Vysoký cholesterol odhalí prevencia

Cholesterol je tuková látka, ktorá sa nachádza v našej krvi. Nájdeme ju v bunkách a krvi každého cicavca.

11.10.2017 14:00
lekárka, doktorka, srdce Foto:
Ilustračné foto.
debata (2)

„Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Usádza sa na stenách tepien a znižuje ich priechodnosť. Vysoký cholesterol je hlavným rizikovým faktorom pre vznik a rozvoj aterosklerózy. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie ako infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov,“ hovorí Ivana Šoóšová, primárka ambulantného oddelenia kardiológie a angiológie NÚSCH Bratislava.

„Bez cholesterolu však ľudské telo nemôže fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj normálny chod. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a východiskovou látkou vitamínu D. Ak dostatočné množstvo cholesterolu neobsahuje strava, produkuje túto látku v potrebnom množstve pečeň. Pečeň môže vytvárať až 80 % celkového cholesterolu v tele. V organizme sa nachádza približne 140 gramov cholesterolu, pričom vyše 90 % je prítomných v bunkových membránach. Za vznik aterosklerózy zodpovedá len cca 5 % cholesterolu, ktorý cirkuluje v krvnej plazme, čo je jedna zo zložiek krvi,“ konštatuje primárka Šoóšová.

Keďže cholesterol je tuk, podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi, medzi bunkami ho prenášajú špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy lipoproteínov sú HDL a LDL. V skutočnosti je však cholesterol len jeden, len v krvi cirkuluje vo väzbe na rôzne bielkoviny. Jeho hladina sa meria v milimoloch na liter, čo je jednotka slúžiaca na meranie koncentrácie látok obsiahnutých v krvi. Zdravá hladina celkového cholesterolu zodpovedá celkovému cholesterolu nižšiemu ako 5,0 mmol/l.

Cholesterol je veľmi zákerný. A to v tom, že nebolí a v mladšom veku sa jeho zvýšená hladina ani nijako výrazne neprejavuje. Dá sa zistiť v rámci preventívnych prehliadok. Právo na preventívnu prehliadku má každý občan starší ako 18 rokov raz za dva roky alebo raz ročne, ak je evidovaným darcom krvi, darcom orgánov alebo tkanív. V rámci preventívnej prehliadky sa vykonávajú aj odbery na hematologické a biochemické vyšetrenia.

Vyšetrenie celkového cholesterolu a triacylglycerolov sa vykonáva u osôb vo veku 11 a 17 rokov (záchyt geneticky familiárne podmienených porúch metabolizmu lipidov) a u osôb starších ako 40 rokov. Ak sú hladiny celkového cholesterolu a triacylglycerolov v poriadku, ďalšie preventívne vyšetrenie sa u dospelých nad 40 rokov robí o ďalšie dva roky. Ak pacienta trápia chronické zdravotné ťažkosti ako napríklad cukrovka, obezita, vysoký tlak, prípadne sa lieči na srdcové ochorenie, kontroly by mali byť častejšie. Presnú periodicitu určí lekár.

Úprava stravy môže znížiť hladinu cholesterolu o 10 až 15 %. Základom diéty je obmedzenie potravín s vysokým obsahom nasýtených tukov, ktoré sa vyskytujú vo výrobkoch živočíšneho pôvodu (mliečne a mäsové výrobky), tuhých margarínoch, vo väčšine hotových zákuskov, sušienok, v sladkom pečive, v potravinách z „rýchleho občerstvenia“.

Ďalšou zásadou je obmedzenie príjmu transmastných kyselín (TFA), ktoré vznikajú pri vyprážaní a fritovaní, sú v krekroch, hotových polievkach, náhradách šľahačky. A v neposlednej miere sa odporúča znížiť príjem cholesterolu v potrave. Najdôležitejšími zdrojmi cholesterolu v strave sú napríklad vaječné žĺtky, vnútornosti, mäso, tučné mliečne produkty, ako sú syry, smotana a maslo.

Okrem zníženia celkového príjmu tukov a cholesterolu je potrebné konzumovať vhodné tuky (najmenej dvakrát týždenne ryby s vysokým obsahom omega-3 mastných kyselín). Strava bohatá na vlákninu (hrubozrnné a celozrnné výrobky, strukoviny, ovocie, bobuľovité plody a zelenina) má priaznivý vplyv na hladinu cholesterolu a je dôležitým zdrojom vitamínov, minerálov a samotnej vlákniny. Odporúčaným postupom je varenie, dusenie, grilovanie či opekanie na malom množstve tuku (olivový olej extra panenský alebo panenský).

Ak sa hladinu cholesterolu nepodarí znížiť úsilím o zmeny v oblasti životosprávy a pohybovej aktivite, respektíve hladina tzv. zlého cholesterolu je vysoká, pacientov liečia liekmi. Do farmakologickej lieby patria najastejšie predpisovane lieky statíny, fibráty a inhibítory vstrebávania cholesterolu (lieky brániace vstrebávaniu cholesterolu) a biologická liečba, ktorá dokáže zablokovať aktivitu molekuly, ktorá zohráva dôležitú úlohu v metabolizme cholesterolu. Tým sa hladinu „zlého“ LDL cholesterolu znižuje.

HDL – Hlavnou úlohou HDL lipoproteínu je odvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene. Odtiaľ sa dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. HDL lipoproteín dokonca odstraňuje cholesterol aj z tukových usadenín v cievach. Preto sa takémuto cholesterolu ľudovo hovorí „dobrý cholesterol“.

LDL – Je to hlavný transportér cholesterolu do buniek tela. Každá bunka cholesterol potrebuje, ak ho však v krvi koluje príliš veľké množstvo a bunky ho nezužitkujú, hrozí riziko postupného usadzovania tuku na stenách tepien. Tento jav je známy ako ateroskleróza. Cholesterolu naviazanému na LDL nosič sa hovorí „zlý cholesterol“.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #srdce #cholesterol