Jarná únava: Fáma či skutočnosť?

Jarná únava je u zdravého človeka prirodzenou reakciou na uplynulú zimu a zvyčajne rýchlo odznie. Bez ohľadu na to, či sa nám to páči, alebo nie, naše biorytmy kráčajú v súlade s prírodou. Zima je čas na oddych a regeneráciu tela. Lenže človek dnešnej doby trávi väčšinu dňa v práci a v strese. Únava a pocit vyčerpania a sklony k depresiám tak vyvrcholia na jar.

Nedostatok vitamínov, ktorý sa na jej vzniku značnou mierou podieľa, môže privodiť aj ďalšie problémy, medzi iným napríklad vypadávanie vlasov, lámavosť nechtov, suchú pokožku. Únava nás sprevádza po celý život. Sú však situácie, keď už máme všetkého dosť, napriek tomu sa premáhame a pracujeme. Únava však nie je samoúčelná, v ľudskom tele zohráva dôležitú úlohu. Je to ochranný signál nášho tela. Najmä s príchodom jari sa mnohí cítia neprimerane unavení, malátni, bez energie.

"Naše klimatické pásmo je charakteristické striedaním štyroch ročných období. Striedanie je väčšinou pozvoľné, takže ľudský organizmus má dostatok času a možností reagovať na meniace sa tlakové a teplotné pomery. Zdravý organizmus sa im ľahko prispôsobuje. Jedno z ročných období – jar je však veľmi často sprevádzaná subjektívne nepríjemným pocitom, takzvanou jarnou únavou.

Ide o komplexný stav celého organizmu, nie je to ochorenie orgánové, a preto jarná únava nie je klasifikovaná ako choroba. Výraznejšie tento stav únavy pociťujú osoby stredného a najmä staršieho veku. Intenzívnejšie pocit únavy vnímajú osoby s chronickými ochoreniami a rekonvalescenti.

Mladý, zdravý organizmus sa uvedeným tlakovým a teplotným zmenám prispôsobí pružnejšie," hovorí doktorka Alžbeta Béderová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave. "Príznaky jarnej únavy sú všeobecne známe – subjektívny pocit fyzickej a psychickej vyčerpanosti, bolesť hlavy, závraty, ospalosť, zlá nálada, podráždenosť.

Vyčerpaný organizmus je náchylnejší k infekčným ochoreniam, alergickým reakciám, ochoreniam dýchacích ciest a často sa opäť prihlásia príznaky vredovej choroby žalúdka a dvanástorníka." Za hlavnú príčinu jarnej únavy možno považovať nedostatok pohybu počas zimných mesiacov, naše telo zlenivelo. Leňošenie je často sprevádzané nežiaducim prírastkom na váhe.

K pocitu únavy však výrazne prispieva aj strava, ktorá je v zime zvyčajne energeticky výdatnejšia, s vysokým zastúpením živočíšnych tukov, jednoduchých, rýchlych cukrov, soli. Viac konzumujeme mäso, mäsové údenárske výrobky, sladké a múčne jedlá. Naopak, spotreba ovocia a zeleniny je v zimnom období obmedzená a príjem ochranných živín je deficitný.

Ovocie a zelenina sú však významným zdrojom takmer všetkých vitamínov, mnohých minerálnych látok a stopových prvkov, vlákniny, ale aj flavonoidov, ktoré posilňujú účinky vitamínov a pôsobia antioxidačne, mnohých enzýmov, ktoré podporujú tráviace procesy a metabolické reakcie v organizme. Zásoby týchto ochranných faktorov sú v organizme väčšinou obmedzené a často sú po zimných mesiacoch celkom vyčerpané.

Rezervné kapacity vitamínov, ktoré sa zapájajú do imunitných procesov, sú maximálne 2 až 6 týždňov. V prípade, že nie je zabezpečený ich trvalý a dostatočný prísun, klesá imunita, organizmus má menšiu schopnosť odolávať infekciám, pocit únavy stúpa.

Ako ju teda poraziť? Podľa doktorky Béderovej predovšetkým úpravou životosprávy a výživy. „Dostatok spánku, ranná rozcvička pri otvorenom okne, dostatočný pobyt na čerstvom vzduchu. Význam má aj dostatok relaxu a otužovanie tela,“ konštatovala. Mimoriadny význam má úprava výživy. "V strave musíme doplniť chýbajúce ochranné živiny, okrem vitamínov a minerálnych látok aj celé spektrum biologicky aktívnych komponentov, ktorých zásoby sú vyčerpané. Zdrojom sú zeleninové šaláty, ovocie, čerstvé bylinky, ktoré obsahujú účinné látky.

V obsahu zdraviu prospešných ochranných živín je neprekonateľná kyslá kapusta. Miska kyslej kapusty v surovom stave denne nám dostatočne doplní chýbajúci vitamín C, vlákninu a mnohé probiotické baktérie s vysoko ochranným efektom. Ochranné látky organizmu dodajú aj celozrnné obilniny, strukoviny, orechy a semienka olejnatých plodín, rastlinné oleje. Mäso stačí konzumovať dvakrát v týždni, dôležitá je aj jeho úprava, kde preferujeme dusenie a varenie.

Mäsové a údenárske výrobky jedzte len príležitostne, pretože sú zdrojom skrytých tukov, soli a konzervantov, rovnako sa vyhýbame smaženým jedlám rýchleho občerstvenia ktoré obsahujú rizikové transmastné kyseliny, prepálené tuky.

Naopak, raz až dva razy za týždeň konzumujeme ryby, ktoré obsahujú pozitívne pôsobiace omega3 mastné kyseliny, nezabúdame na kyslomliečne výrobky s probiotickými živými kultúrami," približuje stravovanie, ktoré pomôže pri jarnej únave doktorka Béderová. Dodržiavať treba aj pitný režim.

Ideálnym nápojom je voda, nízkomineralizované a nízkosýtené vody, ovocné a bylinkové čaje, zelený čaj, ovocné a zeleninové šťavy.

Tipy, ako prekonať jarnú únavu

Foto: SHUTTERSTOCK

upratovanie, žena, jarná únava, únava, vysávač Podľa doktorky Béderovej je možné jarnú únavu poraziť úpravou životosprávy a výživy.

Dostatok tekutín

Správny pitný režim chráni pre dehydratáciou, urýchľuje však aj ozdravné procesy v tele.

Vymeňte sladené nápoje za bylinkové čaje. Sladené nápoje obsahujú veľa cukru a zdraviu neprospievajú. Vymeňte ich radšej za bylinkové čaje alebo za obyčajnú vodu, do ktorej vytlačíte citrón.

Skúste pôst

Je účinnou metódou detoxikácie. Keď na krátky čas telu odopriete príjem potravín, má čas na regeneráciu. Stačí, ak jeden-dva dni budete popíjať ovocné a zeleninové šťavy, vodu alebo čaj.

Začnite cvičiť

Stačí päť minút ľahkej rozcvičky denne. Ideálne by bolo, keby ste zabudli na výťah a chodili po schodoch peši, ak na cestu do práce využívate MHD, vystúpte o zastávku skôr a prejdite sa. Pohyb totiž zvyšuje odolnosť voči chorobám, znižuje napätie a posilňuje srdce. Vhodné je v tomto období chodiť do prírody, pretože vďaka pobytu na slnku sa v tele vytvára serotonín, takzvaný hormón dobrej nálady.

Dostatok vitamínov

Príčinou jarnej únavy je predovšetkým nedostatok vitamínu C, A a D. Lekári preto odporúčajú papriky, kapustu, hlávkový šalát, kyslú kapustu, mrkvu, paradajky, ale aj mliečne výrobky, ktoré sú zdrojom vitamínu A, občas si k obedu doprajte aj morské plody alebo aspoň ryby, ktoré sú zas zdrojom vitamínu D.