Psoriáza: Ako nebyť jej rukojemníkom

Psoriáza je chronické zápalové ochorenie celého organizmu, ktorým trpí asi 125 miliónov ľudí na celom svete. S týmto autoimunitným ochorením bojujú aj desaťtisíce Slovákov. Sprevádza ho vznik psoriatických ložísk na koži, ktoré môžu svrbieť alebo sa z nich odlupuje koža a môže postihnúť aj nechty.

19.10.2017 06:00
vyšetrenie, pacient, lekár, ordinácia Foto:
Psoriázu môže dostať len ten, kto v sebe nosí psoriatické gény.
debata (1)

Svrbenie a bolesť kože, šupinaté začervenané ložiská, ktoré si všimne každý. Mnoho pacientov so psoriázou má skúsenosť nielen s prejavmi na koži, ale aj s postihnutím takého citlivého miesta, akým sú nechty na rukách aj nohách.

Psoriázu môže dostať len ten, kto v sebe nosí psoriatické gény. Tie však chorobu len predurčujú, tá sa prejaví až po pôsobení spúšťacích faktorov. Patrí k nim najmä stres, čo vysvetľuje, že sa ochorenie po prvý raz objavuje v čase napríklad maturitných skúšok. Nezanedbateľným faktorom je aj nezdravý životný štýl, ako je obezita, nedostatok pohybu, fajčenie alebo pitie alkoholu.

Spúšťacími faktormi môžu byť aj rôzne bakteriálne infekcie, zápaly alebo poškodenia kože. Psoriáza nechtov môže byť príznakom nekontrolovaného zápalu a ťažších foriem choroby. „U 80 až 90 % psoriatických pacientov sa problémy s nechtami môžu vyskytnúť. Niekedy sa objavujú hneď a počas celej liečby nemiznú, inokedy sa objavujú a zase strácajú v individuálnych intervaloch. Typickými zmenami na nechtoch sú malé poklesnutia nechtovej platničky, čo sa prejaví tvorbou malých jamiek v nechte. Ochorenie tým vytvára akoby bodkované nechty alebo na nich tvorí takzvané olejové škvrny – ohraničené žltohnedé odlupovanie nechtovej platničky,“ vysvetľuje profesor Juraj Péč, prednosta Dermatovenero­logickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine.

Práve psoriáza nechtov často signalizuje, že sa ochorenie prejaví aj na kĺboch v podobe psoriatickej artritídy. „Príznaky psoriatickej artritídy sa u ľudí, ktorí majú postihnuté nechty, objavujú až trikrát častejšie. Súčasná medicína má viaceré účinné diagnostické metódy, jednou z nich je ultrasonografické zobrazovanie postihnutých kĺbov, ktoré nám umožňuje ochorenie diagnostikovať včas,“ vysvetľuje reumatológ Martin Žlnay z Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch.

Symptómy psoriázy nechtov sú pre pacientov stigmatizujúce, uberajú na sebadôvere, dokonca vyvolávajú pocit hanby. Pacienti sa často obmedzujú v gestikulácii a zdráhajú sa pozdraviť potrasením ruky. Takmer polovica pacientov, ktorí trpia psoriázou nechtov, pociťuje obmedzenie v práci. Až 56 % má problém so starostlivosťou o domácnosť a 59 % pociťuje obmedzenie v denných aktivitách. „Liečba psoriázy nechtov je trochu ťažšia ako pri psoriáze kože. Ak by sme sa pozreli na čísla, prejavy na nechtoch sa podarí zmierniť asi v polovici prípadov. Ak nezaberá lokálna liečba, treba vyskúšať konvenčnú systémovú liečbu. Najúspešnejšia však zostáva biologická liečba,“ uviedol profesor Péč.

Genetika a spúšťacie faktory

Psoriáza je geneticky podmienené ochorenie. To znamená, že ju môže dostať ten, kto zdedil genetickú predispozíciu (laicky povedané psoriatické gény). Ak by bol za jej vznik zodpovedný iba jeden jediný gén a my by sme ho poznali, mohol by sa zablokovať a psoriáza by sa dala možno aj vyliečiť. Bohužiaľ, za vznik psoriázy je zodpovedných viacero génov a my stále všetky nepoznáme. Preto ochorenie dokážeme liečiť, ale nie vyliečiť.

Ak má psoriázu len jeden z rodičov, pravdepodobnosť vzniku psoriázy u detí bude 14 %, ak majú psoriázu obaja rodičia, pravdepodobnosť sa zvyšuje na 41 %. Ak psoriázu nemá ani jeden z rodičov, ale má ju súrodenec, pravdepodobnosť vzniku bude 6 %. Ak nie je nikto z rodiny postihnutý psoriázou, bude pravdepodobnosť vzniku tohto ochorenia len 2 %.

Čo sa deje s kožou psoriatika?

Viditeľným prejavom psoriázy sú ružové až striebristé šupinky na koži. Tvoria sa hlavne vo vlasoch, na lakťoch, kolenách a v spodnej časti chrbta. Mechanizmus ich vzniku je známy, čo umožňuje vyvíjať nové lieky. O akú poruchu ide?

Poruchu predstavuje nekontrolované delenie kožných buniek. Tieto bunky sa počas ochorenia delia niekoľkokrát rýchlejšie, ako je bežné, sú väčšie a metabolicky aktívnejšie. Výsledkom je zhrubnutie ložiska psoriázy a tvorba typických lesklých šupín. Psoriatická pokožka je 4– až 6-krát hrubšia ako normálna koža.

Psoriáza v niektorých prípadoch postihuje aj kĺby či nechty. Môže postihnúť len jeden, ale aj viacero nechtov naraz. Hlavné príznaky nechtovej psoriázy sú: olejové škvrny, drobné jamky alebo čierne bodky na nechtoch, zhrubnutie nechtov, oddeľovanie nechta od nechtového lôžka alebo zmena farby nechtov. Nechtová psoriáza tým, že postihuje nechty na rukách a nohách, významne znižuje kvalitu života, porovnateľne s pacientmi, ktorí majú závažnú ložiskovú psoriázu po celom tele. Pacienti s ložiskovou psoriázou, či už je spojená so psoriázou nechtov alebo nie, trpia výrazným bremenom z hľadiska ich zhoršeného zdravotného stavu, sociálnych interakcií a psychického utrpenia.

Spúšťacie faktory

Psoriáza sa môže objaviť len u toho, kto v sebe nosí „psoriatické gény“. Tieto gény ho na vznik psoriázu iba predurčujú. Prejaví sa až po pôsobení spúšťacích faktorov.

Medzi najčastejšie spúšťacie faktory patrí najmä stres. To zároveň vysvetľuje, prečo sa psoriáza po prvý raz objavuje v čase maturitných skúšok. Ďalším typickým stresovým obdobím je štúdium na vysokej škole, nástup do zamestnania, samotné zamestnanie, prepustenie zo zamestnania, svadba, narodenie dieťaťa, dlhodobé nezhody v rodine, úmrtie člena rodiny, rozvod a v minulosti to bola aj základná vojenská služba. Vo všetkých spomínaných obdobiach sa môže psoriáza objaviť buď po prvý raz, alebo sa môže počas nich zhoršovať.

Ďalším veľmi častým spúšťacím faktorom (najmä u detí a mladých ľudí) sú infekčné (najčastejšie bakteriálne) ochorenia. Ide predovšetkým o streptokokové ochorenia horných dýchacích ciest (angíny). Ak sa potvrdí ložisko infekcie v mandliach, odporúča sa mandle vybrať, vďaka čomu sa môžu prejavy psoriázy zmierniť. V rámci vyšetrení sa u pacienta so psoriázou pátra aj po iných ložiskách infekcie – preto medzi základné vyšetrenia u psoriatikov patrí ORL, zubné, gynekologické alebo urologické vyšetrenie a sonografia brucha.

Medzi spúšťacie faktory patrí aj nezdravý životný štýl (obezita, nedostatok pohybu, fajčenie, alkohol). Veľa pacientov so psoriázou je nielen obéznych, ale má aj cukrovku, vysoký tlak a vyššie hodnoty tukov v krvi. Zmena životného štýlu by mala byť preto prioritou každého psoriatika. Medzi menej časté spúšťacie faktory patria zápalové kožné ochorenia, poškodenie kože z rôznych príčin (mechanické, termické, chemické). Niekedy aj niektoré lieky na tlak (betablokátory, ACE inhibítory, blokátory kalciových kanálov), antimalariká, soli zlata môžu zhoršovať psoriázu. Vôbec to neznamená, že tieto lieky pacienti so psoriázou nemôžu alebo nesmú užívať.

Stanovenie diagnózy

Psoriáza má typický klinický obraz, preto na stanovenie diagnózy často stačí pohľad kožného lekára. Ak nie sú prejavy jednoznačné, kožný lekár odoberie pacientovi kúsok kože z ložiska a pošle ho na histologické vyšetrenie.

Stanovenie závažnosti ochorenia je jedným z určujúcich faktorov pre výber zodpovedajúcej liečby a následného hodnotenia jej efektu. Pri hodnotení závažnosti ochorenia sa využívajú rôzne hľadiská a nasledujúce indexy: BSA, PASI, PGA, NAPSI, DLQI. Psoriáza sa bežne kategorizuje na miernu, stredne ťažkú a ťažkú formu. Index predstavuje plochu kožného povrchu, ktorá je postihnutá psoriázou.

Hodnotu BSA stanovuje lekár. Pri hodnotení závažnosti psoriázy je nutné zobrať do úvahy nielen plošný rozsah, ale aj to, ktoré oblasti tela sú postihnuté. Psoriáza kapilícia (vlasatej časti hlavy), dlaní, chodidiel a genitálu nemusí dosiahnuť vysoký index BSA, ale napriek tomu sa môže psoriáza v týchto oblastiach hodnotiť ako stredne ťažká až ťažká vzhľadom na výrazné obmedzenie pacienta v jeho bežných denných aktivitách a kvalite života.

PASI (Psoriasis Area Severity Index) umožňuje objektívne vyjadriť postihnutú plochu a intenzitu psoriázy. Tento index je považovaný za zlatý štandard hodnotenia závažnosti ochorenia. Zahŕňa posúdenie plochy a závažnosti postihnutia na štyroch častiach tela: hlava, hrudník, horné a dolné končatiny. Na hodnotenie závažnosti prejavov boli vybrané tri kvality – erytém (začervenanie), indurácia (vystúpenie ložísk do priestoru) a deskvamácia (ošupovanie).

Každý parameter je hodnotený samostatne 5-stupňovou škálou 0 až 4 (0 = bez nálezu, 1 = mierny erytém, indurácia, deskvamácia, 2 = stredne silný, 3 = silný a 4 = extrémne silný erytém, indurácia, deskvamácia). Celková hodnota PASI indexu môže byť 0 až 72. Tento index sa využíva v klinickej praxi i klinických štúdiách liekov na psoriázu. Pokles o 50 % až 75 % v PASI oproti začiatku liečby sa považuje za ukazovateľ odpovede na liečbu. PASI väčšie ako 12 je napríklad aj jedným z kritérií na indikáciu biologickej liečby na Slovensku.

U pacientov so psoriázou nechtov či vlasatej časti hlavy sú využívané škály NAPSI (Nail Psoriasis Severity Index) a PSSI (Psoriasis Scalp Severity Index). NAPSI (Nail Psoriasis Severity Index) je index umožňujúci objektívne vyjadriť závažnosť psoriázy nechtov. Na každom nechte je hodnotená psoriáza zárodočnej časti nechtu (matrix) a nechtového lôžka. Škála je od 0 do 4. Konečný súčet skóre matrix a lôžka nechtu môže mať pre jeden necht súčet 8, tak pre všetky nechty na rukách a nohách je súčet 160.

PGA (Physicians ́Global Assessment) – PGA sa tiež používa na meranie závažnosti ochorenia. Ide o 7-bodovú škálu, ktorou lekár hodnotí stav ochorenia od čistej kože po rozsiahle ochorenie. Hodnotenie sa pohybuje od stupňa „čisté“ (bez akýchkoľvek prejavov psoriázy) až po stupeň „závažné“ (výrazné ložiská, šupinatosť a začervenanie). Slúži k celkovému vnímaniu závažnosti a zlepšenia psoriázy.

DLQI(Dermatology Life Quality Index) – index subjektívneho vnímania kvality života, ktorý hodnotí, do akej miery ovplyvňuje kožná choroba život pacienta. Dotazník obsahuje celkom 10 otázok vzťahujúcich sa k poslednému týždňu pacienta. Otázky sú zamerané na denné aktivity pacienta, voľný čas, problémy súvisiace so zamestnaním alebo štúdiom, na medziľudské vzťahy, pocity pacienta, symptómy choroby a reakciu na liečbu. Celkové skóre môže byť od 0 do 30, nižšie hodnoty ukazujú nižší dosah ochorenia na kvalitu života pacienta, vyššie hodnoty znamenajú výrazné obmedzenia pacienta v každodenných aktivitách. Existuje detský variant tohto testu (CDLQI – Children Dermatology Life Quality Index), kde sú otázky prispôsobené deťom vo veku 4 až 16 rokov.

PedsQL – je nástroj na meranie kvality života. Dotazník má 23 otázok, skóre je v rozmedzí 0 až 100, čím vyššia hodnota, tým lepšia kvalita života.

Aká je prevencia?

Prevenciou je zdravý životný štýl a vyhýbanie sa stresom. Nanešťastie vyhnúť sa úplne každodenným stresom sa nedá. Ak je raz pacient nositeľom spomínaných psoriatických génov, tak sa psoriáza skôr či neskôr môže (ale, samozrejme, nemusí) objaviť. Zoberme si dvoch ľudí, ktorí sú nositeľmi psoriatických génov. U jedného sa psoriáza prejaví už počas maturitných skúšok a druhý maturitami, vysokou školou, náročným zamestnaním a svadbou prejde bez problémov, ale psoriázu uňho vyprovokuje až narodenie dieťaťa.

Od čoho to závisí? To je práve to, čo sa doteraz ešte stále nevie. Preto je ťažké niečomu konkrétnemu sa vyhýbať. Aby sa minimalizovalo riziko vzniku alebo zhoršenia psoriázy, malo by sa:

a) zdravo stravovať, športovať, nepiť alkohol a nefajčiť;

b) vyhýbať sa obezite;

c) adekvátne liečiť ložiská infekcie (napr. dať si vybrať mandle v prípade častých angín, vybrať žlčníkové kamene, preliečiť vaginálne infekcie a podobne).

Zdroj: derma.sk

Miesta výskytu a ako sa o ne starať

Psoriáza sa môže vyskytovať na všetkých častiach kože. V závislosti od miesta výskytu sú jej prejavy rôzne.

Nohy

Foto: SHUTTERSTOCK
psoriáza, nohy

Hrubá koža na chodidlách chráni cievy, nervy a svaly. Ak sa zapáli koža na prstoch a pätách, vytvára sa hrubá vrstva odumretej kože, výsledkom čoho je bolestivá a popraskaná koža. Cez praskliny môžu ľahko preniknúť baktérie a zápal sa rozšíri. Problém majú najmä pacienti s nadváhou, vysokí, s plochými nohami a pacienti so zamestnaním, ktoré vyžaduje dlhé státie.

Činnosti ako beh a aerobik môžu tiež zhoršiť zápal. Nohy môžu opuchnúť v dôsledku rozšírených žíl na predkoleniach. Dôjde k napnutiu kože a zvyšuje sa riziko vzniku psoriázy v tejto oblasti.

Pri vzplanutí ochorenia namáčajte nohy aspoň 3× denne po 10 minútach v slanej vode. Roztiahnite prsty aby sa celé nohy dostali do kontaktu s vodou. Zvýšenú pozornosť venujte medziprstovým priestorom. Koža na pätách je často suchá a popraskaná, odporúča sa každý večer navliecť na nohy igelitové vrecko, v ktorom sa koža zvlhčí a zmiernia sa jej praskliny. Ak sa choroba prejaví na nohách, mali by ste nosiť ľahkú, pohodlnú obuv, ktorá netlačí. Uprednostnite radšej kožu pred syntetikou. Noste len bavlnené pančuchy či ponožky.

Ruky

Foto: SHUTTERSTOCK
psoriáza

Ak sú postihnuté ruky, treba zabrániť opakovanému kontaktu s chemikáliami a látkami, ktoré môžu viesť k ďalšiemu zvýšeniu citlivosti kože. Stav môžu zhoršiť aj niektoré alergie. V 50 percentách prípadov sú postihnuté aj nechty, ktoré zhrubnú, zbelejú a v dôsledku suchosti sa objavia priečne pruhy. Ak je postihnutá koža okolia nechtov, nedokáže naďalej plniť funkciu ochrannej bariéry. Zápal sa potom môže rozšíriť do oblasti pod nechtom. Lézie pod nechtom sa hoja ťažko, pretože sa k nim nedostane vzduch. Môže postihnúť aj končeky prstov. V takomto prípade to môže sťažiť činnosti, ktoré vyžadujú jemné pohyby rúk. Starostlivosť o nechty, ktoré boli poškodené psoriázou, je náročná. Lepšie je používať klieštiky než nožnice. Chráňte pred poškodením nechtové lôžko a kožu okolo neho. Udržujte nechty krátke, dlhšie sú náchylnejšie na infekciu. Ak sú postihnuté dlane, koža ľahko praská a môžu do nej preniknúť baktérie. Ak máte popraskané dlane, môžete si ich počas vykonávania domácich prác či opráv chrániť rukavicami alebo nepriedušným „igelitovým“ vreckom, pevne stiahnutým okolo zápästia. Rukavice a vrecko vytvoria za niekoľko hodín vlhké prostredie, koža zmäkne a stane sa pružnejšou. Vypracujte si návyk nosiť rukavice, keď sa ruky dostávajú do kontaktu s nečistotou, chemikáliami, tekutinami a podobne.

Kožné záhyby

Vo všetkých kožných záhyboch, obzvlášť v oblastiach so silným potením sa vytvára vlhké prostredie. Koža nemá kontakt so vzduchom, zvyšuje sa teplota a vlhkosť. Z tohto dôvodu sa psoriáza vyvíja rýchlejšie za ušami, pod prsníkmi, v podpazuší, v pupku ako aj v okolí genitálií. Vždy keď je to možné, noste voľné a pohodlné oblečenie. Najlepším materiálom je bavlna alebo zmes bavlny a umelých vlákien. Snažte sa vyhnúť noseniu podprsenky s kosticou, pretože zvyšuje riziko potenia. Vždy po umývaní nezabudnite dôsledne vysušiť kožné záhyby. Ak treba, použite papierové vreckovky aby ste mali istotu, že aj malé záhyby sú kompletne suché.

Tvár

Psoriáza na tvári je pomerne vzácna. Pri ošetrení tváre by ste mali používať nedráždivé a jemné produkty určené na starostlivosť o citlivú pleť. Zvyknite si osušiť pleť ľahkými dotykmi, poklepávaním, nie trením. Následne použite krém na hydratáciu. Zvlášť dôležité to je v zime a pri suchom vzduchu, keď je koža dehydratovaná. Suchý vzduch a nedostatočná ventilácia nerobia psoriatickej koži dobre. Cigaretový dym alebo chemické výpary môžu tiež zhoršiť zápal.

Odporúča sa zvýšená pozornosť aj pri používaní kuchynského a priemyselného oleja, s ktorým môže prísť koža do kontaktu. Koža na tvári je jemná. Ak trpí psoriázou, je výrazne citlivejšia na počasie než zvyčajne a ťažšie sa prispôsobuje teplotným výkyvom. Vietor a dážď na jeseň a v zime kožu vysušujú. Pred odchodom z domu by ste na tvár mali naniesť ochranný krém a vziať si čiapku alebo šál. Teplo a slnečné lúče na jar a v lete môžu tiež zhoršiť zápal. Vyhýbajte sa priamemu slnečnému žiareniu, aby ste sa nespálili. Používajte vhodný opaľovací krém.

Vlasy

Foto: SHUTTERSTOCK
psoriáza

Pre kožu je normálne, že sa odšupuje. Ak ale produkuje príliš veľa odumretých kožných buniek, môžu vzniknúť lupiny. Tieto sú neškodné a dajú sa ošetriť medicinálnymi šampónmi. Pri psoriáze sú ale väčšie a viditeľnejšie. Ložiská na zátylku alebo za ušami často silne svrbia. Aj keď škrabanie vedie k dočasnej úľave a je ventilom pre stres, v skutočnosti zhoršuje stav ochorenia. Koža na zadnej strane ušných lalôčikov je relatívne citlivá. Je menej vystavená vzduchu a slnku a preto má vyšší sklon k vlhnutiu.

To znamená, že v prípade zápalu je zvýšené riziko osídlenia baktériami. Nezabúdajte po umytí vysušiť obe strany ušných lalôčikov. Časté česanie môže zvýšiť zápal pri vlasovom korienku. K najintenzív­nejšiemu podráždeniu dochádza v oblasti rozhrania vlasov a tváre, na cestičke vo vlasoch a na zátylku, čo má za následok zápalové zmeny vlasového folikulu. Snažte sa vždy jemne umyť a osušiť vlasy a pokúste sa vyhnúť škriabaniu alebo poraneniu ložísk. Dôkladne osušte kožu za ušami a na oboch stranách ušných lalôčikov. Nenastavujte fén na najvyšší výkon a majte ho vo vzdialenosti 30 cm od hlavy. Vyhnite sa používaniu natáčok a kuliem, pretože ťahajú a vysušujú. Používajte kefu s prírodnými štetinami namiesto s umelými.

Aký je jej výskyt?

  • Psoriáza postihuje 0,2 až 4,8 % svetovej populácie. Najnižší výskyt je v ázijskej populácii a najvyšší v škandinávskych krajinách. Mužov a ženy postihuje ochorenie približne rovnako.
  • Začiatok ochorenia sa môže prejaviť v akomkoľvek veku. Psoriáza najčastejšie vzniká pred 40. rokom života (hovoríme o skorom začiatku ochorenia alebo o prvom type dedičnosti. Približne každý štvrtý pacient trpí stredne ťažkou až ťažkou formou psoriázy. Psoriatická artritída (psoriatický zápal kĺbov) môže byť u 10 až 15 % pacientov prvou manifestáciou choroby.
  • Celosvetovo trpí psoriázou 125 miliónov ľudí, čo znamená, že približne každý 50. človek má niektorú z foriem psoriázy. Podľa aktuálneho systematického prehľadu sa výskyt ochorenia v celej európskej populácii (vrátane detí) pohybuje od 0,73 % (v Škótsku) do 2,9 % (v Taliansku). Výskyt psoriázy u dospelých je odhadovaný v rozmedzí od 1,3 % (Spojené kráľovstvo) až do 8,5 % (Nórsko).
  • Podľa odhadov je celkový počet psoriatikov na Slovensku približne 200-tisíc, ale len tretina z nich vyhľadá odbornú lekársku pomoc.

Možnosti liečby

Lokálna liečba

Predstavujú ju lieky, ktoré sa aplikujú priamo na postihnutú časť kože. Sú základnou terapiou pri ľahkej a stredne závažnej forme psoriázy. Pri ťažkej forme má len doplnkový charakter. K lokálnej liečbe patria oleje do kúpeľa, keratolytiká (látky, ktoré zmäkčujú a odstraňujú zrohovatenú vrstvu kože), lokálne kortikoidy (masti alebo krémy s obsahom hormónov), deriváty vitamínu D, decht, ditranol a ďalšie. Majú rôzne účinky: od hydratácie cez „odšupovaciu“ funkciu, potláčanie zápalu až po brzdenie rýchleho množenia kožných buniek.

