„Je normálne, ak srdcová frekvencia v nočných hodinách klesá aj na 40 úderov za minútu, kým pri fyzickej aktivite alebo v stresových situáciách stúpa nad 100. Teda srdcová frekvencia závisí od činnosti a stavu, v ktorom sa jedinec nachádza. Ak nezodpovedá danej činnosti, ktorú jedinec vykonáva, môže ísť o chorobnú zmenu v zmysle pomalej alebo rýchlej frekvencie,“ hovorí MUDr. Silvia Mišíková, PhD., lekárka z Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb Košice.
Fibrilácia predsiení je najčastejšou formou srdcovej arytmie. Aké arytmie ešte existujú pri poruchách srdcového rytmu?
Poruchy srdcového rytmu delíme z viacerých hľadísk. Z pohľadu frekvencie ich delíme na bradykardie (charakterizované pomalou frekvenciou) a tachykardie (charakterizované rýchlou frekvenciou). Z pohľadu miesta vzniku tachykardie delíme na predsieňové a komorové. Fibrilácia predsiení je najčastejšie sa vyskytujúcou poruchou rytmu. Ide o predsieňovú poruchu rytmu, pri ktorej predsiene nepravidelne a veľmi rýchlo kmitajú. Nie vždy však musí mať pacient zároveň aj vysokú pulzovú frekvenciu. Bezprostredne neohrozuje pacienta na živote, ale z dlhodobého hľadiska zvyšuje chorobnosť aj úmrtnosť.
Ktorá zo spomínaných arytmií je pre človeka najnebezpečnejšia?
Platí, že komorové poruchy rytmu sú vždy závažnejšie ako predsieňové, a môžu bezprostredne viesť k úmrtiu. Ale aj niektoré predsieňové poruchy rytmu za istých okolností môžu pacienta ohroziť bezprostredne na živote.
Existujú diagnostické metódy, ktoré dokážu spoľahlivo odlíšiť, o aký typ arytmie ide?
Máme k dispozícii viacero diagnostických metód. Základnou je obyčajné EKG, nasleduje tzv. holterovské vyšetrenie – ide o monitorovanie EKG v domácich podmienkach, ktoré môže trvať 24 hodín, ale aj niekoľko dní. Ďalšou z možností je zaviesť priamo do tela pacienta (podkožne v oblasti hrudnej kosti) malý monitorovací systém, ktorý 24 hodín monitoruje EKG po dobu niekoľkých rokov. V prípade, že sa poruchy rytmu nezachytia, a klinický obraz svedčí pre poruchu rytmu, môžeme pacienta vyšetriť pomocou katétrov, ktoré sa zavádzajú priamo do srdca cez veľké cievy.
Môže mať jeden človek viacero typov arytmie?
Samozrejme áno, pretože mechanizmus vzniku arytmií je odlišný. Stáva sa tiež, že jeden typ arytmie spontánne prejde do inej arytmie, najčastejšie do fibrilácie predsiení.
Fibriláciou predsiení na Slovensku trpí približne 60-tisíc ľudí. Prečo pribúda počet chorých?
Príčin je viacero. Prvou je fakt, že naša populácia starne a výskyt fibrilácie predsiení s vekom stúpa. Na skutočnosti, že naša populácia starne, má podiel aj fakt, že ľudí s ischemickou chorobou srdca, po akútnom infarkte myokardu, s chlopňovými chybami, s vysokým krvným tlakom, ale aj inými, nielen kardiovaskulárnymi, chorobami, liečime lepšie, a preto sa dožívajú vyššieho veku. Mnohé kardiovaskulárne ochorenia dokážeme vyliečiť alebo úspešne liečiť, ale istý chorobný proces v srdcovom svale ostáva a môže sa to prejaviť práve fibriláciou predsiení. Ale nezanedbateľnou príčinou je aj súčasný životný štýl, predovšetkým neprávne stravovacie návyky vedúce k nadváhe až k obezite, a súčasne absentuje dostatok pohybovej aktivity.
Aktuálne údaje z viacerých štúdií sú alarmujúce. Ukázali, že predsieňové fibrilácie sa posúvajú do nižších dekád. Je „na vine“ náš životný štýl, životné prostredie, obezita alebo všetky vplyvy dovedna zapríčiňujú nárast tejto arytmie?
