- ide o opakované alebo pretrvávajúce zvýšenie krvného tlaku – podľa definície na hodnoty 140/90 torrov a vyššie. Je to významné ochorenie pre jeho častý výskyt a vysoké riziko kardiovaskulárnych a mozgových komplikácií.
- až 90 % pacientov trpí takzvanou primárnou hypertenziou, ktorej presná príčina nie je známa. Iba 10 percent má tzv. sekundárnu hypertenziu, ktorej príčiny sa väčšinou dajú úplne alebo čiastočne odstrániť. Sekundárna hypertenzia je symptómom iného známeho základného ochorenia, napríklad ochorenia obličiek, endokrinnej poruchy alebo ochorenia kardiovaskulárneho aparátu (ochorenie nadobličiek, ktoré vedie k zvýšeniu krvného tlaku, vrodené zúženie aorty a iné.) Primárna hypertenzia sa diagnostikuje, ak nemožno nájsť žiadne iné súvisiace základné ochorenie.
- vysoký krvný tlak nemá žiadne charakteristické príznaky. Na ochorenie sa tak môže prísť len náhodou alebo počas zhoršenia jeho komplikácií. Napriek tomu existujú určité symptómy, ktoré sa dajú považovať za príznaky hypertenzie. V počiatkoch choroby sú to napríklad poruchy spánku, bolesti hlavy a hrudníka alebo bezdôvodná únava. V pokročilejšom štádiu hypertenzie už vznikajú príznaky v dôsledku poškodenia iných orgánov. Komplikáciami sú poškodenie ciev v mozgu, v srdci, poškodenie obličiek a cievneho systému dolných končatín. Vysoký krvný tlak je jedným z najvýznamnejších faktorov aterosklerózy, teda kôrnatenia tepien.
- existujú rizikové skupiny ľudí, ktorí sú na toto ochorenie náchylnejší a ich krvný tlak by mal byť pravidelne monitorovaný: ľudia s genetickým zaťažením – s pokrvnými príbuznými, ktorí majú vysoký krvný tlak (napríklad otec, matka alebo súrodenci), muži nad 55 rokov, ženy nad 65 rokov, ženy po menopauze, ľudia, ktorí majú nepravidelnú alebo zriedkavú fyzickú aktivitu, fajčiari, ľudia s nadváhou, ľudia s vysokým cholesterolom, ľudia s cukrovkou
- za normálny tlak považujeme hodnoty do 120 až 129 mmHg systolického tlaku do 80 až 84 mmHg diastolického tlaku. Vysoký normálny tlak sa pohybuje medzi 130 až 139 a 85 až 89. Za vysoký krvný tlak (1. stupeň ochorenia) sa považujú hodnoty 140 až 159/90 až 99. Ako 2. stupeň hypertenzie označujeme hodnoty tlaku od 160 až 179/100 až 109 mmHg. O významne vysokom krvnom tlaku alebo ťažkej hypertenzii (3. stupeň ochorenia) hovoríme pri hodnotách 180 a viac/110 mmHg a viac
- prognóza pacientov s artériovou hypertenziou sa líši podľa úrovne krvného tlaku, podľa prítomnosti ďalších rizík a podľa postihnutia orgánov, ako sú srdce, mozog či obličky. Preto sa pri zistení artériovej hypertenzie odporúča určiť mieru celkového rizika pre pacienta. Existujú normogramy vychádzajúce z epidemiologických štúdií, ktoré umožňujú odhadnúť výšku rizika smrtiacich kardiovaskulárnych príhod v nasledujúcich 10 rokoch. Za vysoké riziko je považovaná hodnota ≥ 5 % (t. j. 5 a viac percent ľudí zomrie v nasledujúcich 10 rokoch na kardiovaskulárne ochorenia). Za veľmi vysoké riziko sa považuje hodnota ≥ 10 percent. Osoby s už existujúcim kardiovaskulárnym ochorením alebo s ochorením obličiek majú vysoké alebo veľmi vysoké riziko úmrtia v nasledujúcich 10 rokoch. U tých, ktorí ešte nemajú žiadne zjavné ochorenie, sa riziko určuje odhadom podľa veku, pohlavia, fajčenia, hodnôt krvného tlaku a hladiny cholesterolu alebo pomeru celkového cholesterolu a HDL. Tiež diabetici sú automaticky zaraďovaní do skupiny vysokého rizika.
- pri diagnóze primárnej hypertenzie by sa malo bezpodmienečne pátrať po srdcovo-cievnom ochorení, ochorení obličiek alebo cukrovke. Okrem toho sú dôležité údaje o užívaní liekov, telesnej hmotnosti, stravovacích návykoch a telesnej činnosti. Klinické vyšetrenie pacienta môže poukázať na už existujúce orgánové zmeny. Okrem podrobného rozboru anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia hlavný význam pri diagnóze hypertenzie má samozrejme určenie krvného tlaku. Hypertenzia sa považuje za dokázanú, keď minimálne tri merania v troch rôznych dňoch vykonané posediačky po 5 minútach pokoja ukážu zvýšené hodnoty krvného tlaku. Ďalej sa vyšetruje moč na prítomnosť bielkoviny, parametre funkcií obličiek, hodnota krvného cukru a krvných tukov (cholesterol, triglyceridy). U vybraných skupín s vyšším rizikom sa robia ešte ďalšie vyšetrenia, napríklad ambulantné monitorovanie TK, vyšetrenie srdca echokardiografiou, vyšetrenie krčných tepien ultrazvukom a vyšetrenie očného pozadia. Stav stabilizovaných pacientov sa kontroluje raz za tri mesiace i menej často. Naopak, pacienti s ťažšou artériovou hypertenziou potrebujú kontroly častejšie. Pri podozrení na sekundárnu hypertenziu treba urobiť aj ďalšie doplňujúce vyšetrenia ako ultrazvuk obličiek alebo obličkových ciev, CT alebo MR vyšetrenie obličiek a nadobličiek, vyšetrenia hladín niektorých hormónov a podobne.
- artériová hypertenzia sa nemusí nijako prejavovať mnoho rokov. Inokedy má iba nešpecifické príznaky alebo sa prvý raz prejaví „z plného zdravia“ až vážnou komplikáciou, akou je infarkt myokardu či cievna mozgová príhoda. Množstvo klinických štúdií liekov jednoznačne preukázalo, že správnou a dlhodobou liečbou AH sa dá výrazne znížiť riziko týchto komplikácií a zlepšiť prežívanie chorých, preto je potrebné ľudí s artériovou hypertenziou liečiť, aj keď nemajú žiadne ťažkosti. Existujú tri piliere liečby hypertenzie, ktoré sa navzájom dopĺňajú: farmakologická liečba (pre začatie liečby sú rozhodujúcimi faktormi výška krvného tlaku, celkové kardiovaskulárne riziko a prítomnosť postihnutia srdca, mozgu či obličiek), nefarmakologická liečba, dôležité je dôkladné poučenie pacienta, že bez úpravy životosprávy telo na lieky reaguje nedostatočne. Dobrá životospráva zvyšuje účinnosť liečby. Dnes existuje množstvo liekov, ktoré vedia ovplyvniť mechanizmy súvisiace s krvným tlakom, ale dôležitá je aj disciplína pacienta. Zvyčajne musí zmeniť celý dovtedajší životný štýl. Zmena životosprávy zahŕňa: absolútny zákaz fajčenia, zníženie nadváhy, dodržiavanie diéty, pravidelný pohyb, spolupráca lekára s pacientom (lekár a pacient by mali spoločne dosiahnuť, aby pacient užíval liečbu správne – to je úloha pacienta a aby liečba bola čo najefektívnejšia – je úloha lekára).
Čo je artériová hypertenzia, aké sú príznaky a príčiny?
Z ochorení srdca je najčastejšou vyvolávajúcou príčinou dlho neliečená alebo nesprávne liečená artériová hypertenzia – vysoký tlak krvi.
Foto: SHUTTERSTOCK
© Autorské práva vyhradené