Gastroenterológ alebo imunológ? Intolerancia nie je alergia

Intolerancia potravín nie je alergia. Tieto dva pojmy treba rozlišovať. Zoberme si napríklad intoleranciu laktózy, ľudovo nazývanú neznášanlivosť mlieka. Je to problém trávenia mliečneho cukru. Ľuďom s intoleranciou laktózy nedostatočne pracuje alebo úplne chýba enzým nazývaný laktáza. Takýchto ľudí je relatívne veľa, hovorí sa o každom piatom Slovákovi. Problém sa s vekom zhoršuje.

Iná je situácia týkajúca sa alergie. Aby sme mohli porovnávať, zoberme si ako príklad alergiu na mlieko. Z nej zas mnohé deti vyrastú, takže problém sa s vekom zlepšuje. Alergia na mlieko, v tomto prípade na mliečnu bielkovinu, nie je „enzymatický problém“. „Pri alergii na potraviny ide na rozdiel od neznášanlivosti o abnormálnu imunitnú odpoveď organizmu na zjedenú potravinu. Na základe imunologického mechanizmu dochádza po kontakte s alergénom k tvorbe špecifických protilátok. Najčastejšie sú to tzv. IgE protilátky, ktoré po opakovanom kontakte s alergénom spúšťajú alergickú reakciu. Typické je, že po kontakte s týmto alergénom dôjde ku skorej reakcii, a tá sa opakuje vždy. Samotné prejavy môžu byť rôzne – od miernych reakcií až po závažnú anafylaktickú reakciu, ktorá ohrozuje život,“ povedala v rozhovore pre Dobré zdravie imunoalergologička z Bratislavy MUDr. Zuzana Rennerová.

Zatiaľ čo alergie na potraviny sú známe už dlhšie, o potravinovej neznášanlivosti (intolerancii) sa píše a diskutuje až v posledných rokoch. Umožnil to nielen rýchly rozvoj laboratórnej diagnostiky, ale aj zvyšujúce sa množstvo ľudí s týmito zdravotnými problémami.

Znečistenie prostredia, zmena nášho spôsobu života, vystavenie menšiemu množstvu mikroorganizmov ako v minulosti, nadmerná hygiena, málo času stráveného vonku, zohrievanie a konzervovanie potravín, prístup k exotickým, kedysi nedostupným potravinám – to všetko zohráva svoju úlohu pri rozvoji alergií, ale aj neznášanlivosti. Tieto príčiny oba zdravotné problémy spájajú.

Vývoj alergického ochorenia sa často začína potravinovou alergiou, prípadne ekzémom v prvom roku života. Následne dochádza ku vývoju astmy a alergickej nádchy. U malých detí do jedného roka veku sú najčastejšími a hlavnými alergénmi mlieko, vaječný bielok a pšeničná múka. Súvisí to s postupným zavádzaním potravín do jedálnička. Postupne medzi prvým a šiestym rokom veku dochádza k nárastu alergií na oriešky, najmä na arašidy – už vrátane závažných reakcií v podobe anafylaxie. Od siedmich rokov prevažuje potravinová alergia dospelého veku, kde je percentuálne najčastejšia alergia na stromové orechy, ovocie, zeleninu, arašidy, semená, dokonca strukoviny. Alergia na mlieko, vajcia a múku klesá.

Čo sa týka neznášanlivosti potravín, tá sa rozvíja nasledovne: Potraviny sa počas trávenia rozkladajú na jednotlivé časti, ako sú aminokyseliny, cukry atď. a tieto prejdú cez črevnú stenu do krvného obehu. Ak je tráviaci trakt sústavne zaťažovaný nevhodnými potravinami, môže to viesť k takzvanému syndrómu zvýšenej priepustnosti čreva. Ide o stav, keď sa medzi jednotlivými bunkami črevnej sliznice vytvoria medzery, cez ktoré môžu do krvného obehu prenikať baktérie, toxíny a veľké molekuly potravín. Na tieto telu cudzie látky, ktoré by sa inak do krvi nedostali, reaguje organizmus tvorbou protilátok zo skupiny IgG. Výsledkom sú zdravotné ťažkosti: chronická únava, migrény, bolesti, akné, ekzémy, psoriáza, úzkosť, depresie, poruchy pozornosti, astma, bronchitída, zahlienenie, strata pozornosti, hyperaktivita, pomočovanie, nespavosť, poruchy spánku, zápcha, hnačky, opuchy, gastritída, zápaly čriev, poruchy vstrebávania živín, plynatosť, nadúvanie a podobne. Do intolerancie potravín napríklad patrí diagnóza celiakia (neznášanlivosť lepku), ale takisto je nevyhnutné odlíšiť ju od alergie na lepok! V oboch prípadoch je však nevyhnutná bezlepková diéta.

Alergiu aj intoleranciu teda spája jedno: Ak je možnosť vyhnúť sa vyvolávateľovi – alergénu či problémovej potravine – treba to urobiť. V prvom rade však treba otestovať a identifikovať, čo vlastne škodí. Neodhalením sa problémy iba kumulujú.