Osteoporóza – epidémia tretieho tisícročia

Osteoporóza je nebezpečným ochorením preto, lebo nebolí. Jej najzávažnejším dôsledkom sú zlomeniny. Najlepším liekom proti jej vzniku je prevencia, preto sa musíme o svoje kosti starať. Zdravé kosti znamenajú nízke riziko zlomeniny, dlhší, kvalitnejší a aktívnejší život.

10.03.2018 06:00
osteoporoza, kosti, vápnik, lekár Foto:
V prevencii osteoporózy je na prvom mieste pravidelný pohyb, prípadne pravidelné cvičenie, ktoré je veľmi dôležité pre celkové zdravie.
debata

Vo svete má osteoporózu viac ako 200 miliónov ľudí, na Slovensku je to 400-tisíc. Dôvodov, prečo majú Slováci a Slovenky stále horšie kosti, je niekoľko. „Naša populácia starne, ľudia pravidelne nešportujú a žijú pasívne. Nezdravo sa stravujú a zároveň aj predpokladajú, že osteoporóza jednoducho patrí k vyššiemu veku a k starobe. Nie je to tak. Zdravie svojich kostí si budujeme už odmalička. Budúcnosť a pevnosť našich kostí v starobe závisí od toho, ako sa budeme stravovať, športovať a správať už v mladom veku,“ vysvetľuje doktorka Ingrid Oppenbergerová.

Osteoporóza je metabolické ochorenie kostí, pri ktorom ubúda množstvo kostnej hmoty a vznikajú poruchy štruktúry kostí, čím sa zvyšuje riziko zlomenín. Kritickými obdobiami pre jej vznik sú najmä obdobia menopauzy a staroby. Každý rok spôsobí vyše 9 miliónov zlomenín kostí.

Čo by sme si na sebe mali všímať? Netypické bolesti chrbtice, ktoré sa zhoršujú pri pohybe a zaťažení. Prudké bolesti obvykle vznikajú náhle, po rýchlom pohybe, najčastejšie v oblasti dolnej hrudnej chrbtice a krížovej chrbtice, vystreľujú smerom do brucha a dolných končatín. Osteoporóza vedie aj k deformitám stavcov, často sa prejaví ich zlomeninou po malom úraze. Príznakom môže byť aj zmenšenie výšky. Chorobu je možné ľahko odhaliť pri preventívnom denzitometrickom vyšetrení, ktoré vám prezradí, aké pevné máte kosti.

Na prevenciu nikdy nie je neskoro. Ideálne je, ak sa o zdravie svojich kostí začnete starať hneď, nezáleží na tom, koľko rokov máte. Osteoporóze sa dá predchádzať. Deti by mali mať dostatok pohybu, výživy s vysokým obsahom vápnika a určite treba myslieť a pravidelne dopĺňať vitamín D3. Kritickým obdobím pre vznik osteoporózy a prvé prejavy je u žien začiatok menopauzy a u mužov vek nad 55 rokov. Dospelí by mali k prírodnému vápniku pravidelne pridávať aj vitamín D3 a vitamín K2, ktoré pomôžu vápnik vstrebať a následne ho nasmerujú priamo do kostí a zubov a zabránia usadzovaniu vápnika do ciev a mäkkých tkanív.

Ľudia síce vedia, čo je osteoporóza, ale často netušia, prečo je pre nich dôležitý vápnik a aké následky môže mať jeho nízky príjem. Vápnik nepotrebujú len kosti. Je síce ich základnou stavebnou zložkou, no rovnako zohráva dôležitú úlohu pri činnosti srdca, svalov, nervov a zrážaní krvi. Ak dôjde k poklesu jeho hladiny v krvi, telo si ho dopĺňa z kostí. Kosti sú teda zásobárňou vápnika, odkiaľ si ho v prípade potreby telo odoberie. To spôsobuje, že kosti sú poróznejšie, krehkejšie.

Aké sú rizikové faktory vzniku osteoporózy

  • Vek: K ubúdaniu kostnej hmoty dochádza fyziologicky v priebehu starnutia každého človeka, čo je príčinou tzv. senilnej osteoporózy.
  • Ženské pohlavie: U žien sa pridružuje menopauza, vyvinie sa tzv. postmenopauzálna osteoporóza.
  • Genetika: Množstvo kostnej hmoty je v 60 % dané geneticky, preto rizikovým faktorom je prítomnosť osteoporotických zlomenín u matiek.
  • Vzrast, svetlý typ: Rizikový typ je nízka štíhla blondína.
  • Faktory životného štýlu: Nedostatočná pohybová aktivita, nedostatočný prívod vápnika, horčíka a vitamínu D, nadmerná konzumácia alkoholu, kofeínu a nikotínu.
  • Ochorenia: Napríklad porucha štítnej žľazy, prištítnych teliesok, reumatoidná artritída, ochorenia žalúdka, čriev, pečene…
  • Lieky: Napríklad hormóny nadobličiek, štítnej žľazy, na úpravu krvnej zrážanlivosti…

Zdroj: uvzsr.sk

Primeraný pohyb je najlepšou prevenciou

V prevencii osteoporózy je na prvom mieste pravidelný pohyb, prípadne pravidelné cvičenie, ktoré je veľmi dôležité pre celkové zdravie. Pohyb – chôdza vo všeobecnosti zvyšuje kostnú denzitu. Optimálna dávka a frekvencia pohybu nie sú stanovené jednoznačne. Všeobecne sa však uznáva, že požiadavka pohybu u dospelých je minimálne jeden až dvojkilometrová prechádzka denne. Plávanie síce nezvyšuje kostnú denzitu, ale zvyšuje svalovú hmotu a zlepšuje svalovú koordináciu, čím sa znižuje riziko pádov a ich následkov. Na druhej strane neprimeraná telesná záťaž (napr. u mladých dievčat) môže mať za následok poruchy menštruácie a negatívnu kostnú bilanciu.

Cielené cvičenie pôsobí v niekoľkých oblastiach:

  • uvoľňuje sa svalové stuhnutie, ktoré zbavuje chorého výraznejších bolestí;
  • dochádza k väčšej tvorbe základnej kostnej hmoty, lebo fyzická záťaž podporuje osteoblastickú aktivitu a kalcifikáciu kostí;
  • nastáva prestavba kostnej trámčiny v smere najväčšieho zaťažovania;
  • posilňuje sa kostrové svalstvo.

Zásady telesného cvičenia:

  • cvičiť treba pravidelne a v dobrej pohode;
  • cvičte, pokiaľ je to možné, v športovom oblečení (v lete trenírky a tričko, v zime tepláková súprava);
  • pri cvičení je najvhodnejšia teplota 16 až 20 °C, cvičte pri otvorenom okne alebo vo vyvetranej miestnosti;
  • optimálny čas cvičenia je dvakrát až trikrát denne 15 až 20 minút;
  • necvičte s plným žalúdkom ani nalačno. Najlepšie je cvičiť 1,5 až 2 hodiny po jedle;
  • spôsob a rozsah cvičenia navrhuje odborný lekár, prípadne rehabilitačný pracovník;
  • začínajte vždy s ľahšími cvikmi a len potom cvičte ťažšie;
  • cvičte pomaly, plynulým nadväzovaním cvikov, vyvarujte sa prudkým, švihovým cvikom;
  • každý cvik opakujte štyri- až päťkrát, medzi jednotlivými cvikmi dodržujte krátku, asi 10-sekundovú prestávku;
  • cvičenie nesmie vyvolať alebo vystupňovať bolesť, ktorá by trvala viac ako dve hodiny;
  • pri cvičení dbajte na pravidelné dýchanie;
  • pri cvičení je najvhodnejšie použiť pevnú pokrývku (deku), ktorú položíte na koberec, alebo cvičíte na tenkom molitanovom matraci. Mäkké vysoké matrace nie sú vhodné. Vonku cvičte tiež na pokrývke na rovnom a suchom mieste.

Rady: Ako sa vyhnúť úrazom a zlomeninám

  • Doprajte si denne dostatočné množstvo mlieka a mliečnych výrobkov. Denné množstvo si rozdeľte na niekoľko dávok.
  • Spestrite si stravu rybami, makom, orechmi, sójou a jedzte veľa zeleniny.
  • Nekonzumujte nadmerné množstvo mäsa, soli a cukrov. Ich zvýšený príjem môže podporovať vylučovanie vápnika, a tým vznik osteoporózy.
  • Prestaňte fajčiť, fajčenie má zlý vplyv na rast kostí.
  • Obmedzujte pitie kávy a alkoholu. Kofeín znižuje hladinu vápnika. Alkohol znižuje vstrebávanie vápnika z čreva.
  • Dožičte svojim kostiam dostatok pohybu a posilňujte chrbtové svalstvo.
  • Odstráňte zo svojej domácnosti nebezpečné nástrahy: šmykľavé podlahy a posuvné koberce, na ktorých sa možno ľahko pokĺznuť.
  • Dávajte pozor na neosvetlených schodoch a pridržujte sa zábradlia. Je tu veľké nebezpečie pádu.
  • Ak vám odporučili používať oporné pomôcky (paličku, barly), používajte ich.
  • Buďte opatrný pri chôdzi na nerovnom teréne.
  • Noste obuv, ktorá vám poskytne spoľahlivú oporu.
  • Vo vani a sprche používajte protišmykové rohožky, vo vani si dajte namontovať podporné zábradlie (oporu), aby ste sa mohli bezpečne postaviť.
  • Pretože sa osteoporóza vyvíja dlhodobo a jej liečba je zdĺhavá, nečakajte na rýchly účinok.

Zdroj: www.osteoporoza.sk

Odporúčania pohybu v jednotlivých fázach osteoporózy

  • Pri rozvinutej osteoporóze sa zakazujú všetky prudké pohyby, kde sa stlačuje chrbtica v pozdĺžnom smere – od hlavy k sedacej časti tela. Vyvarujme sa skokov z výšky (napr. zo stoličky, zo schodov, z autobusu, z vlaku a pod.). Nedvíhajme ťažké predmety (nábytok, ťažké bremená a pod.). Zakázané sú všetky zimné športy (korčuľovanie, lyžovanie, hokej). Z letných športov sa neodporúča zápasenie, volejbal, basketbal, futbal a tenis. Zakázané je vzpieranie, zápasenie, judo, box a rugby. Nevhodné sú tiež všetky disciplíny ľahkej atletiky. Na druhej strane je vhodným doplnkom cvičení nie príliš namáhavá turistika a jazda na bicykli, ale len na dobrých cestách, nie v teréne a s obmedzením zoskokov z bicykla. Výborným doplnkom cvičenia je plávanie, a to všetky spôsoby. Skoky do vody sú vyslovene nevhodné.
  • V štádiu tzv. stabilizovanej osteoporózy s klinickými príznakmi preriednutia kosti, ale bez väčších bolestí a svalových kŕčov po absolvovaní cvikov, sa povoľujú chorým ako doplnok dlhšie prechádzky, ľahšia práca v záhrade, na chate, v domácnosti. Zo športov je dovolené plávanie, ľahšia turistika, rekreačná cyklistika, nenáročné veslovanie.
  • V období akútnych komplikácií je chorý hospitalizovaný alebo sa zdržuje doma so zlomeninou stavcového tela, krčka stehnovej kosti alebo inej kosti. V tomto štádiu sa uskutočňuje cielená rehabilitácia, ktorú riadi lekár pod odborným dozorom rehabilitačného pracovníka.
  • V období veľkých bolestí chorí nie sú pripútaní na lôžko, ale pohybujú sa s ťažkosťami pre bolestivosť a prítomnosť svalových kŕčov. V tomto štádiu sa vykonávajú len veľmi mierne cviky podľa odporúčania odborného lekára. Na zmiernenie bolestí ortopéd niekedy ordinuje korzet.
  • V období po zahojenej zlomenine možno pacienta postupne zaťažovať a zaviesť i náročnejšie cvi­ky.

Zlomeniny ako dôsledok nedostatku vápnika

Pri osteoporóze sa síce môže zlomiť ktorákoľvek kosť, najčastejšie to však bývajú kosti predlaktia, stavce a horný koniec stehennej kosti. Menej časté bývajú zlomeniny rebier a horného konca ramennej kosti.

  • Zlomeniny kostí predlaktia: Tieto zlomeniny sa málo spájajú s osteoporózou, pretože sú v drvivej väčšine spôsobené úrazom. Najčastejšie k nim dochádza pri páde na predpažené ruky. Tieto zlomeniny sú často veľmi bolestivé a musia sa fixovať sadrovým obväzom. Môžu mať za následok i deformitu ruky. Napriek tomu sa však považujú za významný príznak osteoporózy, keďže sa vyskytujú zo všetkých zlomenín najskôr, hlavne u žien vo veku 55 až 65 rokov.
  • Zlomeniny stavcov: Len asi 50 % zlomenín stavcov sa prejavuje bolesťami. Zvyšok zostáva klinicky nemý, teda bez bolesti. Tieto zlomeniny sa potom zistia len náhodne na rtg snímke a prejavujú sa znižovaním telesnej výšky a hrbatením postavy. Významným je v tejto súvislosti už pokles výšky o 3 cm oproti výške v mladosti. Bolestivé formy zlomenín stavcov sa prejavujú náhle vzniknutou a prudkou bolesťou, najčastejšie v oblasti hrudnej alebo driekovej chrbtice. Bolesť sa zhoršuje pohybom, kašľom či hlbším nadýchnutím. Tento stav si zväčša vyžaduje lekárske ošetrenie.
  • Zlomenina horného konca stehennej kosti: Býva často bagatelizovaná, keďže sa automaticky spája s vyšším vekom a považuje sa tak za prirodzený dôsledok staroby. Ide však o najzávažnejšiu komplikáciu osteoporózy. Zvyčajne ju spôsobuje pád, ale v pokročilejších štádiách ochorenia sa kosť zlomí už aj pri banálnom pohybe. K nárastu zlomenín v staršom veku prispieva aj tá skutočnosť, že u starších osôb sa vyskytujú aj mnohé iné choroby (ochorenia srdca, mozgových ciev, kĺbov, svalov a zmyslových orgánov), ktoré sú navyše liečené mnohými liekmi s možnými vedľajšími účinkami. To sa prejavuje poruchami pohybovej koordinácie, poruchy rovnováhy, poklesu svalovej sily, poruchy zraku a závraty, ktoré už samotné zvyšujú riziko pádu. K nemu prispieva aj chôdza po nerovnom či zle osvetlenom teréne, po šmykľavých podlahách (napr. v kúpeľni, ale aj napastované linoleá, posuvné behúne), na schodoch, pri zakopnutí o prah dverí či šnúry spotrebičov (tzv. architektonické bariéry) a podobne. Pacienti so zlomeninou krčka stehennej kosti musia byť hospitalizovaní na ortopedickom oddelení, kde sa často musia podrobiť operácii. Táto zlomenina si často vyžaduje dlhodobý pobyt na lôžku, čo pre starého človeka môže mať fatálne dôsledky.

Osteoporóza nie je osteomalácia ani osteoartróza

Osteomalácia je veľmi zriedkavé ochorenie, pri ktorom sa na základe nedostatku vitamínu D znižuje obsah vápnika v kostnom tkanive. Kosti sa nelámu, ale deformujú.

Osteoartróza je zas degeneratívne ochorenie kĺbov, najčastejšie bedrových (koxartróza), kolenných (gonartróza) a chrbtice (spondylartróza), ktoré sa prejavuje poškodením kĺbových chrupaviek. Najčastejšími príznakmi sú bolesť pri chôdzi, stuhnutosť pri dlhšej nečinnosti, obmedzená pohyblivosť, citlivosť, zateplenie postihnutých kĺbov a opuch. K zhoršovaniu symptómov u postihnutého dochádza zvyčajne nenápadne a pomaly. Niekedy možno počuť praskanie kĺbov pri pohybe. Ak sú zasiahnuté kolená a bedrá, chôdza sa stáva veľmi bolestivou, pri postihnutí rúk je pre postihnutého bolestivé už aj písanie alebo prenášanie vecí. Ľudia trpiaci osteoartrózou pociťujú stuhnutosť v kĺboch najmä v ranných hodinách alebo ak zotrvajú dlhšie v určitej nezmenenej polohe. Stuhnutosť zvyčajne ustúpi po krátkom cvičení. Kostné výrastky, ktoré sú sprievodným javom osteoartrózy, spôsobujú často deformácie prstov rúk.

Osteoporóza (riedke kosti) je ochorenie látkovej výmeny kostného tkaniva, ktoré sa prejavuje ubúdaním množstva kostnej hmoty a poruchami mikroarchitektúry kosti, čo vedie k oslabeniu pevnosti kosti a tým k zvýšenej lámavosti. Od konca minulého storočia sa problém osteoporózy dostal do povedomia nielen zdravotníckej, ale aj širokej laickej verejnosti. Z osteoporózy sa stal obrovský zdravotnícky a sociálno-ekonomický problém. Náklady na diagnostiku a liečbu osteoporózy vrátane liečby zlomenín a ich dôsledkov dosahujú obrovské sumy a stále rastú.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #kosti #osteoporóza #zlomenina #zdravie a prevencia