Krátkozrakosť krátkozrakí ľudia majú problémy vidieť predmety na diaľku. Zrak je ostrý na blízko, niekedy len na niekoľko centimetrov alebo desiatok centimetrov.
Ďalekozrakosť v tomto prípade je to presne naopak. Predmety v diaľke vidí ďalekozraký človek ostro, ale je pre neho takmer nemožné zaostriť na blízko.
Astigmatizmus je porucha videnia spôsobená nepravidelným zakrivením rohovky čo vedie ku skreslenému obrazu na sietnici, a tým k neostrému videniu.
Očné alergie sú reakciou na vonkajšie alebo vnútorné alergény, ako sú plyny, plesne, prachové častice alebo srsť a koža domácich zvierat. Tie sa dostávajú do očí a spôsobujú zápal spojivky, tkaniva, ktoré vystiela vnútornú stranu viečok a pomáha ich udržovať vlhké. Príznakmi alergií sú červené oči, ktoré svrbia, pália, slzia a sú opuchnuté.
Katarakta (sivý zákal) očná šošovka sa pri tomto ochorení zakalí alebo bude mať mliečnu farbu. Zvyčajne sa vyvíja v súvislosti s vekom, ale v niektorých prípadoch ju môže genetická predispozícia spôsobiť aj u mladých ľudí. Zrak je pri nej zahmlený a operácia, keď sa šošovka nahradí umelou, je najčastejšou na svete.
Šeroslepota predstavuje zhoršenie videnia v noci a za šera. Najčastejšie sa spája s nedostatkom vitamínu A prijímaného v potrave. Medzi ďalšie príčiny sa radia vrodené vývojové chyby a geneticky podmienené ochorenia s postihnutím sietnicového pigmentového epitelu, ktorý je nevyhnutný pre výživu a správnu funkciu buniek sietnice. Medzi príznaky patria ťažkosti spojené s orientáciou v tmavých priestoroch, ale aj suché oko, nechutenstvo, poruchy hojenia rán a zmeny očnej spojovky, poškodenie očnej rohovky.
Zápaly oka k najčastejším zápalom patrí jačmeň. Ide o hnisavý zápalový proces mazovej žľazy pri koreni riasy na vonkajšom okraji mihalníc. Môže byť akútny alebo chronický, ľudovo nazývaný „studený jačmeň“.
Zápaly očných spojiviek (rohovka a šošovka) Zápaly očných spojiviek vznikajú najčastejšie preniknutím a zanesením mikroorganizmov (baktérie, vírusy, plesne, parazity atď.) do spojivkového vaku. Choroboplodné zárodky sa v spojivkovom vaku rozmnožia a takto vyvolajú zápalovú reakciu na spojivkách očí. Základným príznakom ochorenia je subjektívny pocit cudzieho telieska na predných častiach oka prejavujúci sa rezaním, pálením, pichaním a pod.
Videnie sa zhorší pri nalepení sekrétu na rohovku. Väčšinou sa pri pohyboch mihalníc sekrét mechanicky odlepí od rohovky a videnie sa upraví. Pacient sám alebo niekto z okolia si všimne, že oko, prípadne obe oči sú červené – „zapálené“. Lekár pri vyšetrení najčastejšie zistí červené oko, čo spôsobil zvýšený prietok krvi a rozšírenie spojivkových krvných cievok. Spolu s ním dochádza k zhrubnutiu spojivky, ktorá dostáva matný lesk.
Sekrét zo spojiviek môže byť vodnatý, hlienový až hnisavý. V očných kútikoch sa usadzuje očný maz (karpiny). Ak je sekrétu viac a má hnisavý charakter, zalepia sa ním cez noc pri spánku riasy na mihalniciach. Pri zápaloch spojiviek bakteriálneho pôvodu sa nákaza prenáša z postihnutého oka na zdravé, z chorého človeka na zdravého buď priamo rukami, alebo nepriamo (predmetmi, ktoré používa chorý – uterák a pod.).
Vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM)
Starnutie prináša prirodzené zmeny na štruktúre očného pozadia, no na zraku sa zvyčajne prejavujú len minimálne. Pacienti s VPDM však majú viaceré patologické zmeny, ktoré sa týkajú straty centrálneho videnia. Dá sa definovať ako prerastanie centrálnej časti sietnice nazývanej makula (žltá škvrna) novými cievnymi vlásočnicami.
Foto: SHUTTERSTOCK
Toto prerastanie dopĺňa vznik drúz, teda nahromadenia odpadového materiálu v priestore očných nervových zakončení. To spôsobuje výpadky videnia, zhoršenie farebnej citlivosti, pokrivený obraz, čierne škvrny a ďalšie príznaky. V zdravom oku sa na sietnici nachádzajú fotoreceptory prekryté pigmentovým epitelom sietnice, ktorý vyživujú jemné krvné vlásočnice privádzajúce do oka kyslík a výživu. V prípade VPDM tieto krvné vlásočnice prerastajú epitel a najmä makulu, ktorá je centrálnou časťou sietnice a miestom najostrejšieho videnia. Pôvod jej vzniku nie je doteraz celkom preskúmaný.
Dva typy: Suchá a vlhká
Pri suchej forme dochádza k úbytku buniek na sietnici a k vzniku atrofie, k tvorbe drúz rôznej veľkosti a množstva, presunu pigmentových buniek. Vývoj ochorenia je postupný a v priebehu viacerých rokov vedie k ďalšiemu zhoršeniu videnia. Lieči sa len výživovými doplnkami a znížením rizikových faktorov (obmedzenie fajčenia, redukcia obezity, úprava vysokého krvného tlaku a zníženie hladiny cholesterolu). U 20 % pacientov sa vyvinie vlhká forma degenerácie makuly.
Vlhká forma predstavuje asi 15 % všetkých prípadov, ale zodpovedá za väčšinu prípadov straty zraku. Súvisí s rastom patologických nových ciev pod makulou, ktoré sú krehké a prepúšťajú tekutinu a krv, tak vzniká na sietnici zakrvácanie a opuch v centre, ktoré v krátkom čase (7 až 28 dní) vedú k zhoršeniu videnia, metamorfopsii (zmeny na Amslerovej mriežke). Ak sa ochorenie nelieči, dochádza k rastu tzv. neovaskulárnej membrány, zhoršovaniu opuchu, tvorbe zjazvených tkanív, zničeniu makuly a praktickej slepote v priebehu 6 až 12 mesiacov. Preto je veľmi dôležitá včasná diagnostika a liečba. Moderná liečba spočíva v podávaní antirastových látok priamo do oka.
Prejavy ochorenia
Zvyčajne sa na ňu príde náhodne, často neskoro. Pri tomto ochorení dochádza k strate centrálneho videnia a schopnosti čítať. V centre zorného poľa sa môže objaviť rozmazaná škvrna alebo sa dajú rozoznávať iba obrysy objektov, nevidíte jasno. Pri pokročilých formách vlhkej VPDM môže nastať až praktická slepota. Ide o progresívne ochorenie, ktoré postihuje strednú časť sietnice, tzv. žltú škvrnu (makulu), a spôsobuje postupnú stratu centrálneho videnia. Ide o degeneratívne a nevyliečiteľné očné ochorenie a znamená pre pacienta vážne obmedzenie v bežnom živote. Je najčastejšou príčinou oslepnutia u ľudí starších ako 65 rokov.
Diabetická retinopatia
Označuje poškodenie sietnice oka spôsobené cukrovkou, ktoré môže viesť k výraznému poškodeniu až k úplnej strate zraku. Strata zraku spôsobená diabetickou retinopatiou nebolí, ale trvale postupuje. Je to chronické a progredujúce ochorenie, a preto je dôležité, aby pacient chodil na pravidelné očné kontroly.
Hyperglykémia a diabetická retinopatia: Vzťah medzi hyperglykémiou, vysokým tlakom a diabetickou retinopatiou je zreteľný. Nadmerné množstvo cukru, spolu s ďalšími sprievodnými javmi cukrovky, spôsobuje nedostatočné okysličovanie sietnice a zároveň zvýšenú produkciu rastových hormónov (tzv. VEGF), ktoré vyvolávajú rast nových ciev.
Znaky diabetickej retinopatie: Ako prvé príznaky sú pri vyšetrení viditeľné len mikroskopické poškodenia ciev vlásočníc (mikroaneuryzmy). Tieto poškodenia sa postupne môžu zväčšovať cez poškodené steny vlásočníc tekutina z krvi začína presakovať mimo vlásočníc, do sietnice, a vzniká opuch. Toto presakovanie tekutiny do sietnice spôsobuje prvé problémy s videním. Postupné rozširovanie presakovania krvi v oblasti sietnice vedie k vzniku krvácania na sietnici.
Foto: SHUTTERSTOCK
Presakujúce tuky sa tiež ukladajú v sietnici – vznikajú tvrdé exsudáty. V pokročilom štádiu ochorenia, vzhľadom na nedostatočné dlhodobé okysličovanie sietnice, ktoré vzniká poškodením ciev, sa aktivujú faktory podporujúce rast nových ciev (VEGF-faktory). V tomto štádiu dochádza k nežiaducemu bujneniu ciev v oblasti oka, začína sa neovaskularizácia – tvoria sa nové cievy, ktoré nekontrolovateľne rastú. Tento stav vedie ku krvácaniu do vnútornej časti oka (sklovca), k prerastaniu nových ciev do zrakového nervu, sietnice a až k úplnej strate videnia.
Diabetický edém makuly (DEM): Opuch žltej škvrny pri diabete sa najčastejšie vyskytuje pri očiach s neproliferatívnou diabetickou retinopatiou, ale môže sa objaviť aj pri očiach s proliferatívnou diabetickou retinopatiou. Je najčastejšou príčinou zhoršenia zrakovej ostrosti u populácie v produktívnom veku. Pacient postupne stráca schopnosť vidieť, vidí hmlisto. Ochorenie môže postupovať v niektorých prípadoch rýchlo a zraková ostrosť klesať až na úroveň praktickej slepoty.
Poškodenie makuly (žltej škvrny): Je osobitný prípad diabetickej retinopatie. Krvné vlásočnice prerastajú do makuly a vytekajú najmä do oblastí žltej škvrny, kde spôsobujú opuch (edém). Porucha môže postupovať aj rýchlo a pacient stráca schopnosť vidieť. Diabetický edém makuly nie je odlišné ochorenie ako diabetická retinopatia, ale vlastne jej následok. Edém makuly nemôže vzniknúť bez predchádzajúcich príznakov retinopatie.
Ako sa prejavuje
Prvé štádiá diabetickej retinopatie nemusia sprevádzať žiadne príznaky. Symptómy: zlá adaptácia na tmu, problém s videním pri prudkom svetle, drobné čierne škvrnky v zornom poli, zníženie farebného kontrastu, rozmazávanie, vytváranie pokriveného, machuľového obrazu, vypadávanie časti obrazu
Prevencia
Pacient by mal mať svoj diétny režim a životný štýl nastavený tak, aby udržiaval hladinu cukru, krvný tlak a ďalšie ukazovatele čo možno najbližšie k optimálnej úrovni. Samozrejmosťou by mala byť aj kontrola hmotnosti a správny manažment pohybu. Rovnako by mal zo svojho života vylúčiť fajčenie. Súčasťou prevencie by mala byť pravidelná preventívna návšteva špecializovaného lekára oftalmológa, ktorý môže ochorenie diagnostikovať omnoho skôr, než sa objavia prvé poruchy vo videní.
Kontrolujte si pravidelne svoj zrak: doma si poznamenajte každú zmenu vo svojom videní, buďte proaktívny a povedzte lekárovi alebo zdravotnej sestre, ak ste zaznamenali zmeny. Ako diabetik by ste mali absolvovať raz ročne vyšetrenie očného pozadia pri rozšírenej zrenici. Ak ste už mali diagnostikovanú diabetickú retinopatiu, je dôležité dodržiavať pravidelné kontroly, ktoré vám odporučí očný lekár.