Zabúdate? Problémy s pamäťou nezľahčujte

, 08.02.2018 06:00
mozog, cviky, alzheimer
Na Slovensku alzheimerovou chorobou trpí 40- až 60-tisíc pacientov. Autor:

Alzheimerova choroba, ktorá je najčastejšou formou demencie v seniorskom veku, je označovaná ako tichá epidémia ľudstva. Začína sa nenápadne, sprevádzaná je stratou pamäti, schopnosťou orientovať sa a vedie postupne k odkázanosti na pomoc okolia.

Podľa svetových štatistík trpí týmto ochorením viac ako 50 miliónov ľudí a jeho výskyt má rastúcu tendenciu. Predpokladá sa, že do roku 2050 celkový počet pacientov prekročí 130-miliónovú hranicu.

Ide o neurodegene­ratívne ochorenie, ktoré sprevádza strata pamäti. Jeho prvým príznakom je časté zabúdanie. Problémy s pamäťou netreba bagatelizovať, a ak sa k nim pridružia aj ďalšie prejavy, akými sú zmena nálady a správania, treba vyhľadať lekára.

Demencia patrí medzi závažné duševné poruchy typické pre vyšší vek a prináša so sebou zmeny v oblasti fungovania kognitívnych funkcií. Každé tri sekundy pribudne na svete jeden človek s demenciou a vyskytuje sa u každého 20. človeka nad 65 rokov. Prečo u niekoho vznikne toto ochorenie a u iného nie, stále nie je známe.

Aj to je zrejme jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol finančne podporiť výskum Alzheimerovej choroby Bill Gates. „Verím, že existuje riešenie,“ povedal. Výskum tohto ochorenia dlhodobo trápi vedcov, keďže v súčasnosti neexistuje postup, ktorý by chorobu zastavil. „Každý liečebný postup bude veľkým pokrokom,“ opísal Gates. „Dlhodobým cieľom však musí byť liek,“ vyhlásil. Zveril sa, že v jeho rodine s touto chorobou bojovalo niekoľko ľudí.

Nádej ale prináša nová štúdia detekcie Alzheimerovej choroby, ktorú zverejnil časopis Nature. Tá hovorí o viac ako 90-percentnej presnosti krvného testu použitého na odhalenie prítomnosti proteínu spájaného s touto demenciou, píše sa v správe ČTK. "Keby bol k dispozícii krvný test, mohli by farmaceutické firmy získať súbor rizikových osôb na testovanie prípadných liekov, povedal Kacuhiko Janagisawa, ktorý viedol výskum. Cesta k tomu, aby bolo možné diagnostikovať Alzheimerovu chorobu z krvného testu je ale ešte dlhá, domnievajú sa vedci.

Pokiaľ ide o Slovensko, týmto ochorením trpí 40– až 60-tisíc pacientov. Čísla sú viac-menej orientačné, keďže dosiaľ nebola u nás realizovaná žiadna epidemiologická štúdia. Pritom veľké množstvo pacientov nie je diagnostikovaných vôbec. Jedným z dôvodov súčasného stavu je aj stigmatizácia tohto ochorenia v spoločnosti. Mnohí pacienti si na začiatku ochorenia problémy nepripúšťajú alebo trpia pocitmi hanby.

Alzheimerova choroba je vo vyspelých štátoch považovaná za vážny sociálny, zdravotnícky a spoločenský problém. Stále platí, že o tejto chorobe, jej príčinách a dosahoch na ľudí, ktorých sa choroba týka, vieme málo. Pritom ide o veľmi závažné ochorenie, ktoré patrí medzi hlavné príčiny úmrtia a jeho výskyt v súvislosti so starnutím populácie narastá.

Aj z tohto dôvodu pripravila Slovenská Alzheimerova spoločnosť komplexný preventívny program „Zaostrené na Alzheimerovu chorobu“. Hlavným cieľom projektu je vzdelávanie laickej verejnosti v oblasti zvyšovania povedomia o prevencii a predchádzaní rozvoja demencie, informovať verejnosť o kognitívnych tréningoch a aktívnom spôsobe života ako účinnej prevencii pred vznikom demencie.

Ako trénovať pamäť

  • Naše poznávacie funkcie (pamäť, myslenie, reč), ktoré sú pri demencii ohrozené, musíme udržiavať stále aktívne. Môžeme tak urobiť tým, že sa začneme učiť nový cudzí jazyk, naučíme sa lúštiť sudoku alebo novú báseň. Toto všetko sú aktivity, ktoré sú pre nás mentálne stimulujúce.
  • Medzi mentálne stimulujúce aktivity patrí aj kognitívny tréning, ktorý predstavuje spôsob, ako posilňovať naše poznávacie funkcie nad rámec bežných každodenných činností. Ide o špeciálne zacielené cvičenia a iné aktivity, ktoré podporujú udržiavanie alebo rozvoj pamäťových a iných poznávacích funkcií.
  • Cvičenia zapájajú do aktivít tie časti mozgu, ktoré pri bežných rutinných činnostiach nie sú využívané na požadovanej úrovni. Udržiavajú tak celý mozog aj jeho časti v stavoch vysokej výkonnosti a sú prevenciou úbytku pamäťových zručnosti pri procesoch starnutia aj pri chorobách a iných negatívnych javoch.
  • Vzdelanie, komplexné mentálne aktivity a kognitívny tréning by mali pôsobiť ochranne na základe vytvárania silnej a bohatej siete nervových buniek v mozgu a upevňovania spojení medzi neurónmi, čo v prípade vzniku demencie odďaľuje prejav symptómov. Metódy tréningu pamäti účinne podporujú tvorbu nových, najmä neobvyklých nervových spojení a značnú hustotu ich sietí.
  • Pre koho je kognitívny tréning určený? Najmä pre aktívnych seniorov, ktorí pociťujú len bežné problémy s pamäťou a chceli by si ju zlepšiť a tráviť svoj čas zmysluplnou aktivitou; seniorov s miernou poruchou poznávania, ktorí môžu svojou aktivitou zlepšiť svoj stav alebo spomaliť proces zhoršovania do demencie; seniorov s demenciou, ktorým kognitívny tréning pomôže spomaliť zhoršovanie ich stavu a udržať ich poznávacie funkcie dlhšie na dobrej úrovni; ľudí v produktívnom veku, ktorým nestačí mentálna aktivita v práci a chceli by zvýšiť stimulovanie svojich poznávacích funkcií.
  • Kognitívny tréning pôsobí v smere: zlepšenia poznávacích funkcií; oddialenia prejavov poškodenia poznávacích funkcií; spomalenia zhoršovania poznávacích funkcií. Je možné ho realizovať individuálnou alebo skupinovou formou. Pomôcť môžu pracovné zošity pre individuálne trénovanie pamäti v domácich podmienkach.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#demencia #Alzheimerova choroba #Alzheimer
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk