Vysoký cholesterol je nepriateľom srdca a ciev

, 27.04.2018 06:00
srdce, ovocie, zelenina, zdravie
Vysoké hladiny cholesterolu, podobne ako cukru v krvi či vysoký tlak, sú veľmi závažné rizikové faktory. Autor:

Podľa správy OECD a Eurostatu je priemerná dĺžka života na Slovensku 76,6 roka, zatiaľ čo v Európe sa ľudia dožívajú priemerne o štyri roky viac. V porovnaní so Slovenskom žijú dlhšie napríklad aj Poliaci, Chorváti a Česi, pričom nad európskym priemerom sú popri krajinách západnej Európy aj Slovinci. Slovákov najviac trápia choroby srdca a ciev.

Minimálne tretina Slovákov má zvýšenú hladinu cholesterolu. Veľmi znepokojujúci je fakt, že viac ako 80 % ľudí, ktorí patria do vysoko rizikových skupín populácie, nedosahuje normálne hodnoty cholesterolu. Vysoká hladina krvných tukov, najmä „zlého“ LDL cholesterolu, je pritom najzávažnejším rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení. A hoci jeho vyšetrenie je jednoduché a dostupná je aj efektívna liečba, mnoho ľudí nie je diagnostikovaných a nelieči sa.

Vysoké hladiny cholesterolu, podobne ako cukru v krvi či vysoký tlak, sú veľmi závažné rizikové faktory. Zvýšený cholesterol nebolí a nijako sa neprejavuje. Ak je však jeho hladina dlhodobo vysoká, môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Existuje množstvo dôkazov, ktoré hovoria o vzťahu medzi hladinou cholesterolu a rozvojom srdcovo-cievnych či mozgovo-cievnych komplikácií. Preto treba jeho hladinu kontrolovať, snažiť sa ju znížiť zmenou životného štýlu a pohybom. Ak sa to nedarí, je potrebná farmakologická liečba.

„Napriek tomu, že stanovenie hladiny krvných tukov (lipidov) je hradené zdravotnými poisťovňami, pomerne vysoký počet ľudí zostáva nediagnostikovaných alebo zle diagnostikovaných. Najdôležitejšie je stanovenie hladiny „zlého“ LDL cholesterolu, pretože práve jeho hladinu treba upraviť liečbou. Naopak, hodnota celkového cholesterolu nemusí zodpovedať skutočnému kardiovaskulárnemu riziku. Skrýva totiž v sebe dobrý a zlý cholesterol a tie môžu byť v rôznom vzájomnom pomere – čiže pacient s vysokým celkovým cholesterolom nemusí mať vysoký „zlý“ LDL cholesterol a, naopak, pacient s normálnym celkovým cholesterolom môže mať vysoký „zlý“ cholesterol,“ vysvetľuje kardiológ profesor Daniel Pella.

Hladina cholesterolu sa meria v milimoloch na liter (mmol/l). Zdravá hladina celkového cholesterolu by podľa najnovších poznatkov mala byť menej ako 5,0 mmol/l a hladina LDL cholesterolu pod 3,0 mmol/l. Rizikovými faktormi pre vysoký cholesterol je v rôznom pomere dedičnosť a vonkajšie faktory. Genetika sa na vysokej hladine cholesterolu podieľa približne 60 percentami a vonkajšie faktory tvoria asi 40 percent. Rozhodnutie o potrebe liečby vysokého cholesterolu nezávisí len od jeho výšky, ale aj od celkového kardiovaskulárneho rizika. Z dvoch hlavných rizikových faktorov – dedičnosť a životospráva – môžeme v súčasnosti ovplyvniť len jeden. Prevenciou je teda dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu.