Fototerapia

Je ideálna, ak už lokálna liečba nezaberá a pacient nechce celkovú liečbu alebo nie je na ňu vhodný. Vyžaduje si však veľa času, je potrebné viackrát do týždňa dochádzať do zdravotníckeho zariadenia. Prekážkou liečby môže byť nedostatok takýchto zariadení, kde sa takáto liečba podáva.

Systémová liečba

Je indikovaná najmä u pacientov so stredne ťažkou a ťažkou formou psoriázy alebo u pacientov nereagujúcich na lokálnu liečbu alebo fototerapiu. Indikuje sa aj v prípade, ak je potrebné dosiahnuť rýchly nástup účinku. Nevýhodou dlhodobej liečby môže byť zhoršenie niektorých funkcií tela.

Iná liečba

Prírodné kúpele (balneoterapia) a ich minerálna voda s vysokým obsahom sírovodíka pôsobí priaznivo na psoriatické ložiská. Balneoterapia sa pomerne často kombinuje s fototerapiou. Klimatoterapia zlepšuje psoriázu napríklad počas pobytu pri mori, a to vďaka vzájomnému pôsobeniu troch faktorov: slnečného žiarenia, morskej vody a bezstresového obdobia.

Biologická liečba

Blokuje imunitný systém len na určitom mieste, ktoré je pre psoriázu významné, a preto je dlhodobo bezpečnejšia. Môže sa bez väčších problémov aplikovať mnoho rokov. Pred začatím biologickej liečby musí pacient absolvovať viacero vyšetrení.

Psoriáza v detskom veku

Akútny výsev psoriázy vzniká najčastejšie po... Foto: SHUTTERSTOCK
mama, dieťa, matka Akútny výsev psoriázy vzniká najčastejšie po infekcii horných dýchacích ciest.

Prejavy

Psoriáza v detskom veku sa začína najčastejšie okolo pubertálneho veku, ale môže sa začať kedykoľvek počas detského vrátane novorodeneckého obdobia. Najčastejšia forma je ložisková psoriáza s typickými okrúhlymi, ostro ohraničenými, červenými ložiskami veľkosti mince. Ložiská môžu byť solitárne alebo mnohopočetné, sú lokalizované kdekoľvek na tele. Typickým miestom výskytu je pokožka hlavy, lakte, kolená, krížovo-drieková a anogenitálna oblasť.

V prípade inverznej psoriázy sa ložiská vyskytujú v podpazuší, na slabinách, v oblasti pohlavných orgánov a konečníka. Šupiny pevnejšie lipnú k povrchu kože, pri škrabaní ložiska je možné pozorovať odlučovanie šupín, ako keď sa škriabe vosková sviečka (príznak voskovej kvapky) a po zoškrabnutí šupiny je možné pozorovať bodkovité krvácanie (Auspitzov fenomén). Po poranení kože dochádza v mieste poškrabnutia k výsevu psoriatických prejavov (Köbnerov fenomén). Chorobné zmeny sa ťažšie ovplyvňujú liečbou a subjektívne pacienti svrbenie kože zvyčajne nepociťujú.

Akútny výsev psoriázy vzniká najčastejšie po infekcii horných dýchacích ciest. Výsev je roztrúsený po celom tele vo forme bodkovitých (psoriasis punctata), kvapkovitých (psoriasis guttata) alebo mincových ložísk (psoriasis nummularis). Výsev môže sprevádzať pocit svrbenia. U najmenších detí sa môže vyskytnúť v plienkovej oblasti alebo na tvári.

Priebeh ochorenia

U detí má psoriáza iný priebeh ako u dospelých. Prvé prejavy sa môžu objaviť už v dojčenskom veku v plienkovej oblasti lokalizácie ako tzv. plienková psoriáza, ktorá môže mať urputný charakter s postupným roztrúsením na celé telo. Dieťa je nepokojné, nespí. U detí do 6 rokov veku prevládajú akútne formy ochorenia, ktoré sa zvyčajne objavia po prekonaní infekcie. Vo veku 12 až 14 rokov nastupuje chronická ložisková psoriáza s akútnym zhoršením vplyvom negatívnych vonkajších faktorov, ako sú infekcie, stres a záťaž detského pacienta.

Diagnóza

Väčšinou sa určuje na základe vzhľadu psoriatických ložísk, prípadne anamnézy a bežne nevyžaduje ďalšie vyšetrenie. Diagnostické problémy môže psoriáza spôsobiť v novorodeneckom veku, keď sa typicky vyskytuje v plienkovej oblasti a je ľahko zameniteľná za plienkovú dermatitídu (zápal kože). Pozitívna rodinná anamnéza môže byť niekedy dobrým nasmerovaním k správnej diagnóze. Laboratórny nález je zvyčajne v norme. Pri nejasnom klinickom náleze sa odporúča dermatohistopa­tologické vyšetrenie vzorky kože.

Liečba

Je podobná ako u dospelých pacientov, pričom platí zásada, že čím mladší pacient, tým viac dominuje lokálna liečba a fototerapia nad systémovou liečbou. Ak však lokálna liečba alebo fototerapia nepomáhajú a prejavy psoriázy sú rozsiahle, pristupuje sa aj k systémovej liečbe. Biologická liečba je indikovaná u detí s ťažkou psoriázou od 4 rokov.

Deň otvorených dverí

Chcete sa dať vyšetriť, diagnostikovať či hľadať ďalšie spôsoby liečby? Deň otvorených dverí sa bude konať 27. októbra v deviatich centrách pre biologickú liečbu psoriázy a deviatich dermatovenero­logických ambulanciách. Viac informácií nájdete na www.derma.sk

Zoznam centier biologickej liečby:

Bratislava: Dermatovenero­logická klinika Univerzitnej nemocnice Bratislava-Staré mesto – prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD., MHA

Bratislava: Kožná klinika SZU a UNB, Ružinov – MUDr. Mária Žilínková

Košice: Dermatovenero­logická klinika Univerzitnej nemocnice L. Pasteura – MUDr. Tomáš Kampe, MPH

Martin: Dermatovenero­logická klinika Univerzitnej nemocnice – prof. MUDr. Juraj Péč, CSc.

Banská Bystrica: Dermatovenero­logické oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta – MUDr. Slavomír Urbanček, PhD.

Nitra: Dermatovenero­logické oddelenie Fakultnej nemocnice – MUDr. Katarína Kovarčíková Prešov: Dermatovenero­logické oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou – MUDr. Klára Martinásková, PhD

Trenčín: Dermatovenero­logická ambulancia Fakultnej nemocnice – MUDr. Katarína Novačeková, MUDr. Ivana Sázelová

Nové Zámky: Dermatovenero­logické oddelenie Fakultnej nemocnice – MUDr. Peter Kozub, PhD.

Dermatovenero­logické ambulancie:

Brezno: Dermatovenero­logická ambulancia, Poliklinika Brezno – MUDr. Eva Pavúková

Nováky: Dermatovenero­logická ambulancia, Poliklinika Nováky – MUDr. Andrea Mištinová

Poprad: Dermatovenero­logická ambulancia, Nemocnica Poprad – MUDr. Mária Radačovská

Sabinov: Dermatovenero­logická ambulancia, Dermatopia – MUDr. Silvia Kováčová

Skalica: Dermatovenero­logická ambulancia, Zdravotné stredisko – MUDr. Dáša Hrnčiarová

Topoľčany: Dermatovenero­logická ambulancia, Kaderma – Majtán, Stará poliklinika – MUDr. Eva Majtanová

Trnava: Kožné oddelenie, Fakultná nemocnica – MUDr. Monika Psotová

Vranov nad Topľou: Dermatovenero­logická ambulancia, Medoderm – MUDr. Jana Molanová

Žilina: Dermatovenero­logická ambulancia, Fakultná nemocnica s poliklinikou – MUDr. Milada Kullová

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #psoriáza