Migréna: Trvá aj tri dni a môže poškodiť mozog

, 11.05.2018 06:00
migréna, bolesť hlavy
Migréna je veľmi závažné ochorenie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu života a má vplyv aj na kariéru a vzťahy v rodine, ale takisto predstavuje významné riziko pre ďalšie súvisiace zdravotné komplikácie osoby, ktorá ňou trpí. Autor:

Je tretím najčastejším ochorením, ktoré trikrát častejšie postihuje ženy ako mužov. Migrénu nemožno považovať za klasickú bolesť hlavy. Jej prejavy sú oveľa intenzívnejšie a jej priebeh je dlhší. Štúdie navyše ukazujú, že môže až o 68 % zvyšovať riziko poškodenia niektorých častí mozgu.

Celosvetovo migrénou trpí 18 % žien, ale len 6 % mužov. Silné bolesti, ktoré ju sprevádzajú, sa však nevyhýbajú ani deťom. Môže trvať niekoľko hodín, ale aj tri dni. Riziko jej výskytu stúpa, ak migrénou trpí niekto v rodine. Ak ochorením trpia obaja rodičia, existuje až 75 % riziko, že ochorenie prepukne aj u ich detí.

Ochorenie sa väčšinou diagnostikuje podľa jeho typických prejavov, lekár však súčasne musí vylúčiť aj iné možné choroby, ktoré by tieto prejavy mohli tiež spôsobovať. Magnetická rezonancia, EEG alebo CT dokážu odhaliť iné možné príčiny bolesti hlavy. Migrénu však nezobrazia. Podozrenie na ňu teda často padá až vtedy, keď sú všetky ostatné ochorenia vylúčené a prejavia sa znaky typické pre migrénu. Najčastejšie to býva silná jednostranná, pulzujúca bolesť hlavy, ktorá môže byť sprevádzaná nevoľnosťou, vracaním či precitlivenosťou na svetlo a zvuky. Bolesť sa počas fyzickej aktivity obyčajne zhoršuje.

„Migréna je veľmi závažné ochorenie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu života a má vplyv aj na kariéru a vzťahy v rodine, ale takisto predstavuje významné riziko pre ďalšie súvisiace zdravotné komplikácie osoby, ktorá ňou trpí. Osoba, ktorá na sebe spozoruje príznaky migrény, by mala navštíviť svojho lekára, ktorý diagnózu buď vyvráti, alebo potvrdí. Ak sa objaví ťažší prípad migrény, následne navrhne liečebný postup. Pokiaľ však niekto trpí ľahšími občasnými formami bolesti hlavy, môže si vystačiť aj s voľnopredajnými liekmi proti migréne,“ vraví farmakologička Andrea Gažová z Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

Ako vážne ochorenie môže v tele spôsobovať celý rad sekundárnych zdravotných problémov vrátane tých najzávažnejších, ako je napríklad ischemická cievna mozgová príhoda. Môžu za to cievne spazmy pri migréne, čiže kŕčovité sťahovanie ciev. Vedci z Kodanskej univerzity skúmali vplyv migrény aj na ľudský mozog a prišli k prekvapujúcemu záveru – migréna môže zvýšiť riziko poškodenia mozgu až o 68 %. Zmeny sú viditeľné na magnetickej rezonancii. Vedcom sa podarilo vypozorovať, že zmeny sú častejšie u ľudí, u ktorých je migréna sprevádzaná tzv. aurou. Pacienti, ktorí trpia migrénou bez aury, majú riziko poškodenia mozgu o niečo nižšie, napriek tomu stále ide o 34 % pravdepodobnosť oproti zdravým jedincom.

V súčasnosti vedci nepoznajú zaručené spúšťače migrény. Lekári najčastejšie hovoria o hormonálnych zmenách, čo by vysvetľovalo to, prečo ženy postihuje migréna trikrát častejšie ako mužov. Môžu ju zhoršovať slané jedlá, niektoré syry, alkohol a kofeínové nápoje. Negatívny vplyv na ochorenie majú tiež zmeny tlaku vzduchu, príliš jasné svetlo alebo intenzívna vôňa či zápach.

Na trhu je celý rad prípravkov, ktoré vedia zmierniť prejavy migrény. Pacient si však môže uľaviť aj sám pokojovým režimom. Doplnková liečba môže zahŕňať studené obklady, pobyt v tmavej, dostatočne vetranej miestnosti bez nadmerného hluku, akupresúru či akupunktúru. Samozrejmosťou je obmedzenie vplyvu provokujúcich faktorov, ktoré môžu ochorenie zhoršiť. Pacient by mal dbať aj na dostatok spánku.

História – vŕtanie lebky namiesto tabletiek

Archeologické objavy dokazujú liečbu bolesti hlavy pomocou tzv. trepanácie. Išlo o primitívnu operáciu, počas ktorej bol pacientovi do lebky vyvŕtaný malý otvor. Trepanácia sa používala nielen pri bolestiach hlavy, ale aj pri epilepsii alebo duševných poruchách. Prvé záznamy o tomto zákroku pochádzajú už z obdobia 4 000 rokov pred Kristom. Kostrové nálezy navyše dokazujú, že niektorí ľudia tieto operácie prežili.

Poznali ju aj starí Egypťania, a to už v 2. storočí pred naším letopočtom. Prvý popis migrény pochádza od samotného zakladateľa medicíny učenca Hippokrata, ktorý na sebe pozoroval bolesti hlavy spojené so svetelnými zábleskami pripomínajúci­mi auru.

Na liečbu migrény používali mudrci v minulosti niektoré byliny, predovšetkým kozlík lekársky alebo levanduľu. Veľkej obľube sa tešili najmä v 17. až 19. storočí. Prvá publikácia o migréne bola vydaná v roku 1873 a napísal ju Edward Liveing. Ako jeden z prvých autorov sa zameral nielen na telesné aspekty záchvatov migrény, ale aj na duševné.

Termín migréna sa dá interpretovať dvoma spôsobmi. Prvý z nich odkazuje na grécky pojem hemikrania, ktorý údajne použil Galén v 2. storočí pred naším letopočtom. Slovo hemi znamená polovica a kranion lebka, doslovne teda tento termín môžeme preložiť ako polovica hlavy. Je to tak preto, že bolesť vo väčšine prípadov postihuje len polovicu hlavy. Druhá interpretácia odkazuje na slovo migrare, ktoré pochádza z latinčiny a znamená putovať. Pre migrenickú bolesť je totiž typické, že sa postupne rozširuje do celej hlavy a oblasti krku.

Migréna postihuje 12% populácie.
Migréna postihuje 12% populácie. Autor: SHUTTERSTOCK

Migréna nie je obyčajná bolesť hlavy

Máva omnoho intenzívnejšie prejavy a dlhodobejšie trvanie

epizodická chronická
menej ako 15 x mesačne viac ako 15 x mesačne

Priebeh migrény

Prodrom Aura Bolesť Postdrom
podráždenosť, nepokoj, únava, malátnosť (objavujú sa veľmi často, ale nie vždy) poruchy reči, poruchy videnia, brnenie v končatinách (objavujú sa u pätiny ľudí, ktorí trpia migrénou) často zasahuje polovicu hlavy (môže nastať aj bez predchádzajúcich dvoch fáz) únava, vyčerpanie, neschopnosť vykonávať bežné činnosti

Aký je rozdiel medzi migrénou a obyčajnou bolesťou hlavy?

Migréna Bolesť hlavy
dĺžka trvania dĺžka trvania
4 až 72 hodín 1 až 24 hodín
intenzita bolesti intenzita bolesti
stredne ťažká až ťažká pulzujúca mierna až stredná bolesť
miesto koncentrácie bolesti miesto koncentrácie bolesti
väčšinou na jednej strane hlavy, často je sprevádzaná nevoľnosťou, zvýšenou citlivosťou na svetlo a hluk čelo, niekedy aj krk

Migréna obmedzuje človeka pri každodenných aktivitách a môže znižovať kvalitu jeho života, má dosah na pracovný život človeka z dôvodu jeho možnej absencie v práci či škole, môže viesť k depresii, zvyšuje náchylnosť k mŕtvici

Migréna v číslach

  • postihuje 12 % populácie
  • 3 000 migrénových záchvatov prebehne každý deň na milión obyvateľov
  • v 90 % prípadov ide o dedičné ochorenie
  • je to tretie najčastejšie ochorenie na svete
  • 3-krát častejšie postihuje ženy ako mužov, pravdepodobne v dôsledku hormonálnych vplyvov

Spúšťače migrény

Emocionálne: stres, úzkosť

Fyzické: príliš veľa alebo príliš málo spánku, menštruácia

Strava: pitie alkoholu, nepravidelná strava

Environmentálne: blikajúce osvetlenie, silné pachy, hluk, zmeny počasia

Lieky: hormonálna antikoncepcia

Prečo vlastne vzniká

  • za kľúčovú príčinu migrény sa považuje porucha rovnováhy sérotonínu a jeho účinkom na krvné cievy
  • ďalšími vyvolávajúcimi faktormi môžu byť: vrodená predispozícia, stres (práca, choroba, nedostatok spánku), citové problémy v rodine, v práci, zmena zamestnania úzkosť, hormonálne zmeny, znížená glukóza v krvi, podmienky prostredia (silné osvetlenie, tabak, parfumy, počasie, zmena tlaku), niektoré jedlá a nápoje (syr, čokoláda, orechy, alkohol, káva…)

Aké sú jej najčastejšie príznaky

Časté príznaky migrény Hlavné spúšťače migrény
abnormálna citlivosť stres
ospalosť únava
zmätok úzkosť
podráždenosť prudké svetlo, blýskajúce sa alebo chvejúce sa svetlo
paralyzovaná jedna strana tváre alebo slabosť nepravidelné stravovacie návyky
závraty, pocit na vracanie a vracanie čokoláda
slepé škvrny vo videní kofeín
videnie rôznych čiar alkohol
citlivosť na svetlo syr a ostatné mliečne produkty
dvojité videnie prísady do jedla
obrna očných svalov antikoncepčné tablety
čiastočná slepota v jednom oku menštruácia

Má viacero fáz

Fáza 1 – Prodrómy: Objavuje sa veľmi často, ale neprejavuje sa u všetkých pacientov. Niekoľko hodín pred záchvatom môže prísť podráždenosť, nepokoj, zhoršené sústredenie, únava alebo malátnosť.

Fáza 2 – Aura: Táto fáza postihuje približne pätinu ľudí, ktorí trpia migrénou. Najčastejšia je zraková aura. Tá sa prejavuje rôznymi zábleskami pred očami alebo výpadkami zorného poľa. Tieto problémy niekedy sprevádza aj brnenie v končatinách alebo krátkodobé poruchy reči.

Fáza 3 – Bolesť hlavy: Nasleduje po štádiu prodrómov a aure, ale môže sa rozvinúť aj náhle bez nich. Často zasahuje polovicu hlavy okolo spánku a ucha, môže sa však šíriť aj zo zátylku.

Fáza 4 – Pozáchvatové obdobie: Úľava spojená s odznením bolesti je sprevádzaná únavou a vyčerpaním. Niektorí ľudia preto po skončení migrény nemôžu vykonávať bežné činnosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#migréna #bolesť hlavy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk