V istom veku je parodontitída najčastejšou príčinou straty zuba. „Ochorenie ďasna, závesného aparátu a okolitej kosti spôsobuje najmä nedostatočná ústna hygiena a podceňovanie príznakov. Ohrození sú aj ľudia, ktorí majú parodontitídu v rodine, ako aj ľudia užívajúci antidepresíva, diabetici či fajčiari,“ vysvetľuje Dr. Libor Michna, MSc. z bratislavskej stomatologickej kliniky ArtDentistic. V prípade fajčiarov je navyše ďasno menej prekrvené a zápal sa vôbec nemusí prejaviť krvácaním. Ostáva tak dlho prakticky neviditeľný.
Nebezpečný zápal vedie k strate zubov
Počiatky parodontitídy človek necíti, začínajúce sa ochorenie nebolí. Prvotnými príznakmi sú však krvácajúce ďasná, citlivosť, zápach z úst (halitóza), opuch ďasien a kývanie sa zubov. Ignorovanie signálov parodontitídy môže viesť až k strate zubov. Zubné štatistiky hovoria, že ak prídeme o štyri zuby následkom zubného kazu, pre zápal ďasna ich prídeme až o šesť. Niektorí odborníci odhadujú, že až 75 percent dospelých je postihnutých nejakou formou zápalu tkanív závesného aparátu zubov.
„Primárnou príčinou ochorenia je nedostatočná dentálna hygiena, ktorá predstavuje živnú pôdu pre nebezpečné baktérie žijúce v povlaku na povrchu zuba. Lepkavý biofilm zložený zo spomínaných baktérií, slín a zvyškov potravy následne napáda ďasná a spôsobuje nebezpečný zápal,“ hovorí Dr. Michna.
Infarkt? Mŕtvica? Príčina môže byť v ústach
Ľudia trpiaci parodontitídou často považujú svoje ochorenie výlučne za estetický problém. Parodontitída však negatívne ovplyvňuje celý organizmus. Dôležité je vyhľadať pomoc u špecialistu. Ten vie parodontitídu stabilizovať do takej miery, že sa pacient môže vyhnúť vytrhnutiu zuba,“ apeluje odborník.
Následkom toho, že zápal prebieha na veľkej ploche, látky, ktoré tento zápal prenášajú, sa dostávajú dlhodobo a vo vysokých dávkach prostredníctvom krvného obehu do celého tela. Sú napríklad jednou z hlavných príčin aterosklerotického ochorenia ciev. Poškodzujú vnútornú výstelku tepien a tým uľahčujú usadzovanie cholesterolu a priľnavosť i zoskupovanie trombocytov (krvných doštičiek zodpovedných za zrážanie krvi). Pravdepodobnosť infarktu je u pacientov, ktorí trpia parodontitídou, 1,5– až 2-krát vyššia v porovnaní s tými, ktorí ňou netrpia, pri mozgovej mŕtvici je toto riziko vyššie až 2,8-krát.
Hlboké parodontálne vačky
Treba si uvedomiť, že krvácanie ďasien je následkom zápalu, ktorý prebieha priamo v ďasne a priestore medzi ďasnom a zubom, v tzv. parodontálnom vačku. Hĺbka tohto vačku je rôzna, závisí od intenzity zápalu a času jeho trvania. Priemerne je to 5 mm. Ak vynásobíme túto plochu po obvode všetkých zubov, zistíme, že pri parodontitíde vlastne ide o veľkú plochu chronicky zapálenej rany. Človek s ochorením parodontu takúto ranu má v ústach a často nič nepodnikne. Navyše ju má v miestach, kde je veľké množstvo mikrobiálnej flóry.
Parodontitída v ústach neznamená, že človek si nečistí zuby. Technika odstraňovania povlakov však nie je správna. Základom nie je len ich odstraňovanie zubnou kefkou z povrchu zubov, ale predovšetkým spomedzi medzizubných priestorov a z okrajov ďasien. Zápal ďasien nezmizne zo dňa na deň. Treba ho akútne preliečiť, ale následne sa dlhodobo venovať prevencii jeho nového vzniku – správnym čistením zubov a pravidelnými návštevami u stomatológa a u dentálnej hygieničky. S ochorením sa stretávajú aj jedinci, ktorí majú „stesnané“, prípadne krivé zuby alebo majú v ústach nevyhovujúce protetické mostíky.
„Je nevyhnutné parodontitídu zastabilizovať, dodržiavať stopercentnú ústnu hygienu a riadiť sa radami svojho stomatológa. A v nevyhnutnom prípade je možné chýbajúci zub nahradiť, ideálne dentálnym implantátom,“ dodáva špecialista na liečbu parodontitídy, Dr. Libor Michna.