Prvá pomoc: Z nosa obyčajne nevykrvácate

Krvácanie z nosa odborníci nazývajú epistaxou, a nie je to nič nezvyčajné. K tým závažným patrí vysoký krvný tlak, ale aj onkologické ochorenia ako leukémia či nádor nosohltana. Často krvácajúci nos môže teda upozorniť na to, že s organizmom sa deje niečo vážne. Našťastie, väčšinou je príčina „červenej z nosa“ relatívne banálna – nádcha, v období peľovej sezóny alergická nádcha, nadužívanie kvapiek na uvoľnenie nosa (tzv. dekongestív, ktoré možno používať maximálne 7–10 dní), v zime k tomu môže prispieť suchý vzduch v prekúrených miestnostiach, prašné prostredie či iné škodliviny dráždiace nosovú sliznicu.

V prípade malých detí môže opakujúce sa krvácanie spôsobiť aj cudzí predmet v nose (napríklad kúsok jedla, korálik, hrášok). Menšie deti si v zápale hry dokonca nemusia pamätať, že si do nosa niečo zasunuli. Ďalšou príčinou krvácania z nosa býva rozvíjajúca sa infekcia alebo zápal. Pozor na krvácanie v prípade úrazov – pri zlomeninách lebky môže krvácanie z nosa maskovať výtok mozgového moku. Vo všeobecnosti platí – ak sa krvácanie z nosa neutíši do 20–30 minút, treba navštíviť lekára.

Väčšina ľudí pri krvácaní z nosa akosi podvedome zakláňa hlavu dozadu. „Zatekajúcou krvou sa nedá zadusiť, to by musel byť človek v bezvedomí, a to nie je prípad krvácania z nosa,“ tvrdí doc. Dobiáš. „Osobu, ktorá krváca z nosa, však nikdy nedávajte ľahnúť.“ Vo svojej najnovšej publikácii Prvá pomoc pre pokročilých poskytovateľov docent Dobiáš píše, že záklon hlavy spôsobuje zatekanie krvi po zadnej strane nosohltana a reflexné prehĺtanie krvi s napínaním na vracanie. Krvácanie z nosa nie je nebezpečné ani život ohrozujúce, množstvo vytečenej krvi je tretina až polovica menštruačnej straty krvi. „Z tohto dôvodu je podkladanie lavóra či vedra k postihnutému dosť prehnané, stačí kompótová miska a úplne najlepšie servítka,“ tvrdí autor pravdepodobne na základe mnohých svojich skúseností z terénu.

Foto: SHUTTERSTOCK

krv, nos, krvácanie z nosa, prvá pomoc Správny a nesprávny postup pri zastavovaní krvácania z nosa.

Veľmi často sa odporúčajú studené obklady na zátylok a čelo. „Studené obklady možno stiahnu povrchové cievy, ale nie tie, ktoré vedú krv do nosa,“ odporuje Viliam Dobiáš, ktorý to považuje za nezmysel. „Studené obklady neublížia, ale ani nepomôžu. Nos je totiž zásobovaný krvou spoločne s centrálnym nervovým systémom. Autoregulácia týchto ciev nedovolí ich stiahnutie pri zachladení, pretože by hrozilo nedokrvenie mozgu,“ píše sa aj v knihe záchranárov Dušana Krausa a Miriamy Pištejovej „Prvá pomoc v praxi“.

Niektorí lekári takisto neodporúčajú vkladanie vatového či papierového tampóna priamo do nosa, pretože pri jeho vyťahovaní sa môže narušiť vzniknutá krvná zrazenina a krvácanie sa môže obnoviť.

Pravda je však to, že studený obklad na šiju človeka upokojí a pomôže najmä v situácii, ak sa krvácanie spustí v horúcom prostredí. Komu to vyhovuje, môže ho spokojne aplikovať. Najdôležitejšie zo všetkého je však spomínané stlačenie nosových krídel na dostatočne dlhý čas. Zdravotnícky záchranár Petr Tomáš opísal na sociálnej sieti ešte jeden zaujímavý manéver: „Mám ho vyskúšaný na desiatkach ľudí a úspešnosť zastavenia či zmenšenia krvácania je cca 75–80 %. Pacient v stoji pokrčí nohu v kolene a vy ho trikrát hranou ruky udriete cez Achillovu šľachu. Malo by to fungovať na báze reflexného stihnutia ciev zásobujúcich nos. Fungovalo mi to pri traumatickom aj netraumatickom krvácaní z nosa.“