„Južná Kórea je vyspelá krajina s vyspelým zdravotníctvom, existujú však infekčné ochorenia, ktoré sa vyskytujú aj v takýchto rozvinutých oblastiach. Južná Kórea navyše v nedávnej minulosti bojovala so špecifickým problémom MERS vo svojich zdravotníckych zariadeniach,“ vysvetľuje doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD., odborník na cestovateľskú medicínu z Centra očkovania a cestovnej medicíny Avenier v Ostrave.
„Zdravotné riziká však budú existovať aj v priebehu samotných hier. Uvedomme si, že dôjde k nahromadeniu osôb na relatívne malom priestore, čo znamená rizikové prostredie pre prenos respiračných nákaz, najmä počas zimnej sezóny. Časový posun, únava a stres oslabujú imunitu a znižujú odolnosť,“ pokračuje odborník. „Preto všetkým športovcom, sprievodu, funkcionárom aj divákom bez ohľadu na vek a zdravotný stav sa odporúča očkovanie proti chrípke a vírusovej hepatitíde A a B. U starších a chronicky chorých osôb aj proti pneumokokom a čiernemu kašľu.“
Odporúča sa zvážiť aj očkovanie proti meningokokovi ako nebezpečnému pôvodcovi zápalu mozgových blán, ktorý sa prenáša vzdušnou cestou od bezpríznakových nosičov. Vhodné je overiť si aj platnosť ochrany testom na protilátky v krvi proti ovčím kiahňam (varicela) a osýpkam (ktoré sú, mimochodom, veľmi aktuálne aj na Slovensku).
Podľa doc. Maďara môžu byť nebezpečné superinfekcie, keď jedna infekcia „nasadne“ na druhú, už sa vyskytujúcu. Niektoré z ochorení môžu zanechať trvalé následky aj na mladých trénovaných športovcoch. Infekčné ochorenia zaťažujú organizmus a môžu zhoršiť už existujúce základné ochorenia ako hypertenzia, diabetes, astma a podobne. Podceňovať by ich preto nemal ani športový sprievod či diváci. „V cestovnej medicíne sa stretávame s tým, že zbytočné zdravotné komplikácie sú následkom podcenenia rizika a nedostatočnej zdravotnej prípravy pred odjazdom. Práve olympiáda vo vyspelej krajine, kde mnohí toto riziko podcenia, by mohla takúto situáciu spôsobiť,“ tvrdí doc. Maďar. „Vakcináciou navyše chránime aj ďalšie osoby po svojom návrate domov. Cestovateľ sa totiž môže stať nosičom patogénov, prípadne vylučovať vírusy či baktérie ešte pred vznikom prvých príznakov ku koncu inkubačnej doby.“
Očkovanie podľa jeho slov vedie ku aktivácii imunity s tvorbou ochrannej hladiny protilátok obyčajne v intervale 2 týždňov po aplikácii vakcíny, aj očkovanie na poslednú chvíľu vo februári je však lepšie než žiadne. Aj keby došlo k nákaze ihned pro príjazde, kým uplynie inkubačná doba ochorenia, môže vytvorená čiatočná ochrana prispieť k miernejšiemu priebehu infekcie a súčasne znížiť infekčnost pacienta pre okolie. Lepšie je začať s časovým predstihom a vakcináciu si rozložiť. Niektoré vakcíny je však možné aplikovať v rovnaký deň, každú do iného ramena. Po podaní neživých očkovacích látok sa vyžaduje odstup minimálne dva týždne.
Odporúča sa 2–3 dni po očkovaní neživou vakcínou obmedziť fyzickú záťaž (tréning). „Príklady komplexne očkovaných vrcholových športovcov, napríklad dvojnásobnej juniorskej majsterky sveta a olympioničky v skoku do výšky Michaely Hrubej ukazujú, že skĺbenie s tréningom je možné bez problémov. Z uvedených vakcín patria medzi živé len vakcíny proti osýpkam a ovčím kiahňam, ktoré by sa však podali len v prípade nízkej hladiny protilátok v krvi,“ dodáva odborník a zároveň aktívny cestovateľ Rastislav Maďar, ktorý pochádza zo Slovenska a v Ostrave je aj vedúcim Ústavu epidemiológie a ochrany verejného zdravia. Paralympijskí športovci statočne zvládajú svoj zdravotný hendikep, pridávať si k tomu ďalšiu záťaž ochorením, ktoré mať nemusia, je zbytočné.
Čo je to MERS
MERS (Middle East Respiratory Syndrome) je vírusové respiračné ochorenie spôsobené vírusom zo skupiny koronavírusov. Zdroj nákazy a spôsob prenosu na človeka je stále v štádiu skúmania. Doterajšie vedecké analýzy však naznačujú, že zdrojom nákazy sú jednohrbé ťavy. Preto hovoríme o zoonóze – ochorenie prenášané primárne zo zvierat na človeka. Prvé prípady, pri ktorých sa zaznamenal prenos z človeka na človeka, boli v Saudskej Arábii v roku 2012. Prvá a zatiaľ posledná väčšia epidémia MERS mimo Arabského polostrova bola práve v Južnej Kórei. Komplikované prípady a úmrtia boli väčšinou zaznamenané u ľudí s oslabeným imunitným systémom. Nákaza sa prenášala vzdušnou cestou na pacientov a personál nemocníc. Aj keď riziko MERS už medzitým v Kórei pominulo, dokazuje to, ako ľahko sa može cudzokrajná infekcia dostať do vyspelej krajiny a ohroziť domácu populáciu aj návštevníkov.