„Cieľom Svetovej aliancie za budúcnosť bez zubného kazu aj Slovenskej komory zubných lekárov je, aby každé dieťa narodené po roku 2026 a neskôr bolo bez zubného kazu po celý život,“ hovorí profesorka MUDr. Neda Markovská, CSc., hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva pre zubné lekárstvo.
Foto: archív MUDr. Markovskej
Zubný kaz je údajne najrozšírenejším ochorením. Deti by zubný kaz vôbec nemuseli mať, keby sa o zuby poriadne starali. Ako sa dá docieliť, aby dieťa bolo bez zubného kazu?
So starostlivosťou o zuby začať hneď po narodení dieťaťa.
Kedy začať s čistením detských zúbkov a kedy je vhodná prvá návšteva zubného lekára?
Po prerezaní prvého mliečneho zuba, použitím detskej zubnej kefky primeranej veku (majú označenie od 0 do 3 rokov), bez zubnej pasty. Zubnú pastu používame až keď dieťa vie vypľúvať z úst. Zubnú pastu dávkuje vždy rodič, a to len potrie stred zubnej kefky malým množstvom. Prvá návšteva dieťaťa u zubného lekára má byť po dovŕšení jedného roku. Je to dôležité, aby rodič dostal informáciu o výžive, o ústnej hygiene, založí sa mu zdravotná dokumentácia. Nikdy nečakáme na prvú návštevu až keď má dieťa zubný kaz a bolesti.
Aký je chrup slovenských detí? Porovnateľný s vyspelými krajinami alebo zaostávame?
Výskyt zubného kazu je vysoký, ako príklad uvádzam: vo vekovej skupine 5-ročných detí je len 41,9 % bez zubného kazu, pričom kritérium pre rok 2020 je 90 % detí bez zubného kazu (údaj NCZI).
Čo spôsobuje často celoživotnú traumu ľudí zo zubára?
Ošetrenie pokročilého štádia zubného kazu sprevádzaného bolesťou alebo bolesť pri preparácii zuba. Pravidelné prehliadky a vyšetrenie u zubného lekára pomôžu odhaliť zubný kaz v počiatočnej forme, kde sú indikované šetrné spôsoby ošetrenia. Ďalšou chybou v psychologickej príprave detí je, keď dospelí pred deťmi vykresľujú svoje bolestivé záležitosti u zubného lekára.
Ako môže rodič ovplyvniť ústne zdravie svojho dieťaťa?
Rodič svojou starostlivosťou už od narodenia, novorodenec musí poznať pocit čistých úst. Po kŕmení vytrieť zvyšky mlieka z jazyka a podnebia čistou bavlnenou vreckovkou. Od smädu podávať len čistú vodu, nie sladené nápoje. Sladkosti sú hlavnou príčinou zubného kazu. Zuby čistiť zubnou kefkou od prerezania prvého zuba a pomávať dieťaťu dočisťovať zuby a kontrolovať do 9. roku veku. Okrem toho matka by mala mať v tehotenstve ošetrený chrup. Baktérie zubného kazu môžu byť prenesené do úst dieťaťa olizovaním cumlíka, lyžičky. Ročné dieťa by už nápoje nemalo piť z fľaše, ale z hrnčeka so sosáčikom.
Mnoho detí nemá ani v pätnástich rokoch záznam u zubného lekára. Nemali by sa zaviesť povinné preventívne prehliadky ako to bolo kedysi?
Z verejného zdravotného poistenia sú preventívne prehliadky povinné zo zákona podľa §2 ods. 1 písm. e) a g) zákona č. 577/2004 Z.z., a to konkrétne u detí do dovŕšenia 18. roku veku dvakrát v roku. Takže zavádzať nie je čo. Je potrebná len zodpovednosť rodičov, ktorí budú dodržiavať štyri základné piliere prevencie zubného kazu u svojich detí, rovnako aj pre seba: výživa s obmedzením cukrov, hygiena ústnej dutiny, fluoridy podľa rizika zubného kazu (riziko určí zubný lekár) a absolvovanie preventívnych prehliadok.
Podľa novinky, ktorú zavádza rezort zdravotníctva, by na fluoridáciu malo mať nárok každé dieťa. Je potrebná u všetkých detí?
Fluoridácia ako výkon nie je novinka, ale v súčasnosti sa jej indikácia bude riadiť prísne individuálnymi potrebami dieťaťa, podľa rizika výskytu zubného kazu. Na to boli v súčasnosti do praxe našich zubných lekárov vypracované Národné odporúčania prevencie zubného kazu u detí pre jednotné postupy. Je to chybná informácia v médiách.
Pribudla nová diagnóza – erózia zuba. Týka sa aj detí? O čo ide?
Erózia je poškodenie skloviny zuba kyselinami z potravy a najmä nápojov bez pôsobenia baktérií. Sklovina sa stáva tenšou, krehkejšou a neskôr sa môže praskať a lámať. Je to dlhodobý vplyv na zubnú sklovinu – ovocných džúsov. sladených a sýtených nápojov, energetických nápojov, potraviny s obsahom octu (majonéza, šalátové dresingy), sladkosti s kyslou chuťou. Postihuje tínedžerov a mladých dospelých – a hovoríme jej moderná diagnóza tohto storočia.
Aký je váš názor na pečatenie zubov?
Pečatenie zubov je účinná metóda prevencie zubného kazu v indikovaných prípadoch, ktorou sa zabraňuje vzniku zubného kazu v ryhovom systéme na žuvacích plochách stoličiek a čreňových zubov.
Mnoho detí má krivé zuby. Aký strojček je vhodnejší: trvalý či vyberateľný?
Anomálne polohy zubov a tvárových kostí si vyžadujú čeľustno-ortopedickú liečbu. Indikácia pre fixný alebo snímateľný čeľustno-ortopedický aparát vychádza z typu anomálie, veku pacienta. Väčšinou sa indikuje kombinácia oboch, najmä po ukončení fixným aparátom na stabilizáciu dosiahnutého liečebného efektu. Túto časť liečby mnohí pacienti podceňujú a nedodržiavajú – nenosia snímateľný aparát; a preto v niektorých prípadoch môže dôjsť k recidíve.
Pečatenie: Účinná metóda prevencie zubného kazu
Pečatenie fisúr bolo do praxe zavedené v 60. rokoch minulého storočia po tom, čo bola vyvinutá adhezívna technológia. Cieľom pečatenia je vytvorenie stabilnej bariéry, ktorá zabráni prístupu mikroorganizmov a potravy k povrchu zubov, najmä v oblasti fisúr. Povrch žuvacích plôšok predstavuje 12,5 % povrchu koruniek zubov, pričom kaz na týchto plôškach tvorí až 50 % zubného kazu u detí školského veku. Najvyššia akumulácia plaku a s ňou spojené riziko vzniku zubného kazu je u detí počas erupcie prvého trvalého molára. Ideálny čas na pečatenie je od úplnej erupcie zuba do dvoch rokov, čo však nevylučuje pečatenie aj neskôr po erupcii zuba, najmä v prípadoch, ak sa u pacienta zvýši riziko vzniku zubného kazu.
Pečatenie pred úplným prerezaním korunky vedie k potrebe častejších opráv pečatenia, pretože v tomto období môže byť ťažké zabezpečiť suché pracovné pole. Pečatenie prvých trvalých zadných zubov u 5– až 10-ročných detí redukuje výskyt novovzniknutých kariéznych lézií na plôškach po dvoch rokoch o 19 %, čím štatisticky významne znižuje riziko vzniku zubného kazu. Niektoré štúdie udávajú dokázateľné zníženie rizika vzniku zubného kazu aj po štyroch rokoch od pečatenia.