Faktory ovplyvňujúce vznik fibrilácie predsiení môžeme, ako pri mnohých chorobných procesoch, rozdeliť na ovplyvniteľné a neovplyvniteľné. K tým neovplyvniteľným patrí vek (výskyt stúpa s vekom), pohlavie (muži sú viac ohrození) a genetická výbava. S týmito sa musíme zmieriť. Ovplyvniteľné ale môžeme meniť. Veľmi dôležitá je adekvátna liečba kardiovaskulárnych ochorení, čím sa znižuje riziko vzniku fibrilácie predsiení, napríklad ak má pacient vysoký krvný tlak a nelieči sa, tento chorobný proces môže viesť k vzniku fibrilácie predsiení (vysoký tlak v ľavej komore predstavuje záťaž pre ľavú predsieň a to je spúšťací mechanizmus fibrilácie predsiení). Okrem spomínaných patologických procesov k významným rizikovým faktorom patrí aj obezita a nedostatok pohybu. Mnohé štúdie sledujúce desaťtisíce pacientov dokázali, že redukcia hmotnosti a udržanie redukovanej hmotnosti a pohybová aktivita u pacientov so záchvatmi fibrilácie predsiení viedli až v 50 % k redukcii výskytu fibrilácie predsiení.
Súvislosť medzi obezitou a vznikom fibrilácie predsiení jednoznačne dokázali výsledky viacerých štúdií. Stúpa však aj počet obéznych detí – môžu aj ony trpieť fibriláciou predsiení?
Výskyt fibrilácie predsiení v detskom veku je nízky, skôr súvisí s vrodenými srdcovými chybami. V adolescentnom veku môže vzniknúť napríklad po nárazovom požití veľkého množstva alkoholu.
Ako si môžeme predstaviť srdce obézneho človeka? Je väčšie ako u štíhleho? Je obrastené tukom? Preniká tuk aj do samotných predsiení srdca?
U obéznych pacientov sa nachádza väčšie množstvo tuku v osrdcovníku, ktorý prerastá aj myokardu, teda vlastného svalu srdca. Obezita vedie k zhoršeniu diastolickej funkcie ľavej komory, teda steny ľavej komory sa stávajú menej poddajnými. Na lepšie vysvetlenie menej poddajné steny ľavej komory predstavujú niečo ako prekážku pritekajúcej krvi z ľavej predsiene. To vedie k zvýšeniu napätia stien ľavej predsiene. Jej steny sú tenké a toto napätie môže viesť k dilatácii ľavej predsiene, k zmnoženiu fibrotických (väzivových vláken), čo v konečnom dôsledku predstavuje prekážku v normálnej propagácii elektrických vzruchov a môže viesť k vzniku fibrilácie predsiení. Pre lepšiu predstavu, ak sa niekto poreže na koži, rana sa zahojí, ale zostane jazva. Takéto mikrojazvy sa tvoria aj v predsieni, a ak je ich veľa, tak predstavujú prekážku v šírení vzruchov. Obezita nesie so sebou aj vyšší výskyt choroby vysokého tlaku, u týchto jedincov sa častejšie stretávame so syndrómom tzv. spánkového apnoe (v noci chrápu, na krátky čas prestanú dýchať), obézni jedinci sa menej pohybujú, častejší je výskyt cukrovky, vyššia hladina cholesterolu.
V pečeni obézneho človeka sa v dôsledku rozpínania tukových buniek tvoria jazvičky „fibrovatie“ – pôsobí takto tuk aj v oblasti srdca?
Dá sa to aj takto povedať. O tom by vedeli rozprávať naši kardiochirurgovia, ktorí srdcia operujú a vidia množstvo tuku, cez ktoré sa musia dostať k srdcovému svalu, ako aj množstvo tuku v osrdcovníku a okolo tepien. Každý zákrok u obéznych ľudí má aj vyššie riziko, ako aj dlhšie a komplikovanejšie zotavovanie.
Obezita a nadváha majú veľký vplyv na pohybový aparát. Zbytočné kilogramy sťažujú pohyb, degenerujú kĺby. Spôsobuje nadváha aj zvýšenú prácu srdca?
Určite áno, pretože srdce musí prečerpať krv do podstatne väčšieho distribučného priestoru. Vo všeobecnosti obezita neprospieva organizmu, predstavuje záťaž na pohybový aparát, zvyšuje riziko vzniku cukrovky, vysokého krvného tlaku, atď. Samozrejme, nie je ani estetická. V dnešnej dobe sú veľké možnosti správneho stravovania, ako aj veľký výber športových alebo povedzme pohybových aktivít. Vždy keď vidím ľudí s nadváhou trápiacich sa v telocvični alebo v exteriéri, je mi to veľmi sympatické a vždy im fandím. Viem, že to nie je ľahké.