Diétne opatrenia sú základom. Ak sa hladinu cholesterolu nepodarí znížiť zmenou životosprávy a pohybovou aktivitou, lekár predpíše liečbu liekmi. Do farmakologickej liečby patria statíny, fibráty, inhibítory vstrebávania cholesterolu (lieky brániace vstrebávaniu cholesterolu) a biologická liečba. Najdôležitejšími liekmi znižujúcimi hladinu cholesterolu sú statíny, ktoré umožňujú v závislosti od konkrétneho lieku a dávky zníženie hladiny LDL cholesterolu približne o 30 až 50 %. Sú liekmi prvej voľby. Vedú k významnému poklesu srdcovo-cievnych ochorení a úmrtí na ne. Podľa najnovších klinických štúdií vedú dokonca k zastaveniu ďalšieho rozvoja aterosklerózy v cievach a v miestach najväčšieho zúženia ciev k rozšíreniu ich prierezu. Užívanie statínov tiež znižuje riziko veľkých koronárnych príhod o 24 %, riziko cievnych príhod o 15 % a potrebu zákrokov na koronárnych cievach o 24 %. Podľa profesora Pellu je najzávažnejším nežiaducim účinkom statínov ich bezdôvodné vysadenie.

Čo je cholesterol?

V organizme sa nachádza približne 140 gramov...
V organizme sa nachádza približne 140 gramov cholesterolu, pričom vyše 90 percent je prítomných v bunkových membránach. Autor: SHUTTERSTOCK

Tuková látka, ktorá sa nachádza v bunkách a krvi. V tele ju majú všetky cicavce, v rastlinách táto látka chýba. Bez cholesterolu však ľudské telo nemôže fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj normálny chod. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a východiskovou látkou vitamínu D. Ak dostatočné množstvo cholesterolu neobsahuje strava, produkuje túto látku v potrebnom množstve pečeň. Pečeň môže vytvárať až 80 percent celkového cholesterolu v tele. V organizme sa nachádza približne 140 gramov cholesterolu, pričom vyše 90 percent je prítomných v bunkových membránach. Za vznik aterosklerózy zodpovedá len cca 5 percent cholesterolu, ktorý cirkuluje v krvnej plazme, čo je jedna zo zložiek krvi.

„Dobrý“ a „zlý“ cholesterol: Cholesterol nie je rozpustný v krvi. Prenášajú ho špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy sú: lipoproteín s vysokou hustotou (HDL, dobrý) a lipoproteín s nízkou hustotou (LDL, zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, v krvi však cirkuluje naviazaný na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu.

Dobrý nosič HDL: Jeho hlavnou úlohou je odvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene. Odtiaľ sa dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. Dokonca odstraňuje cholesterol aj z tukových usadenín v cievach. Preto sa mu hovorí aj „dobrý cholesterol“. Pôsobí protizápalovo a antioxidačne. K zvyšovaniu HDL cholesterolu vedie dostatok pohybu. U žien by jeho hladina mala byť menej ako 1,2 mmol/l a u mužov do 1,0 mmol/l.

Zlý nosič LDL: Je hlavný transportér cholesterolu do buniek tela. Každá bunka potrebuje cholesterol, ak ho však v krvi koluje veľké množstvo a bunky ho nezužitkujú, hrozí riziko jeho postupného usadzovania na stenách tepien. Tento jav je známy ako ateroskleróza. Cholesterolu naviazanému na LDL nosič sa preto hovorí „zlý cholesterol“. K jeho zvyšovaniu prispieva okrem zvýšeného príjmu nasýtených tukov v potrave aj málo pohybu, nadváha a fajčenie. Jeho hladina by mala byť do 3,0 mmol/l. Ak je táto hranica prekročená, vzniká dyslipidémia, čo je porucha metabolizmu cholesterolu, konkrétne ide o zvýšenú hladinu LDL „zlého cholesterolu a nízku hladinu „dobrého“ ochranného HDL cholesterolu. Dôležité však je, že zmeny hladín cholesterolu majú vplyv na kardiovaskulárne riziko pacienta.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zdravie a prevencia #srdcovo-cievne ochorenia #srdcové choroby
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk