Očkovanie tehotných žien
WHO radí tehotné ženy medzi osoby s najvyššou prioritou pre očkovanie proti chrípke. Ženy, ktoré ochorejú na chrípku počas tehotenstva sú vystavené 3– až 4-násobne vyššiemu riziku vzniku pneumónií a 2-násobne vyššiemu riziku úmrtia ako ostatná populácia. Štatistiky ukazujú, že u tehotných žien, ktoré prekonali chrípku, sú evidované častejšie potraty, predčasné pôrody, riziko nižšej pôrodnej hmotnosti a vyššie riziko hospitalizácie. Očkovanie gravidných žien je bezpečné a je odporúčané ženám vo všetkých štádiách tehotenstva. Očkovanie dojčiacich žien je rovnako vhodné, očkovaná matka chrípku neprenáša a chráni tak svojho novorodenca pred nakazením. Na Slovensku sú všetky očkovacie látky proti chrípke neživé, teda nie sú pre matku a plod nebezpečné.
Pacienti s respiračnými ochoreniami
Ohrozenou skupinou je aj široká škála pacientov s chronickými respiračnými ochoreniami, ako napríklad pacienti s astmou, alergiou dýchacích ciest, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP) či inými pľúcnymi ochoreniami. „Astmatici a pacienti s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc bývajú náchylnejší na respiračné infekcie a bývajú častejšie hospitalizovaní pre komplikácie chrípky ako zdraví ľudia. Očkovanie proti chrípke sa odporúča všetkým týmto pacientom, bez ohľadu na závažnosť alebo stupeň ich ochorenia, je pre nich bezpečné, účinné a nevyvoláva zhoršenie základného ochorenia,“ konštatuje pneumológ Štefan Laššán. „Chrípka a jej komplikácie sú zodpovedné aj za nadmerné hospitalizácie a úmrtia aj u pacientov s obštrukčnou chorobou pľúc. Očkovanie proti chrípke je spojené so znížením výskytu ochorenia o 60 %, o 40 % nižšou potrebou hospitalizácie pre zhoršenie ochorenia a o 80 % nižšou pravdepodobnosťou rozvoja zápalu pľúc ako komplikácie. Slovensko sa pritom radí na 2. miesto EÚ v počtoch úmrtí v dôsledku zápalov pľúc,“ dodal.
Foto: SHUTTERSTOCK
Chrípka u pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami
U pacientov s ochorením ciev a srdca môže mať chrípka skutočne fatálne následky. V porovnaní so zdravým človekom môže byť kardiak prekonaním chrípky ohrozený na živote až 52-násobne. U pacientov, ktorí trpia súčasne kardiovaskulárnym a pľúcnym ochorením, sa zvyšuje riziko úmrtia v dôsledku komplikácií chrípky až 435-násobne. Ak kardiologický pacient ochorie na chrípku, ešte niekoľko týždňov po ochorení je vystavený dvojnásobne vyššiemu riziku infarktu.
Diabetici
Diabetes melitus oslabuje imunitný systém a zvyšuje riziko infekčných ochorení. Pacienti s touto diagnózou majú zníženú schopnosť sa proti vírusu brániť a aj samotný priebeh ochorenia je v ich prípade komplikovanejší ako u bežnej populácie. Pacienti s diabetom sú v súvislosti s chrípkou až šesťkrát častejšie hospitalizovaní a dvojnásobne je zvýšená aj smrtnosť na komplikácie chrípky. Chrípka spôsobuje dekompenzáciu diabetu, zvyšuje sa aj riziko infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody či iných akútnych komplikácií ochorenia. Známy je historický prípad Leonarda Thompsona z roku 1922. Išlo o prvého pacienta, ktorému bol podaný inzulín. Ten pacientovi zachránil život, no diabetik o trinásť rokov neskôr umrel na následky komplikácií spojených s vírusom chrípky.
Onkologickí pacienti
Nesmierne dôležitá je aj ochrana pacientov s nádorovým ochorením, ktorí patria medzi vysoko ohrozenú skupinu ľudí. Pacienti, u ktorých je naplánovaná chemoterapia alebo rádioterapia, by sa mali očkovať minimálne 14 dní predtým. Očkovanie počas imunosupresívnej liečby je neúčinné. Vakcinácia v chrípkovej sezóne sa špeciálne odporúča najmä pacientom pred, ako aj po transplantácii krvotvorných buniek a orgánov. Dôležitým spôsobom ochrany týchto pacientov je očkovanie predovšetkým členov rodiny a spolubývajúcich, s cieľom zníženia rizika prenosu ochorenia na pacienta, ktorý nemôže byť v určitom štádiu liečby očkovaný, tzv. cocooning stratégia. „Očkovaný človek chrípku neprenáša, a preto je onkologický pacient vystavený oveľa nižšiemu riziku nákazy, ak je jeho okolie proti chrípke chránené,“ zdôrazňuje všeobecná lekárka Soňa Ostrovská.
Seniori
Výkonnosť imunitného systému s narastajúcim vekom klesá, zhoršuje sa kvalita prirodzených bariér organizmu (koža, sliznica). Tieto zmeny sprevádza zvýšená náchylnosť na infekcie či nárast autoimunitných ochorení. V dôsledku znižovania schopností imunitného systému starší ľudia prekonávajú choroby ťažšie a liečba zvyčajne trvá dlhšie. Klinický priebeh chrípky môže byť u starších ľudí atypický. Pre chrípku charakteristické príznaky ako horúčka a kašeľ nemusia byť nápadné, často dominuje len zhoršenie funkcie orgánov vrátane mozgu. Medzi príznaky patrí aj zmätenosť, apatia, strata sebestačnosti a srdcovo-cievne komplikácie. Týmto pacientom sa odporúča najmä prevencia, ktorej súčasťou je aj pravidelné očkovanie proti chrípke a pneumokokom.
Zdravotnícki pracovníci
Zdravotníci predstavujú špecifickú rizikovú skupinu. Cieľom Svetovej zdravotníckej organizácie je dosiahnuť stopercentnú zaočkovanosť zdravotníckych pracovníkov, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s pacientmi. Slovensko sa radí medzi krajiny s najnižšou zaočkovanosťou zdravotníkov. Ide o ľudí pracujúcich vo vysoko rizikovom prostredí a často s rizikovými pacientmi. V niektorých štátoch je zavedená povinnosť takéhoto očkovania. Tento prístup dáva pacientov a profesionálnu etiku nad osobné preferencie. Podľa dostupných údajov z roku 2013 dosiahlo napríklad Francúzsko 76,9 %, Holandsko 63 % a v USA dosiahli úroveň 96 % na takých pracoviskách, kde bolo toto očkovanie požadované zamestnávateľom.