O Alzheimerovej chorobe, jej prejavoch, diagnostike či prevencii

, 09.02.2018 12:00
dôchodkyňa, puzzle
Riziko demencie je možné znižovať prostredníctvom zdravého životného štýlu. Autor:

Odpovedali: Mgr. Simona Krakovská a Mgr. Petra Brandoburová, PhD., psychologičky Centra MEMORY, n.o.

Len nedávno vznikol komplexný preventívny program Zaostrené na Alzheimerovu chorobu. Čo je jeho cieľom?

Hlavným cieľom tohto projektu je informovať širokú verejnosť o problematike Alzheimerovej choroby a zvyšovať povedomie o prevencii a predchádzaní demencie. Aby sme rozumeli tomu, o aké ochorenie ide, ako ho rozpoznať, a čo aj my sami môžeme urobiť, ako byť aktívni v prevencii rozvoja demencie.

Dnes dokážu lekári zachrániť ľudí po infarkte, cievnej mozgovej príhode, našťastie sú dobre liečiteľné aj mnohé onkologické ochorenia. Ľudia sa tak dožívajú čoraz vyššieho veku, a teda je pravdepodobné, že pacientov s nejakou formou demencie bude pribúdať. Je to tak?

Je pravda, že v dôsledku zvyšujúcej sa dĺžky života a procesu starnutia populácie, ktorým prechádza celá Európa a s ňou aj Slovensko, prichádzajú aj výzvy v podobe zvyšujúceho sa počtu ľudí s nejakou formou demencie.

Môžeme nejakým spôsobom znížiť riziko ochorenia na Alzheimerovu chorobu?

Riziko demencie je možné znižovať prostredníctvom zdravého životného štýlu. Jeho zásady sú všeobecne známe. Medzi ochranné faktory patrí redukcia vaskulárnych ochorení (vysoký krvný tlak a cholesterol), rôznorodá strava obsahujúca dostatok zeleniny, ovocia, rýb, omega 3-mastných kyselín, intenzívna a pravidelná fyzická aktivita, aktívny spoločenský život a mentálna aktivita.

Alzheimerova choroba je najčastejšie sa vyskytujúcou demenciou. Je možné odhaliť ju včas?

Diagnostika sa v súčasnosti posúva smerom k čoraz skoršiemu odhaleniu neurodegenera­tívnych ochorení, práve kvôli dôležitosti skorej intervencie pre budúci priebeh ochorenia. Diagnostické postupy sa zlepšujú, a preto je možné s pomerne veľkou pravdepodobnosťou odhaliť ochorenie už v začiatočných štádiách. Pri podozrení na symptómy v oblasti pamäti alebo iných poznávacích funkcií je preto dobré navštíviť odborníkov a byť dlhodobo sledovaný.

Ako sa ochorenie diagnostikuje?

Prvým krokom je podozrenie na prítomnosť kognitívnej poruchy. Tá sa môže prejavovať napríklad zabúdaním, stratou orientácie, problémami s hľadaním slov. Na posúdenie jej prejavov, závažnosti a druhu sa odporúča vyšetrenie u odborníka na diagnostiku demencie. Je možné sa obrátiť na psychiatra, neurológa alebo psychológa. Súčasťou diagnostického procesu by malo byť laboratórne vyšetrenie krvi. Ním sa dajú vylúčiť napríklad ochorenia látkovej výmeny, ktoré sa môžu prejavovať podobným spôsobom ako demencia. Ďalším krokom je využitie moderných neurozobrazovacích metód, prostredníctvom ktorých sa môže ukázať, či mozog vykazuje zmeny charakteristické pre Alzheimerovu chorobu.

Aké sú prejavy ochorenia? Čo by sme si mali na sebe, respektíve našich príbuzných všímať?

Venovať pozornosť by sme mali najmä ťažkostiam v krátkodobej pamäti, ale aj v pozornosti, reči a myslení. Zhoršená môže byť orientácia v čase a priestore, ako aj problémy s vykonávaním bežných každodenných činnosti, ich plánovaní, organizovaní, v rozhodovaní. Vyskytnúť sa môžu osobnostné aj emočné zmeny či zmeny v správaní: neistota, úzkosť, depresia a iné. Všímať si treba aj poruchy stravovania či spánku, stratu záujmov, stiahnutie sa zo sociálneho života.

Príčiny ochorenia nie sú zatiaľ známe, a teda ide o nevyliečiteľné ochorenie. Keď vedci objavia jeho príčinu, bude sa dať aj táto choroba liečiť?

Biologické pozadie Alzheimerovej choroby – teda patologické proteíny stojace v pozadí tohto ochorenia – je v súčasnosti známe. Pravda však je, že nie je úplne jasné, prečo tieto proteíny v mozgu vznikajú. Prebieha viacero výskumov, ktoré vyvíjajú farmaká zamerané na jednotlivé typy patológie v mozgu ľudí s Alzheimerovou chorobou. Nájdenie liečby, spolu s prevenciou tohto ochorenia, je v súčasnosti absolútnou prioritou vedcov v tejto oblasti.

Prečo je dôležité o demencii hovoriť a odtabuizovať túto tému?

Na Slovensku je toto ochorenie stále spojené s predsudkami a so strachom. Je rozšírená predstava, že človek s demenciou je ako malé dieťa, že pacienti s demenciou sú agresívni, že sa ochorenie týka len ľudí vo vyššom veku. To všetko sú mylné informácie. Ochorenie je pre pacienta, ako aj jeho rodinu nesmierne náročné. Tá záťaž je o to väčšia, ak sa ešte znásobí obavami z reakcie z okolia, potrebou túto skutočnosť utajovať, akoby malo ísť o niečo, za čo sa musí pacient hanbiť. V spôsobe, akým je problematika Alzheimerovej choroby zobrazovaná, chýbajú pozitívne posolstvá, že napriek ochoreniu je možné naďalej žiť kvalitný, spokojný život.

Ako by sme mali komunikovať s človekom s Alzheimerovou chorobou?

S človekom s demenciou by sme mali komunikovať s ohľadom na jeho problémy s pamäťou a vybavovaním si nedávnych udalostí. V rozhovore je dôležité snažiť sa vyhnúť otázkam na informácie, ktoré si človek s Alzheimerovou chorobou nemusí pamätať. Komunikácia by mala byť láskavá, nie nervózna, príbuzní a opatrovatelia by mali myslieť na to, že človek nemôže za to, že niečo nevie. Rovnako dôležité je tiež pamätať, že len kvôli svojmu ochoreniu človek nie je na úrovni dieťaťa, odporúčame preto vyvarovať sa znevažujúcemu infantilnému spôsobu komunikácie.

Existujú tréningy pamäti. Sú určené aj pre zdravých ľudí?

Tréningy pamäti sú jednou z foriem, ako sa starať o svoju pamäť, a to aj u zdravých ľudí, nie je pravda, že precvičovať pamäť má len ten, kto s ňou má už problémy. Tréningy sú možnosťou, ako si pamäť posilniť a naučiť sa nové metódy zapamätávania, ale sú vnímané aj ako jedna z možností prevencie, v zmysle oddialenia nástupu príznakov demencie.

V spoločnosti pretrvávajú o tomto ochorení rôzne mýty. Prečo to tak je?

Prieskum realizovaný v našej krajine ukázal, že mnohí ľudia sú presvedčení, že ľudia s Alzheimerovou chorobou sú agresívni, alebo že sa ochorenie neoplatí diagnostikovať, pretože pre ľudí s touto diagnózou neexistuje žiadna možnosť pomoci. Toto sú, žiaľ, len niektoré z mnohých mýtov spájaných s Alzheimerovou chorobou. Tieto nesprávne presvedčenia môžu byť dôsledkom toho, že táto problematika je v spoločnosti spájaná s obavami a so strachom, a tak sa stáva tabu, v ktorom nie je priestor na diskusiu a uvedenie vecí na pravú mieru.

Je pravda, že chorobu môže spustiť napríklad aj stres?

Existujú štúdie, ktoré poukazujú na schopnosť stresu zrýchliť vznik a ukladanie toxických bielkovín v mozgu. Ďalej je známe, že stres môže zhoršovať zápalové ochorenia – a chronický zápal mozgu je neoddeliteľnou súčasťou Alzheimerovej choroby. Napokon, stres vyčerpáva niektoré obranné mechanizmy mozgu, napríklad noradrenalín, ktorý mozog okrem iného potrebuje na udržovanie svojej aktivity a boj so zápalom.

Čo pomáha vyrovnať sa so skutočnosťou, že člen rodiny má Alzheimerovu chorobu?

Vyrovnať sa s touto skutočnosťou je náročné, život rodiny sa tým veľmi mení. Milovaný človek sa mení – jeho osobnosť, správanie, schopnosť vyjadriť, čo potrebuje. Tieto zmeny sú bolestivé. Informovanosť môže pacientom a rodine pomôcť, aké zmeny očakávať, na čo sa pripraviť. Dôležité je aktivizovať dostupné zdroje podpory tak, aby sa starostlivosť rozdelila medzi viacerých príbuzných či opatrovateľov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#demencia #Alzheimerova choroba #Alzheimer
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk