Posledný januárový týždeň bolo len na Slovensku takmer 87-tisíc pacientov s akútnym respiračným ochorením. "Vírus chrípky sa prenáša veľmi ľahko, ak sa nakazíte, môžete ju šíriť aj vtedy, keď ešte nepociťujete žiadne príznaky“ hovorí hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikas. Ide o závažné ochorenie, ktorým sa nakazí 5 až 15 percent populácie.
Chrípková sezóna sa začína v októbri a trvá až do apríla. Nástup chrípky je zvyčajne náhly, z plného zdravia. Často sa začína zimnicou, bolesťami hlavy, teplota stúpa na 39 až 40 oC. Chorý má bolesti svalov a kĺbov, suchý, dráždivý kašeľ, nádchu, pocit sucha a škriabania v hrdle.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v súvislosti s nadchádzajúcou chrípkovou sezónou upozorňuje na potrebu zvýšenej ochrany proti vírusu chrípky u rizikových skupín. Chrípka je totiž často zamieňaná s inými, menej závažnými vírusovými ochoreniami. Odborníci varujú pred jej podceňovaním. Môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, ako je zápal prinosových dutín, stredného ucha, bakteriálny zápal pľúc, ale aj komplikácie postihujúce srdce, nervový systém, kŕče, zápal mozgu, alebo môže spôsobiť zlyhanie chronicky chorých orgánov až úmrtie.
„Odhaduje sa, že v priebehu chrípkovej sezóny zomrie na následky sekundárnych komplikácií chrípky na Slovensku až 600 až tisíc ľudí,“ konštatovala prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti profesorka Zuzana Krištúfková.
Vírusy chrípky dobre prežívajú aj v mrazivom zimnom počasí. Ide o kvapôčkovú infekciu prenášanú kontaminovaným vzduchom. V suchom vzduchu majú kvapôčky tendenciu rozbíjať sa na menšie, tak zostávajú vo vzduchu dlhšie. Naopak, v teple sú väčšie, ťažšie a hneď spadnú na zem. Okrem toho v zime sa v snahe šetriť teplo sťahujú cievy najmä na sliznici dýchacích ciest, čo prispieva k ľahšiemu prieniku vírusov do organizmu.
Podľa odborníkov je najlepšou formou ochrany očkovanie. Prevenciou však môže byť aj užívanie vitamínu C a D3. Nové lekárske štúdie potvrdili, že vitamín D3 hrá dôležitú úlohu v aktivácii a regulácii imunitného systému. „Vitamín D3 vytvára protiinfekčnú bariéru, vďaka ktorej sme viac odolní voči útokom zvonka.
Foto: SHUTTERSTOCK
Vedeckými štúdiami je potvrdené, že sezónny výskyt epidémií chrípky a zvýšený počet infekcií je následkom nízkej hladiny vitamínu D3. Čoraz častejšie mi do ambulancie prichádzajú pacienti, ktorí sa sťažujú na únavu a vyššiu chorobnosť a aj epidemiológovia upozorňujú na vrchol chrípkovej epidémie,“ hovorí Martin Lešťan, imunoalergológ z Prešova. „Preto pacientom odporúčam dlhodobé dopĺňanie hladiny vitamínu D3.
Jeho dôležitosť v imunologických a zápalových procesoch je dávno dokázaná. Existuje predpoklad, že v prípade nízkej hladiny sme náchylnejší na vznik autoimunitných chorôb ako napríklad roztrúsená skleróza, reumatoidná artritída, syndróm polycystických ovárií, diabetes mellitus, ateroskleróza, psoriáza, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída, či iné zápalové choroby čreva,“ dopĺňa doktor Martin Lešťan.
Ako sa chrániť
Chrípkovou sezónou sa označuje obdobie od októbra do konca apríla. Akútne respiračné ochorenia vrátane chrípky sa prenášajú vdýchnutím vzduchu, ktorý je kontaminovaný pôvodcom ochorenia (najčastejšie vírus alebo baktéria). Môžu sa prenášať aj priamym kontaktom s infikovanou osobou a nepriamym prenosom kontaminovanými rukami a predmetmi dennej potreby.
Počas chrípkovej sezóny je dôležité primerané obliekanie. Riziko nákazy znižuje časté a účinné vetranie, najmä v škôlkach, školách a na pracoviskách. Je vhodné vyhýbať sa uzavretým priestorom s vysokou koncentráciou ľudí (kiná, divadlá, koncerty a pod.). Potrebné je vyhnúť sa kontaktu s chorými osobami. Niektoré odporúčania zahŕňajú aj obmedzenie podávania rúk počas chrípkovej sezóny. Medzi najdôležitejšie preventívne opatrenia patrí dodržiavanie zásad osobnej hygieny, konkrétne časté umývanie rúk (po každom kýchnutí, kašľaní a vyfúkaní nosa) vrátane používania jednorazových vreckoviek a ich bezpečného likvidovania.
Pokiaľ ide o chrípku, najdostupnejšou a najúčinnejšou špecifickou ochranou je každoročné očkovanie. Princípom očkovania je tvorba ochranných protilátok, ktoré zabraňujú vzniku ochorenia na chrípku, prípade zmierňujú jeho priebeh a znižujú riziko komplikácií a úmrtia. Vakcína proti chrípke nechráni pred všetkými akútnymi respiračnými infekciami, ale poskytne spoľahlivú ochranu pred tými vírusmi chrípky, ktorých antigény sa nachádzajú v očkovacej látke pre danú chrípkovú sezónu.
Chrípkové vírusy neustále podliehajú genetickým zmenám a imunita získaná po predchádzajúcej chrípkovej infekcii alebo po očkovaní v predchádzajúcom roku nemusí ochrániť pred zmenenými chrípkovými vírusmi. Z toho dôvodu musí byť chrípková vakcína každý rok aktualizovaná a z rovnakého dôvodu sa odporúča očkovanie vykonať každý rok.
Najvhodnejší čas na očkovanie je počas jesenných aj zimných mesiacov až do objavenia sa epidémie chrípky. Očkovať možno aj v čase zvýšenej aktivity chrípky, existuje však riziko, že očkovaná osoba môže ochorieť skôr, ako si stihne vytvoriť dostatočné množstvo ochranných protilátok. Ochranné protilátky si organizmus vytvára postupne, približne v priebehu 10 až 14 dní po očkovaní.
Zdroj: Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD., MPH, MHA, v. r., hlavný hygienik Slovenskej republiky
Pýtate sa… Ako si vybaviť ošetrovné?
Ak vaše dieťa ochorelo na chrípku a potrebujete s ním zostať doma, môžete požiadať o dávku ošetrovné. O ošetrovné požiada rodič, ktorému trvá nemocenské poistenie, prípadne mu plynie ochranná lehota po jeho zániku (spravidla sedem dní), podaním I. dielu žiadosti o ošetrovné, ktoré vystaví pediater. I. diel žiadosti treba odoslať najlepšie ihneď po vystavení do Sociálnej poisťovne (zamestnanec v zásade podľa sídla zamestnávateľa, SZČO a dobrovoľne poistená osoba podľa miesta trvalého bydliska), a to buď priamo, alebo ak ide o zamestnanca, prostredníctvom svojho zamestnávateľa, ktorý ho pred odovzdaním potvrdí. Rovnako potvrdenie o skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania – II. diel tohto tlačiva – treba zaslať čo najskôr príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Foto: SHUTTERSTOCK
Nárok na ošetrovné trvá najviac 10 kalendárnych dní, samotná potreba ošetrovania (už bez nároku na dávku ošetrovné) však môže trvať aj dlhšie. Maximálna suma dávky za 10 dní je tento rok 329,90 eura.
Aký je rozdiel medzi prechladnutím a chrípkou?
Kedy máte chrípku?
Niektorí považujú chrípku za banálne ochorenie, môže však spôsobiť aj závažné stavy, napríklad zápal pľúc alebo srdcového svalu, či dokonca úmrtie. Chrípka je rýchlo sa šíriace a vysoko nákazlivé ochorenie. Chrípkové vírusy často menia svoje vlastnosti a takmer každú sezónu kolujú v populácii iné typy vírusu. Vírus sa šíri najmä vzduchom pri kašľaní a kýchaní, ale aj kontaminovanými rukami a predmetmi. Najúčinnejšia ochrana pred chrípkou je očkovanie.
Ako spoznáme príznaky chrípky?
- náhly nástup,
- vysoká teplota – nad 38 °C,
- typický úvodný príznak je bolesť kĺbov,
- silná bolesť hlavy, často za očami,
- bolesť svalov v rukách, v nohách a na chrbte,
- suchý, dráždivý kašeľ,
- často sa objaví zimnica,
- po 48 hodinách sa môže prejaviť nádcha a bolesť hrdla.
Chrípku je potrebné vyležať! Antibiotiká na ňu nezaberajú, odporúčajú sa lieky tlmiace bolesti hlavy, svalov a na zníženie teploty. Únavu a malátnosť môžete pociťovať ešte niekoľko dní či týždňov po ústupe chrípky.
Kedy ste prechladli?
Okrem chrípky na jeseň zvyknú potrápiť aj iné akútne respiračné ochorenia. Najčastejšie ich spôsobujú rinovírusy, adenovírusy, respiračno-syncyciálny vírus, baktéria Mycoplasma pneumoniae a iné. Vstupnou bránou infekcie sú predovšetkým dýchacie cesty. K vírusovej infekcii horných dýchacích ciest sa niekedy môže pridať bakteriálna infekcia a spôsobiť napríklad zápal prinosových dutín, ucha alebo dolných dýchacích ciest.
Ako spoznáme príznaky prechladnutia?
- prechladnutie sa prejaví postupne,
- teplota nie je vyššia ako 38 °C,
- kĺby bolia iba zriedkavo,
- často sa prejaví bolesť svalov v rukách, v nohách a na chrbte,
- jeden z možných príznakov je kašeľ,
- od začiatku sa objaví nádcha a bolesť hrdla.
Rinovírusy
- sú najčastejšou príčinou nádchy, ktorá bežne trvá sedem až desať dní,
- pri oslabenej imunite, u astmatikov, alebo pri ochoreniach pľúc a dýchacích ciest môžu vyvolať aj závažné ochorenia, napríklad zápal pľúc.
Prevencia: časté umývanie rúk (rinovírusy pretrvávajú na rukách), vyhýbanie sa kontaktu s chorými osobami, časté vetranie.
Adenovírusy
- môžu spôsobiť nádchu, bolesť hrdla, zápal priedušiek, pľúc, spojiviek, močového mechúra, žalúdka, čriev, hnačku, horúčku, ale i neurologické ochorenia.
Prevencia: umývanie rúk, vyhýbanie sa kontaktu s chorými ľuďmi, časté vetranie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Respiračný syncyciálny vírus – RSV
- napáda pľúca a dýchacie cesty, prejaví sa miernymi príznakmi pripomínajúcimi nádchu, prechladnutie alebo chrípku. Závažné ťažkosti môže spôsobiť novorodencom, dojčatám a starším ľuďom.
Prevencia: umývanie rúk a vyhýbanie sa kontaktu s chorými osobami.
Mycoplasma pneumoniae
- baktéria, ktorá spôsobuje ochorenia horných a dolných dýchacích ciest u detí i dospelých,
- prejavuje sa horúčkou, bolesťou hlavy, kašľom, u detí mladších ako päť rokov i nádchou, chrčaním alebo sipotom,
- môže spôsobiť zápal pľúc a komplikácie postihujúce nervový systém.
Liečba prechladnutia vírusového pôvodu je symptomatická, na priechodnosť nosovej dutiny sa užívajú nosové kvapky, lieky na zmiernenie kašľa, prípadne aj na zníženie horúčky. Dôležité je piť dostatočné množstvo tekutín. Príznaky prechladnutia zvyčajne ustúpia do dvoch až piatich dní. Pri ochoreniach spôsobených baktériami lekár rozhodne o potrebe podávať antibiotiká.
Zdroj: Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD., v. r., hlavný hygienik Slovenskej republiky
Pravidlá pre silnejšiu imunitu:
- nefajčite,
- obliekajte sa primerane vonkajším teplotám,
- pravidelne vetrajte,
- jedávajte každý deň ovocie a zeleninu, najmä s vyšším obsahom vitamínu C – jablká, kyslú kapustu, citrusy, papriku, brokolicu, chren, cesnak,
- doprajte si dostatok spánku,
- vyhraďte si denne tridsať minút na cvičenie alebo prechádzku,
- pite vodu, nesladené čaje a nápoje, pomáhajú zvlhčiť sliznice,
- umývajte si ruky,
- otužujte sa.