„Už rok sa rôznymi aktivitami snažíme zvyšovať povedomie o symptómoch mozgovej príhody, ako je ochrnutie končatín, poklesnutie ústneho kútika a porucha reči, práve preto, aby pacienti volali pomoc včas. Rovnako je však možné získať cenné minúty pri záchrane života aj optimalizáciou manažmentu pacienta v rámci jeho zdravotnej starostlivosti. Už vlani koncom leta bol vypracovaný odborný dokument, ktorým má na Slovensku vzniknúť 43 iktových centier. Tento dokument prebehol riadnym pripomienkovým konaním a odvtedy čaká na podpis ministerky,“ hovorí Richard Fides z pacientskej organizácie Sekunda pre život.
Cievna mozgová príhoda je závažné ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva nedokrvením alebo krvácaním do mozgu. Už dávno neplatí, že je to ochorenie týkajúce sa len ľudí vo vyššom veku. Žiaľ, aj u nás v ostatnom období postihuje mladšie ročníky vo veku od 20 do 44 rokov. V minulom roku utrpelo mozgovú mŕtvicu 341 pacientov vo veku 20 až 44 rokov, čo je o 52 pacientov viac ako v roku 2016. Na toto ochorenie zomiera dvakrát viac ľudí ako na srdcový infarkt. Každá dvanásta žena a každý jedenásty muž na Slovensku tomuto ochoreniu podľahne.
V prepočte teda každý desiaty Slovák zomrie na cievnu mozgovú príhodu. Zároveň je to najviac invalidizujúce ochorenie. Na lôžko pripúta až tretinu pacientov, ktorí potrebujú po zvyšok života opatrovateľskú starostlivosť.
„Závažným rizikovým faktorom už nie je len vysoký krvný tlak či cholesterol, ale celkový životný štýl, fajčenie a málo pohybu. To má za následok, že mŕtvica si vyberá stále mladších ľudí.
Takmer u štvrtiny pacientov bola zistená atriálna fibrilácia srdcových predsiení, ktorú môžeme považovať za jedno z najzávažnejších rizikových faktorov vzniku cievnej mozgovej príhody,“ hovorí profesorka Zuzana Gdovinová, prednostka Neurologickej kliniky UPJŠ a UN L. Pasteura v Košiciach. Atriálnu fibriláciu pritom môže odhaliť EKG alebo nepravidelný pulz.
V záujme čo najskoršej liečby je dôležité, aby pacient okamžite kontaktoval linku 155. „Záchranky sa už niekoľko rokov snažia užšou spoluprácou s nemocnicami skrátiť čas trvajúci od privezenia pacienta záchrankou do nemocnice po podanie liečby. Niektoré menšie nemocnice už dosahujú výsledky porovnateľné s najlepšími krajinami v západnej Európe. Najdôležitejšia sa ukazuje tzv. prenotifikácia (vopred-informovanie) záchranky smerom k nemocnici, že im záchranka vezie pacienta s mozgovou príhodou. Vďaka prenotifikácii sa nemocnica môže vopred na diagnostiku a liečbu pacienta pripraviť, čím sa šetrí čas. V súčasnosti sa snažíme skúsenosti z menších nemocníc aplikovať na celonárodnej úrovni,“ hovorí Matej Polák, prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby združujúcej záchranky na Slovensku.
V súčasnosti existujú dve možnosti liečby. Tie spočívajú buď v rozpustení krvnej zrazeniny preparátom, ktorý sa podáva vnútrožilovo, alebo v mechanickom odstránení trombu. „V oboch prípadoch hrá opäť dôležitú úlohu čas. Časový limit pre podanie akútnej liečby je štyri a pol hodiny a mechanické odstránenie trombu môžeme vykonať do ôsmich hodín od prvých prejavov cievnej príhody. Času je skutočne málo a od neho závisí, akú bude mať pacient šancu vrátiť sa do života.
Od času závisí, nakoľko bude dostupná liečba úspešná. A preto je dôležité, aby naďalej pokračovala osveta o symptómoch cievnej mozgovej príhody cez kampaň Čas je mozog, ale rovnako je dôležité, aby bol optimalizovaný systém manažmentu pacienta v rámci nemocničnej a prednemocničnej starostlivosti tak, aby pacient nestrácal drahocenné minúty,“ hovorí doktor Matej Vozár, primár oddelenia rádiológie SÚSCCH, v Banskej Bystrici.