Srdce: Milujte a chráňte si ho

, 05.10.2017 06:00
srdce
Ilustračné foto. Autor:

Vysoký tlak, cholesterol, arytmie, ale aj rýchly pulz či diabetes. To všetko sú rizikové faktory, ktoré ovplyvňujú zdravie nášho srdca. Nielen na problémy, ale najmä na prevenciu sa zameriavajú odborníci už na jedenástom ročníku preventívno-edukačnej kampane MOST - Mesiac o srdcových témach.

Štatistiky sú totiž alarmujúce. Takmer 30-tisíc Slovákov zomrie ročne na srdcovo-cievne ochorenia. Pritom väčšine z nich vrátane infarktu či mozgovej mŕtvici môžeme zabrániť zmenou životného štýlu. „V súčasnosti žije na Slovensku viac ako 200-tisíc osôb vo veku od 45 do 64 rokov, ktorí majú mimoriadne vysoké riziko vzniku infarktu alebo mozgovej porážky. Sú to ľudia, ktorí nemajú žiadne výraznejšie ťažkosti, a preto nie sú motivovaní, aby si dali skontrolovať tlak či hladinu cholesterolu. Mnohí z nich fajčia, väčšina z nich má nadváhu a chýba im pravidelný pohyb,“ varuje docentka Eva Goncalvesová, primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH v Bratislave.

Ukázalo sa však, že dlhodobou redukciou týchto rizík je možné znížiť riziko úmrtia na ochorenia srdca a ciev až o 80 percent. Stres, fajčenie a obezita súvisiaca s nesprávnou výživou a nedostatkom pohybu sú vážne rizikové faktory. Lekári ich nazývajú aj zhubné trio, okrem srdcovo-cievnych ochorení sa významne podieľajú aj na vzniku nádorových a metabolických ochorení. Na zdravie pôsobia spoločne, sú medzi nimi významné väzby a navzájom sa ovplyvňujú. Zmena životného štýlu pri prevencii a liečbe preto musí byť celková.

Odborníci teraz priamo v uliciach ľuďom prinesú informácie o najvážnejších rizikových faktoroch kardiovaskulárnych ochorení, možnosti ich prevencie aj liečby. Navyše záujemcom zmerajú krvný tlak, cholesterol, cukor a srdcovú arytmiu. "Vybrané parametre sa nebudú kontrolovať náhodou. Práve vysoký krvný tlak je najsilnejším rizikovým faktorom pre rozvoj srdcovo-cievnych chorôb.

Až 54 percent prípadov cievnej mozgovej príhody a 47 percent srdcových infarktov vzniká ako dôsledok hypertenzie. Pod ich vznik sa podpisuje aj vysoká hladina cholesterolu v krvi, ktorá je hlavným rizikom pre vznik a rozvoj aterosklerózy. Ani vysoký cukor by ľudia nemali podceňovať, srdcovo-cievne ochorenia hrozia totiž diabetikom dva- až štyrikrát častejšie ako dospelým bez diabetu," uviedla doktorka Ivana Šoóšová, novozvolená správkyňa Slovenskej nadácie srdca a primárka ambulantného oddelenia NÚSCH Bratislava.

"O vysokom tlaku, cholesterole či cukre pritom ľudia najprv nemusia vedieť. Rovnako ako v prípade srdcovej arytmie, ktorá môže viesť k mozgovej porážke, môže ochorenie vzniknúť zákerne potichu a bez príznakov. V prípade, že niektoré kontrolované hodnoty prekročia odporúčané limity, odporučí sa návšteva všeobecného lekára. Je dokázané, že prevencia je základným pilierom každého ochorenia, vie sa ňou dokonca oddialiť akékoľvek ochorenie vrátane tých kardiologických.

Hypertenzia: Významný rizikový faktor

Vysokým krvným tlakom trpí celosvetovo 20 až 50 % dospelej populácie, čo je najmenej miliarda ľudí. Podľa Framinghamskej štúdie sa hypertenzia rozvinie takmer u všetkých ľudí, ktorí žijú dostatočne dlho. Zároveň však v primitívnych kultúrach tlak vekom nestúpa, čo potvrdzuje významný vplyv moderného životného štýlu. "Až 54 % prípadov cievnej mozgovej príhody a 47 % srdcových infarktov vzniká ako dôsledok hypertenzie.

Ľudia s vysokým tlakom majú 2,5-krát vyššie riziko rozvoja cukrovky. Z dlhodobých výskumov vyplýva, že zníženie systolického tlaku o 10 mmHg a diastolického o 5 mmHg znižuje riziko mozgovej mŕtvice o 36 %, riziko srdcového zlyhania o 38 %, úmrtnosti na kardiovaskulárne príčiny o 16 % a riziko celkovej úmrtnosti o 10 %. Vysoký krvný tlak nebolí ani ho nijako necítiť, preto by si mal každý dospelý kontrolovať tlak aspoň raz ročne," približuje riziká vysokého tlaku doktorka Ivana Šoóšová, primárka ambulantného oddelenia kardiológie a angiológie NÚSCH Bratislava, správkyňa Slovenskej nadácie srdca.

Krvný tlak je tlak, ktorým krv pôsobí na vnútornú stranu ciev. Neustále prirodzene kolíše v priebehu srdcového cyklu, pri zmene fyzickej námahy, rôznych emóciách, ale aj ako reakcia na rôzne látky (kofeín, nikotín, soľ…). Počas cyklu srdca je najvyšší tlak v okamihu, keď sa srdcový sval stiahne a krv vypudí zo srdca do tepien celého tela – hovoríme o systolickom tlaku. Pri uvoľnení srdcového svalu, keď sa plní krvou pritekajúcou zo žíl, je tlak najnižší – nazýva sa diastolický.

„Vysoký tlak vzniká ako dôsledok zužovania alebo tuhnutia ciev. O hypertenzii hovoríme, pokiaľ je hodnota systolického tlaku vyššia ako 140 mmHg a diastolického viac ako 90 mmHg,“ vraví doktorka Šoóšová.

Hypertenzia, ktorá nie je dôsledkom iného ochorenia, je obyčajne celoživotné ochorenie, a preto si vyžaduje liečbu, ktorej cieľom je dosiahnuť hodnoty tlaku do 140/90, maximálne znížiť celkové dlhodobé riziko kardiovaskulárnej chorobnosti a úmrtnosti a redukcia všetkých odstrániteľných rizikových faktorov – fajčenie, cholesterol, hodnoty cukru, liečba pridružených ochorení.

Pokiaľ ide o nefarmakologickú liečbu, dôležité sú režimové opatrenia: pravidelné meranie tlaku a spolupráca s lekárom; zanechanie fajčenia; zníženie hmotnosti u ľudí s nadváhou alebo obezitou; zníženie konzumácie alkoholu; viac pohybu – aspoň 30 až 45 minút 3 až 4-krát do týždňa; zníženie príjmu soli; zvýšenie konzumácie ovocia a zeleniny, zníženie príjmu tukov; obmedzenie užívania liekov, ktoré môžu zvýšiť zadržiavanie vody a sodíka v organizme.

Pri farmakologickej liečbe sa lieky rozdeľujú do niekoľkých skupín podľa svojho mechanizmu účinku. Typy liečby sa líšia aj podľa toho, či pacient užíva jeden liek, alebo viacero súčasne. Ak má byť liečba účinná, pacient ju musí dodržiavať a dobre znášať. Preto by mala byť „ušitá“ na mieru. Rozhodujúce je dosiahnutie cieľového tlaku krvi a liečba by mala obsiahnuť aj všetky ovplyvniteľné rizikové faktory.

Rizikové faktory hypertenzie

  • Obezita – najmä v oblasti brucha (abdominálna obezita, tzn. obvod pása ˃ 102 cm u mužov a ˃ 88 cm u žien)
  • Vysoký vek – vyššie riziko hrozí po 45. roku veku, ešte významnejšie u mužov starších ako 55 rokov a žien nad 65 rokov
  • Nevhodný spôsob života – najmä fajčenie, stres, nedostatok pohybu, nevhodné zloženie stravy
  • Dedičné faktory – riziko je vyššie u ľudí, ktorých priami príbuzní trpia vysokým tlakom, keďže môžu mať dedičnú predispozíciu na jeho rozvoj, rovnako ľudia, ktorí majú v rodinnej anamnéze predčasné kardiovaskulárne ochorenie – u mužov mladších ako 55 rokov a žien mladších ako 65 rokov
  • Zvýšený cholesterol – rizikovým faktorom pre vznik hypertenzie je celkový cholesterol > 6,5 mmol/l, LDL cholesterol ˃ 4,0 mmol/l a HDL cholesterol ˂ 1,0 mmol/l u mužov a < 1,2 mmol/l u žien
  • Iné ochorenia – niektoré majú vysoký tlak ako príznak alebo dôsledok – napr. ochorenie obličiek, mozgovocievne a kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním… Hovoríme o sekundárnej hypertenzii a tvorí asi 5 až 10 % všetkých prípadov vysokého tlaku.

Srdce nás bolí viac, pre vlastné zdravie môžeme robiť viac

Na Slovensku žije približne 100-tisíc pacientov so srdcovým zlyhávaním. Mnohí z nich o svojom ochorení nevedia a jeho príznaky pripisujú prirodzenému starnutiu. Väčšina pacientov tak prichádza k lekárovi neskoro, teda v čase, keď je ochorenie už v rozvinutom štádiu.

„Srdcové zlyhávanie je porucha srdcovej činnosti, ktoré sprevádza súbor typických symptómov,“ hovorí docentka Eva Goncalvesová, primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NUSCH v Bratislave. „O srdcovom zlyhávaní hovoríme, ak tento dôležitý orgán dobre nefunguje a často sa dokonca aj zväčší. Keď srdce nepracuje správne, príčinou zvyčajne býva to, že srdcový sval je poškodený – zväčša pre jeho nedostatočné krvné zásobovanie. Srdce následne nie je schopné adekvátne zásobovať telo kyslíkom a živinami.“

Typický pacient so srdcovým zlyhávaním je človek po päťdesiatom roku života. Často je po prekonanom infarkte, so zvýšeným krvným tlakom, po vírusovom ochorení srdca či s poškodením srdcových chlopní. Svoj vplyv majú aj vrodené poruchy. Srdcové zlyhávanie však súvisí aj s faktormi, ktoré vieme ovplyvniť – zlá životospráva, nedostatok pohybu, stres, zlozvyky, ako je nadmerný príjem alkoholu, fajčenie a nedostatok spánku.

Základným príznakom ochorenia je dýchavica, pocit nedostatku vzduchu a opuchy dolných končatín. Pri vykonávaní bežných činností musí človek energiou šetriť a plánovite si ju rozdeliť na celý deň. Mal by však naďalej zostať aktívny, ale s dostatočným odpočinkom. Približne polovica pacientov je ohrozená možnou náhlou smrťou. Druhá polovica pacientov zomiera na pomalé vyhasínanie srdcovej činnosti.

„Srdcové zlyhávanie, ktoré trápi v Európe milióny ľudí, je ochorením, ktorým sa treba vážne zaoberať. Je dôležité kontrolovať prvotné kardiovaskulárne ochorenia a rizikové faktory (vysoký krvný tlak, diabetes, zvýšený cholesterol). Pretože na začiatku ochorenia sa dá ešte veľa urobiť pre kontrolu zhoršovania ochorenia a dobrú kvalitu života pacienta,“ hovorí docentka Goncalvesová. Pacient so srdcovým zlyhávaním môže viesť kvalitný plnohodnotný život, pokiaľ bude rešpektovať nastavenú liečbu a prispôsobí svojmu zdraviu aj životný štýl. Veľmi dôležitý je každodenný pohyb.

Významným rizikovým faktorom je zvýšená srdcová frekvencia. Ak je pokojová frekvencia srdca zvýšená – rovnajúca sa alebo vyššia ako 70 úderov za minútu, prináša to dokázateľne vyššie riziko náhleho úmrtia, infarktu, ako aj vyšší počet hospitalizácií práve kvôli srdcovému zlyhávaniu. Srdcová frekvencia by mala byť pre ľudí teda rovnako sledovaným znakom ako tlak krvi, pretože môže rovnako významne ovplyvniť stav srdca a ciev.

Pokiaľ ide o liečbu, tá musí byť komplexná a jej cieľom je udržanie pacientov v čo najlepšom fyzickom stave, predĺženie a skvalitnenie života a zníženie počtu úmrtí. Dôležitú úlohu v liečbe majú diétne a režimové opatrenia, cvičenia a záťažové tréningy. Základ tvorí farmakoterapia a prípadne chirurgická alebo prístrojová liečba. Významnou súčasťou terapie je účinná liečba prvotného srdcovo-cievneho ochorenia – napríklad liečba hypertenzie, ischemickej choroby srdca či poruchy srdcovej chlopne.

Typické príznaky srdcového zlyhávania

Dýchavičnosť: srdcové zlyhávanie môže spôsobiť hromadenie telesnej tekutiny v pľúcach, v dôsledku čoho sa človek pri každodenných činnostiach ľahšie zadýcha.

Dýchavičnosť v ľahu: dýchavičnosť môže pacient pociťovať, aj keď leží, a preto môže mať potrebu spať v sede alebo si pod hlavu podkladať viacero vankúšov.

Rýchly pulz: v dôsledku zníženej schopnosti srdca pumpovať krv do celého tela a snahe srdca kompenzovať túto zníženú schopnosť sa srdcový tep môže zrýchliť.

Strata chuti do jedla: hromadenie tekutiny v okolí čriev môže vplývať na trávenie a spôsobiť tak stratu chuti do jedla alebo pocit nevoľnosti pri jedení.

Únava: srdcové zlyhávanie znamená menej okysličenej krvi v krvnom obehu. Nakoľko je kyslík zdrojom energie pre svaly a tkanivá, ľudia so srdcovým zlyhávaním sa oveľa ľahšie unavia aj pri bežnej činnosti počas dňa.

Opuchy členkov, nôh a brucha: hromadenie tekutiny v oblasti nôh, v okolí členkov alebo v oblasti brušnej dutiny spôsobuje ich opuchnutie, preto pacient môže mať pocit, že sú mu topánky a oblečenie tesnejšie.

Náhly prírastok na váhe: pri zhoršovaní stavu srdcového zlyhávania môže v dôsledku hromadenia tekutiny v tele dôjsť k prírastku hmotnosti o viac ako dva kilogramy za týždeň. Častejšie močenie: v dôsledku srdcového zlyhávania dochádza v noci k častejšiemu močeniu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zdravé srdce #srdcové problémy #srdcové choroby #srdce
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk