Psychická podpora počas onkologického ochorenia

16.04.2018 14:00
doktor, sono, hrubé črevo, rakovina
Ilustračné foto. Autor:

V okamihu stanovenia onkologickej diagnózy sa narušia najdôležitejšie hodnoty – zdravie a život. Onkologické ochorenia sa spájajú s rôznymi psychickými reakciami, ako strach, úzkosť, smútok, hnev a iné.

PhDr. Lucia Vasiľková, psychologická...
PhDr. Lucia Vasiľková, psychologická ambulancia, Národný onkologický ústav

Objavujú sa u väčšiny pacientov a po čase zväčša spontánne odznejú. V takýchto situáciách je dôležité, aby pacient vedel, že je v poriadku, ak sa u neho objavili emócie, ktoré nemá úplne pod kontrolou. Onkologické ochorenia predstavujú výraznú psychickú záťaž, keďže sa pri nich objavuje nielen strach z neznáma, z budúcnosti, bolesti, pocity osamelosti a otázka „prečo práve ja?“, ale aj strach zo smrti. V tomto období potrebuje pacient predovšetkým adekvátny prístup lekárov, liečbu a podporu najbližších. Práve vďaka tejto pomoci dokáže následne lepšie aktivovať vlastné sily na zvládnutie liečby a ochorenia.

V priebehu liečby je dôležitá nielen komunikácia so zdravotníkmi, ale prospešný je aj kontakt s pacientmi, ktorí podobnými problémami prešli. Počas liečby je zásadná aj podpora blízkych, ktorá môže byť občas komplikovaná. Pacienti sa často snažia svoje okolie chrániť a nezaťažovať problémami, pretože nechcú byť na príťaž. Aj preto o svojich bolestiach a pocitoch radšej nehovoria. Dôsledkom toho môžu byť okrem iného aj pocity osamelosti a bezmocnosti. Niekedy je problémom aj to, že blízki nevedia, ako a o čom majú komunikovať s pacientom. Výsledkom toho je, že počas návštev sa pacienta dookola pýtajú, ako sa má, či mal bolesti, čo jedol, kto mal službu a pod., pretože tieto témy predstavujú tzv. bezpečnú zónu, ktorou nemôžu nič pokaziť. Takto vzniká začarovaný kruh, v ktorom blízki v snahe byť nápomocní ponúkajú pacientovi pomoc, ktorá ho skôr pohltí. Preto sa často nedozvedia, čo pacient skutočne prežíva. Práve preto je dôležitá otvorená komunikácia medzi pacientom a jeho okolím.

  • 1. Vždy sa pýtajte jeden druhého a nedomýšľajte si. Ak chcete vedieť, čo chorý prežíva, opýtajte sa ho. Ak neviete, čo máte povedať, priznajte to a opýtajte sa, čo by mu pomohlo alebo o čom sa chce rozprávať.
  • 2. Pokúste sa fungovať tak, aby ste chorého člena nepostavili mimo diania v rodine a nechajte na ňom, aby sa sám rozhodol, čo bude robiť a kedy bude odpočívať. Len on sám to dokáže najlepšie posúdiť.
  • 3. Ak ste v postavení pacienta, nehanbite sa robiť prestávky, pretože onkologická liečba je únavná. Počúvajte, čo vám hovorí vaše telo a prispôsobte tomu denný program a aktivity. Takmer pre všetkých pacientov je prospešné, ak majú aj v priebehu liečby pozitívne zdroje (jedlo, priatelia, koníčky atď.), ktoré ich vedia nabiť energiou a potešiť.
  • 4. Pri onkologickej liečbe to majú ťažké nielen pacienti, ale aj ich blízki a rovnako si zaslúžia pomoc. Starostlivosť o chorého je veľakrát fyzicky, ale aj psychicky náročná, a preto je dôležité, aby pozitívne zdroje mali nielen pacienti, ale aj príbuzní.
  • 5. Nebuďte príliš iniciatívni a nevnucujte chorému svoje predstavy o liečbe. Vhodné je vypustiť alebo aspoň minimalizovať všeobecné „motivačné“ vety typu: musíš bojovať, musíš myslieť pozitívne, musíš veľa jesť a piť atď. Ak pacient prejaví nervozitu či smútok, neberte to ako signál k odchodu, ale pokúste sa prijať aj jeho negatívne emócie. Veď kto z nás by bol po celom dni v nemocnici usmievavý? Ak o svojej nálade a problémoch napriek tomu nechce hovoriť, rešpektujte to a doprajte mu čas.
  • 6. Nesnažte sa byť ďalším lekárom. Nedávajte mu príkazy, čo má urobiť, čo má povedať na vizite a pod. Váš príbuzný viac túži po prítomnosti a pochopení blízkymi, nie po radách.
  • 7. Smejte sa! Aj onkopacienti radi žartujú, zlepšuje im to náladu a nabíja energiou.
  • 8. Ak cítite, že potrebujete pomoc, poproste o ňu. Nie je to prejav slabosti. Nielen onkopacienti potrebujú pomoc, ale rovnako aj ich blízki.
  • 9. Rešpektujte pacientovu potrebu samoty a súkromia. Doprajte mu chvíľu pokoja.
  • 10. Nebojte sa občas mlčať.
  • 11. Správajte sa k chorým príbuzným tak ako pred chorobou. Stále sú to totiž tí istí ľudia, ktorých máte radi, so zmyslom pre humor, s koníčkami, pozitívnymi aj negatívnymi stránkami, len v tomto období potrebujú všetkého viac.

Čas po liečbe

Obdobie po liečbe je pre pacientov a rodinu obdobím vytúženým a očakávaným. Na jednej strane je to obdobie radosti zo zvládnutej liečby, očakávanie „normálneho“ života. Na druhej strane to môže byť obdobie náročné, ktoré je sprevádzané únavou (aj niekoľko mesiacov od ukončenia liečby), problémami zaradiť sa do predošlého života, pretože mnohé veci sa v živote pacientov zmenili, či strachom z recidívy. Najbližšie okolie podporu často nepovažuje za takú dôležitú ako v čase liečby, majú pocit, že pacient je už zdravý a všetko zvládne tak ako pred chorobou. Koniec liečby však neznamená, že podpora už nie je potrebná, práve naopak. Onkologickí pacienti majú často problém zaradiť sa späť do života. Zaradenie komplikuje aj to, že niektorí pacienti sa dostávajú do invalidity, alebo zisťujú, že práca je momentálne nad ich sily. Je vhodné, aby sa pacienti a príbuzní vyvarovali neprimeraným očakávaniam, že všetko bude rovnaké ako predtým, ihneď po ukončení liečby. Telo a psychika potrebujú taktiež čas, aby sa zotavili z udalostí posledných mesiacov. U niektorých môže byť etapa po liečbe dokonca impulzom k novému začiatku.

Komunikácia: povedať alebo zamlčať informácie o zdravotnom stave?

Vzťah a kvalita komunikácie medzi pacientom a lekárom ovplyvňujú aj zvládanie náročných situácií v priebehu liečby a spracovanie nepriaznivých informácií týkajúcich sa zdravotného stavu a prognózy. To, akým spôsobom je pacient informovaný, má vplyv na jeho správanie, spracovávanie nových informácií a na zvládanie liečby. Pacient by mal byť vždy pravdivo informovaný o svojom zdravotnom stave a liečbe, ktorú podstupuje. Pravdivo však neznamená necitlivo a neempaticky. Spôsob podania informácií by mal byť primeraný mentálnemu, telesnému a emočnému stavu pacienta. Citlivou témou je, či povedať pacientovi vždy pravdu, alebo mu dávať falošnú nádej. Niektorí lekári majú obavy, že negatívnymi informáciami by mohli zhoršiť psychický stav pacienta. Rovnako aj rodina zvykne občas prosiť lekárov, aby nepovedali chorému celú pravdu. Tak lekár, ako aj rodina sa snažia s dobrým úmyslom ochrániť pacienta od sklamania, bolesti a bezmocnosti. Pacienti vo väčšine prípadov vycítia, že sa niečo zmenilo. Práve takéto situácie zhoršujú ich psychický stav. Pre mnohých pacientov je predstava, že im lekár zatajuje dôležité informácie, znepokojujúca a oberá ich tak o dôveru nielen v lekára, ale aj v liečbu. Preto je dôležité vždy informovať ho o zdravotne stave – vhodne, citlivo a pravdivo. Je dôležité zohľadňovať aj pacientovu osobnosť alebo želanie toho, koľko informácií naraz unesie. Pacient si sám určí rozsah informácií, ktoré chce dostať, a taktiež má právo rozhodnúť, či bude rodina informovaná o jeho zdravotnom stave.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zdravie a prevencia #rakovina hrubého čreva #rakovina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk