Foto: SHUTTERSTOCK
Kdeže sú sklenené ortuťové teplomery! Merali najpresnejšie, povzdychnú si dnes mnohí za pôvodnými teplomermi s ortuťou, ktoré sa používali v minulosti. Keď nedávno na burze na sociálnej sieti predávala istá pani lacné ortuťové teplomery kúpené na Ukrajine, záujemcovia sa o ne takmer pobili. V komentároch nešetrili chválami na staré dobré „ortuťáky“, ktoré síce boli ľahko rozbitné a obsahujú nebezpečnú ortuť, ľudia im však dôverovali a považovali ich za spoľahlivé. Digitálne teplomery vraj často ukazujú „hlúposti“, namerajú hoci 35,5 stupňa Celzia, čiže celkom slušný stupeň podchladenia.
Podľa servisného technika Jozefa Koleniča spočíva základný problém v tom, že digitálne teplomery nevieme správne používať. „Pri stretnutí s laikmi, ale aj so zdravotníkmi sa vždy pýtam: Ako meriate telesnú teplotu so skleneným a s digitálnym teplomerom? Odpovede súvisiace so sklenenými teplomermi sú správne – 7 až 10 minút. Tie, čo súvisia s digitálnymi teplomermi, sú však často úplne mylné: Jednu minútu, resp. dovtedy, kým teplomer nezapípa. A to je veľká chyba,“ podotýka odborník.
Digitálne teplomery merajú rýchlo len v ústach či konečníku
Digitálne teplomery neobsahujú kvapalinu ani ortuť. Z tohto hľadiska sú veľmi bezpečné, v ich elektronike a batérii sa nachádza minimálne množstvo chemikálií. Miestom snímania teploty je kovový hrot , ktorý je často z ušľachtilého kovu s prívlastkom „gold“ či „antialergic“.
Plastový obal zaručuje nerozbitnosť, preto neporežú a ani neotrávia. Vodotesné sú na kryte označené symbolom kvapky a ich čistenie môžeme prirovnať k čisteniu plastovej lyžičky. Je možné ich umývať aj oplachovať, hoci určite sa neodporúča dať ich do umývačky riadu. Celé ich možno ponoriť do dezinfekčného roztoku uvedeného v návode ku teplomeru. Nepovolená chemikália by výrobok mohla zničiť. „Vodotesný teplomer má obyčajne pod krytom batérie gumový tesniaci krúžok. Pri výmene batérie treba dbať na to, aby krúžok ostal na svojom mieste, pretože bez neho už teplomer nie je vodotesný,“ upozorňuje Jozef Kolenič.
Prečo digitálne teplomery podľa mnohých nesprávne merajú? Na Slovensku sme totiž zvyknutí najčastejšie merať teplotu v podpazuší. „Lenže ak meraná osoba nechodí vedome s pevne pripaženými rukami, pôsobením okolitého vzduchu máme v podpazuší teplotu možno 34 – 35 stupňov Celzia. Do takto teplého podpazušia vkladáme merací hrot teplomera s teplotou miestnosti okolo 20 stupňov Celzia a pripažíme. Podľa typu teplomera sa nám o 10 – 60 sekúnd hrot teplomera zohreje na teplotu prostredia, čo je približne 35 stupňov Celzia a veľmi pomaly – pretože v podpazuší je sucho a cievy sú hlboko – sa pomocou krvi prúdiacej v cievach ohrieva podpazušie aj merací hrot na teplotu telesného jadra. Do desiatich minút nameriame štandardnú teplotu tela 36,5 stupňa Celzia. Inými slovami, pri meraní v podpazuší je potrebné ignorovať pípanie plastového teplomera a počkať na výsledok 7 – 10 minút!“ Až po tomto čase bude výsledok totožný s výsledkami sklenených teplomerov, pri ktorých sme už podvedome zvyknutí, že teplotu s nimi pod pazuchou meriame dlhšie.
V podpazuší sa nedá merať rýchlejšie!
Poviete si: Načo sme teda kupovali drahší a rýchlejší plastový digitálny teplomer, keď pri meraní musíme čakať rovnako dlho, ako keby sme teplotu odmerali lacnejším skleneným? V podpazuší sa telesná teplota jednoducho nedá odmerať rýchlejšie! Keďže však máme bezpečný plastový teplomer, už nám nič nebráni odmerať ním telesnú teplotu pod jazykom a získať tak presný výsledok v priebehu 10 sekúnd. Dávať do úst sklenený teplomer by bolo rizikom.
Podobne možno rýchle meranie urobiť aj na iných miestach vyhriatych na teplotu telesného jadra (cca 37 stupňov Celzia) – okrem ústnej dutiny je to pošva a konečník. Na merací hrot teplomera, ktorý má 20 stupňov Celzia, čaká teplé, prevlhčené a cievne dobre zásobené prostredie. Čas, za aký sa hrot vyhreje na teplotu jadra tela, je od 5 do 60 sekúnd. Sklenenú rýchlobežku odčítame, keď prestane stúpať teplota, nepípajúce digitálne teplomery je možné odčítať po minúte. Pri pípajúcich digitálnych teplomeroch počkáme na zvukový signál. Expresné teplomery ukážu výsledok už od 5 sekúnd – teplomer ho určí pomocou algoritmu z nárastovej krivky.
„Môžem teda skonštatovať, že pri meraní digitálnymi teplomermi zvukový signál niekedy má a inokedy nemá význam. Ak meriame telesnú teplotu v podpazuší, je najlepšie pípanie ignorovať a riadiť sa časom. Meranie musí trvať 7 – 10 minút, inak nebude presné. Pri meraní telesnej teploty v ústach, v konečníku alebo v pošve môžeme signalizácii dôverovať – zvukový signál nám oznamuje, že merací hrot prístroja sa vyrovnal s teplotou okolitého meraného prostredia a výsledok môžeme odčítať,“ dodáva Jozef Kolenič.
Základné rozdelenie teplomerov
1. sklenené (kvapalinové):
Miestom snímania teploty je sklenený hrot, v ktorom je banka s kvapalinou. Teplota sa odčítava na kapiláre pomocou priloženej stupnice. Ortuťové sa už dnes legálne nepredávajú a nahrádzajú sa neortuťovými. Rozdeľujú sa na:
obyčajné: nameranú teplotu si pamätajú, preto je možné „odčítať“ ich aj mimo miesta merania. Nevýhodou je pomalšia reakcia a potreba striasať ich, pri čom hrozí vyššie riziko rozbitia.
rýchlobežky: snímajú telesnú teplotu prakticky ihneď, ale nepamätajú si ju, preto ich treba „odčítať“ priamo v mieste merania, nie až po vytiahnutí teplomera z miesta merania.
2. digitálne (plastové):
Miestom merania teploty je kovový hrot s elektronickým snímačom. Neobsahujú kvapalinu ani ortuť. Môžu a nemusia byť vodotesné, niektoré majú podsvietený displej.
Delia sa na: obyčajné:, rýchlobežky, expresné