nie každý elektrický impulz sa prenesie z predsiení na komory, a preto výsledný pulz môže kolísať od nízkej až po vysokú frekvenciu. Táto nepravidelná akcia srdca vedie k závažným dôsledkom v celkovom stave pacienta. Dochádza nielen k nepravidelnému tepu, ale aj k zhoršenému zásobeniu periférie a dochádza aj k iným zložitým javom. Jedným z nich je napríklad zvýšená tvorba krvných zrazenín, ktoré môžu pacienta ohroziť na živote.
Rizikové faktory alebo spúšťače fibrilácie predsiení…
Spúšťačom fibrilácie predsiení je viacero ochorení, ktoré môžu arytmiu vyvolať. Môžu to byť jednak ochorenia srdca, ale aj ochorenia iných orgánov. Z ochorení srdca je najčastejšou vyvolávajúcou príčinou dlho neliečená alebo nesprávne liečená artériová hypertenzia – vysoký tlak krvi, chlopňové chyby srdca, ďalej to môžu byť zápalové ochorenia srdca – perimyokarditídy, stavy po infarkte myokardu, koronárna choroba srdca, vrodené vývojové chyby srdca atď.
Z mimokardiálnych ochorení sú to aj metabolické príčiny, napríklad diabetes mellitus, ďalej je to nadmerná funkcia štítnej žľazy, ochorenia pľúc, fajčenie, nadváha a obezita. V rámci nesprávnej životosprávy môže byť príčinou vzniku arytmie aj vyšší príjem alkoholu. Ide o tzv. holiday heart syndrome – typický víkendový typ arytmie, keď najmä u mladých ľudí v dôsledku veľkej konzumácie alkoholu dochádza k čiastočnému vzniku arytmie, a tí potom skončia na „pohotovosti“. Príčinou môžu byť aj stavy po operácii srdca, ale fibrilácia predsiení môže vzniknúť i po nekardiochirurgických operáciách.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako to funguje, keď „to nefunguje“
Úmerne stúpajúcemu údaju BMI stúpa riziko takého závažného ochorenia, akým je fibrilácia predsiení. Obezita totiž vedie k zhoršeniu diastolickej funkcie ľavej komory, to znamená, že steny ľavej komory sa stávajú menej poddajnými. Na lepšie vysvetlenie menej poddajné steny ľavej komory predstavujú niečo ako prekážku pritekajúcej krvi z ľavej predsiene. To vedie k zvýšeniu napätia stien ľavej predsiene. Steny ľavej predsiene sú tenké a toto napätie môže viesť k dilatácii ľavej predsiene, k zmnoženiu fibrotických (väzivových vláken), čo v konečnom dôsledku predstavuje prekážku v normálnom šírení elektrických vzruchov a môže viesť k vzniku fibrilácie predsiení. Pri poruche srdcového rytmu srdcové predsiene prestanú biť pravidelne a koordinovane. Odborníci vysvetľujú arytmiu ako dôsledok chaotického krúženia elektrických vzruchov v oboch srdcových predsieňach po okruhoch, ktoré sa menia. Sťahy predsiení teda neriadia impulzy zo sínusového uzla, odkiaľ sa šíria normálne, ale v srdcovej predsieni vzniká chaotická, abnormálna elektrická aktivita, ktorá sa šíri z iných častí predsiení. Zároveň u obéznych ľudí sa nachádza viac tuku v životne dôležitých orgánoch, napríklad aj v pečeni či v obličkách, ale obézny človek má tukové bunky aj v osrdcovníku. Tento tuk má parakrinný efekt, čo sa prejavuje aktiváciou zápalových mediátorov. Tuk zároveň môže prerastať do steny srdca a tým predstavuje ďalšiu prekážku v šírení vzruchu.
Obezita nesie so sebou aj vyšší výskyt choroby vysokého tlaku, u týchto jedincov sa častejšie stretávame so syndrómom tzv. spánkového apnoe (v noci chrápu, prípadne na krátku dobu prestanú dýchať). Obézni ľudia žijú väčšinou menej aktívnym životom – majú menej pohybu, častejší je výskyt cukrovky a vyššia hladina cholesterolu. Redukcia hmotnosti, ako aj liečba vysokého tlaku dokázateľne vedú k zníženiu recidív fibrilácie predsiení.
Prejavy predsieňovej fibrilácie
Počas predsieňovej fibrilácie predsiene bijú väčšinou príliš rýchlo a neúčinne (bez efektívnej kontrakcie), takže krv v tejto časti srdca prúdi pomalšie a má tendenciu zrážať sa. Ak sa krvná zrazenina z predsiene odtrhne, putuje do krvného riečiska, z ktorého sa môže dostať buď do mozgu – vzniká mozgová porážka rôznej intenzity v závislosti od veľkosti krvnej zrazeniny, alebo napr. do ruky alebo nohy (končatiny ostanú biele, studené, bez krvi, nutné odstrániť operačne), kde je prognóza pacienta podstatne lepšia. Riziko takýchto komplikácií významne stúpa s vekom človeka.
U mnohých ľudí je žiaľ prvým príznakom mozgová porážka. Títo predsieňovú fibriláciu mnohokrát vôbec nevnímajú. Až 70 % pacientov o fibrilácii nevie a ochorenie sa zistí náhodne pri vyšetrení na inú diagnózu alebo fibriláciu predsiení zistí u pacienta lekár pri preventívnej prehliadke. Sú však aj pacienti, ktorí zaznamenajú nepravidelnosť srdcového rytmu okamžite. Prejavy opisujú ako nepríjemné búšenie srdca, ako „poskakovanie“ srdca v hrudi. Sťažujú sa na zvýšenú únavnosť, pocit nedostatku vzduchu, závraty. Niektorí ľudia môžu mať aj bolesti na hrudníku alebo dýchavicu, najmä ak je frekvencia komôr veľmi rýchla.
Koho a kedy môže postihnúť…
Fibrilácia predsiení postihuje široké spektrum pacientov. V minulosti sa o tomto ochorení hovorilo ako o arytmii starých otcov, pretože sa vyskytovala vo vyšších vekových dekádach a najmä u mužov. Aktuálne údaje sú však alarmujúce. Ukázali, že predsieňové fibrilácie sa posúvajú do nižších vekových kategórií. Odhaduje sa, že až 25 % ľudí po štyridsiatke môže v priebehu ďalšieho života, ak už nemá, mať fibriláciu predsiení. Posledné štatistické údaje ukázali, že až niekoľkonásobný výskyt chorých je jednou z najzávažnejších epidémií v kardiovaskulárnej medicíne.
V celkovej populácii sa vyskytuje u 1,5 až 2 %, v nižších vekových kategóriách (40 až 50 rokov) je jej výskyt menej ako 0,5 percenta, ale vo veku 70 až 80 rokov vzniká u 9 až 10 % populácie. Ochorenie sa rozvinie približne u jedného zo štyroch ľudí vo veku 55 rokov (24 % mužov a 22 % žien). Posledné demografické údaje hovoria, že v Európe ňou trpí zhruba 6 miliónov ľudí, na Slovensku predpokladáme, že je to približne 60-tisíc pacientov.
Pod ochorenie sa podpisuje viacero faktorov. Podiel na nich má nesporne aj genetická predispozícia, ale aj niektoré pridružené srdcovo-cievne ochorenia. Je to napríklad neliečená hypertenzia, výskyt srdcového zlyhávania, poruchy chlopní, ich zúženie alebo nedomykavosť, ktoré zhoršujú nález na samotnom srdci a taktiež vytvárajú „podhubie“ na vznik fibrilácie predsiení. Z nekardiologických ochorení, ktoré bývajú spúšťačom fibrilácie predsiení, je to napríklad ochorenie štítnej žľazy. Jej zvýšená funkcia sa môže premietnuť aj do fibrilácie, môžu to však byť aj rôzne pľúcne ochorenia, ale i menej známa obštrukčná spánková apnoe (vynechanie dýchania na viac ako 10 sekúnd) – môže dôjsť k bradykardii alebo fibrilácii predsiení, no a samozrejme varovným príznakom, ktorý je jednou z prvoradých príčin fibrilácie predsiení, je obezita a nadváha. Isteže, sú aj pacienti, ktorých fibrilácia predsiení postihuje ako samostatná chorobná jednotka.
Základom liečby je správna diagnóza
V prípade, že lekár má k dispozícii diagnostiku na EKG, diagnóza je jasná. Sú však aj atypické prípady, keď na základnom EKG, ktoré pacientovi natočia v ambulancii, sa fibrilácia nemusí vyskytovať. Treba si uvedomiť, že EKG natočené v ambulancii je jednorazová „momentka“ toho, čo sa v srdci práve odohráva. Niekedy je na zachytenie arytmie potrebné dlhšie monitorovanie. Slúži na to napríklad 24-, 48-hodinový alebo 7-dňový EKG Holter, teda trvalý záznam, ktorý pacient nosí na sebe, alebo pacienti dostávajú tzv. dlhodobé EKG záznamníky, prípadne je možné pacientov implantovať – zaviesť priamo do tela malý prístroj, ktorý monitoruje srdce 24 hodín denne niekoľko rokov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Liečba v kocke:
- Prvým krokom je úprava životosprávy pacienta – racionálna životospráva.
- Ak je u pacienta zistená fibrilácia predsiení, začína sa od najjednoduchšej a najdostupnejšej liečby – pomocou liekov.
- Ak je pacient vysoko symptomatický a nemá závažnejšie štrukturálne ochorenie srdca, zvažuje sa ako potenciálny kandidát na katetrizačnú liečbu – izoláciu pľúcnych žíl.
- V prípade, že sa u pacienta vyskytujú nejaké ďalšie sprievodné poruchy rytmu, napríklad pri liečbe antiarytmikami, dochádza k nadmernému spomaleniu tepovej frekvencie alebo sa nedarí dostať arytmiu pod kontrolu, riešením je implantácia kardiostimulátora s nastavením rôznych kardiostimulačných režimov.
- V prípade, že pacient má antiarytmiká a súčasne implantovaný kardiostimulátor a napriek tomu má silné búšenie srdca, indikovaná je ablácia atrioventrikulárneho uzla.
- Súčasťou liečby v akomkoľvek štádiu je adekvátna antikoagulačná liečba.
Aj disciplína pacienta je dôležitá
Pri liečbe arytmie a prognóze pacienta s arytmiou je veľmi veľa faktorov, ktoré môžu ovplyvniť všetky tieto veci. Limitácia súčasnej liečby je jednak zo strany pacienta – pacienti nie vždy užívajú lieky pravidelne a dôsledne. Zo strany lekára je taká, že môže ponúknuť limitované množstvo liekov.
Každý liek môže mať aj interakcie s inými liekmi. Arytmia zvyšuje náklady na hospitalizácie, pretože je veľmi častou príčinou hospitalizácií. Napríklad v USA vyčíslili, že za posledných 20 rokov došlo v dôsledku fibrilácie predsiení až k 66 % zvýšeniu nákladov na hospitalizácie.
Ak chceme predchádzať závažným komplikáciám, ktoré vznikajú v dôsledku fibrilácie predsiení, je potrebné dôsledne liečiť všetky vyvolávajúce príčiny: liečiť vysoký tlak, schudnúť, mať dobrú kontrolu cukrovky, ak lekár predpíše lieky na kontrolu rytmu – antiarytmiká, treba ich užívať pravidelne, užívať lieky, ktoré vedú k zníženiu hyperkoagulačného stavu – teda poslúchnuť rady lekára. Samozrejme, základným pilierom liečby je vždy racionálna životospráva. Predchádzať vzniku fibrilácie predsiení sa dá stravou, nefajčením, pravidelným pohybom, udržiavaním normálnej hladiny cholesterolu a pravidelnými kontrolami krvného tlaku.