Skleróza multiplex. Čo by si mali všímať lekári a príbuzní

Všeobecný lekár je prvý lekár, s ktorým sa dostáva do kontaktu pacient s podozrením na sklerózu multiplex. Zvyčajne pacient prichádza s nešpecifickými príznakmi a niekedy je ťažké posúdiť, čo tieto problémy spôsobilo. Veľmi častým príznakom je aj únava a depresia.

05.06.2018 14:00
lekár, doktor, prehliadka Foto:
Ilustračné foto.
debata (1)

Úloha všeobecného lekára: Chyby v diagnostike

Najčastejšie prvé symptómy sklerózy multiplex, ako sú brnenie, pocity pálenia, bodania, sa často prisudzujú ťažkostiam s chrbticou. Ťažkosti sa zľahčujú a pacient je často odoslaný na rehabilitáciu, bez podrobnejšieho vyšetrenia či bez vyšetrenia zobrazovacími metódami. Zradné je, že ťažkosti môžu odznieť v priebehu niekoľkých týždňov spontánne, čo podporuje predpoklad, že ide o ťažkosti s chrbticou, a pacient tak zostáva nediagnostikovaný.

Retrobulbárna neuritída – zápal očného nervu je tiež jedným z prvých príznakov. Je počiatočným príznakom až u 30 % pacientov. Typicky sa vyskytuje na jednej strane. Ľahší zápal očného nervu sa prejavuje zahmleným videním a poruchou farbocitu, ťažší zápal zase výpadkom zorného poľa či stratou zraku. Príznaky môžu odznieť spontánne, pacient tak často očného lekára ani nenavštívi. Každého pacienta so zápalom očného nervu by mal očný lekár odoslať aj na neurologické vyšetrenie. Poruchy hybnosti môžu byť tiež klamné, pretože sa môžu preukázať až po určitej záťaži (chôdza, šport, písanie na klávesnici a pod.). Vtedy môže nastúpiť stuhnutosť, podlamovanie či slabosť končatiny, sťažené písanie či vypadávanie predmetov z ruky. Takíto pacienti sprvu zväčša najskôr navštívia ortopéda/reuma­tológa. Ak ten neusúdi, že by mohlo ísť o sklerózu, diagnostika sa oneskorí.

Mnohí pacienti s rôznymi príznakmi sa liečia u iných špecialistov a na vyšetrenie k neurológovi sa dostanú neskoro alebo vôbec nie. Až 50 až 90 percent pacientov trpí dysfunkciou močového traktu, nutkaním na močenie, inkontinenciou, poruchou vyprázdňovania močového mechúra. U dvoch až 12 percent pacientov môžu byť dokonca tieto prejavy prvotnými príznakmi sklerózy. Erektilná dysfunkcia postihuje počas vývoja ochorenia okolo 60 percent mužov, vzácne môžu byť poruchy erekcie prvým príznakom roztrúsenej sklerózy. Takíto pacienti sa často liečia u urológa alebo sexuológa.

Depresia, úzkostné či spánkové poruchy nemusia byť len reakciou pacienta na SM, ale môžu vyplývať zo samotného ochorenia. U menšej časti pacientov môžu byť prvými príznakmi a ďalšie klinické príznaky nasledujú až po niekoľkých rokoch. Depresia sa u pacientov vyskytuje 3– až 5-krát viac ako u bežnej populácie, oveľa častejšie ako pri iných chronických ochoreniach. Býva nedostatočne diagnostikovaná, aj vzhľadom na to, že sa prekrýva so spánkovými poruchami, únavou či neurovegetatívnymi symptómami. Úzkostné poruchy sa vyskytujú u 35 % pacientov. Generalizovaná úzkostná porucha, panické a obsesívno-kompulzívne poruchy vznikajú často v prvých fázach ochorenia. Vyskytnúť sa môžu aj psychózy, ktoré sú často psychiatrami diagnostikované ako schizofrénia a skleróza sa prehliadne. Podobne „poruchy spánku“ a „syndróm nepokojných nôh“, ktorý vyplýva z lézií na mieche, nebýva spájaný so sklerózou.

Aj únava, ktorá sa vyskytuje až u 90 percent pacientov, býva často podceňovaná. Je to však iný typ únavy, ako pociťuje zdravý človek. Pacienti zrazu nevládzu vstať z postele, nezvládajú bežné denné aktivity, či svoju dovtedajšiu prácu.

Podľa odborníkov veľa lekárov stále váha s oboznámením pacientov, že majú sklerózu multiplex. Pacienti sú po prvom vzplanutí ochorenia často vedení v evidencii ako „zápalové demyelizačné ochorenie“, či dokonca „sklerosis multiplex v observácii“ (pozorovaní). Hoci reakcia pacienta na oznámenie diagnózy môže byť nepriaznivá, oveľa nepriaznivejšie sú následky neliečenej sklerózy multiplex.

Aké príznaky depresie by si mali príbuzní chorých všímať?

Konkrétne u pacientov so sklerózou multiplex sa... Foto: SHUTTERSTOCK
dôchodok, smútok Konkrétne u pacientov so sklerózou multiplex sa v odborných článkoch uvádza, že riziko samovražedného správania je u nich 7,5-krát vyššie, ako je to v bežnej populácii.

Je pravdou, že depresia, ale aj iné psychické zmeny sú častým sprievodným javom sklerózy multiplex (SM) a prax, ale aj odborné zdroje ukazujú, že zmeny správania rôzneho druhu a intenzity môžu byť aj iniciálnou manifestáciou tohto ochorenia. Depresia je najčastejšie sa vyskytujúcou psychickou poruchou pri SM. Pri psychologickom vyšetrení, ktoré v prvom rade pozostáva z dôkladného rozhovoru, a následne aj testovaní sa snažíme odlíšiť, či u pacienta ide o tzv. reaktívny stav, teda či ide o jeho reakciu na novú a ťažkú životnú situáciu. Zároveň posudzujeme aj to, nakoľko sa na depresii môžu spoluzúčastňovať aj zmeny v mozgových štruktúrach vznikajúce v dôsledku samotného ochorenia.

Veľa ľudí si pod pojmom depresia predstavuje len zlú náladu, smútok, pesimizmus, to, že človek plače, nechutí mu jesť. Áno, aj toto bývajú sprievodné znaky depresívneho prežívania. Čo si treba všímať, aby sme možné riziká dokázali rozpoznať? Sú to najmä zmeny v správaní, akými sú odklon od zaužívaných stereotypov, upúšťanie jedinca od jeho obľúbených činností, zmeny a poruchy spánkového režimu, pocit rannej únavnosti a prejavov, ktoré pacient zvykne popisovať „do ničoho sa mi nechce… nič ma nebaví… nič nemá zmysel… cítim sa, akoby som celú noc pracoval v bani, som dolámaná/ý“, odkladanie aktivít na neskoršie obdobie, zmena chuti do jedla, prevažne nechutenstvo. V psychickej oblasti sú to často pocity menejcennosti, obviňovanie sa za to, čo človek v minulosti vykonal, strata záujmu o sexuálne aktivity.

Depresívne prežívanie nie je dobré podceňovať u žiadneho človeka, a u chronicky chorých to platí dvojnásobne.

Nebezpečenstvo takéhoto činu sa zvyšuje ešte viac u mužov, ak sa ochorenie začalo pred 30. rokom života, u žien po tomto veku a najviac ohrození sú pacienti v prvých piatich rokoch od diagnostikovania tejto choroby.

U pacientov s chronickými a bolestivými typmi ochorení, ktoré významne menia kvalitu života, sa samovražedné myšlienky, ale aj správanie môžu spolu s inými rizikovými faktormi (závislosť na alkohole, liekoch, suicidálne jednanie v minulosti, osobnosť pacienta a iné) vyskytovať častejšie. Nie vždy musí byť samovražedné chovanie ovplyvnené depresiou. Niekedy môže ísť o impulzívne správanie, keď napríklad nastane nejaká udalosť ktorá je pre pacienta z jeho uhla pohľadu už neúnosná a neakceptovateľná.

Rizikové faktory sa zväčša sumarizujú na úrovni biologickej, sociálnej a psychologickej, nezanedbateľnými faktormi sú aj vplyvy pochádzajúce zo samotného človeka, teda jeho osobnostné predispozície, to, či napríklad v rodine je výskyt samovražedného chovania, či bolo dokonané, ale, samozrejme, sú to aj okolnosti z vonkajšieho prostredia, teda či okolie svojím správaním pacienta skôr podporí k takémuto chovaniu napríklad svojím nezáujmom, nevypočutím pacienta, bagatelizovaním jeho problémov alebo, či je skôr podporujúce.

Niekedy, ak pacient o možnosti samovraždy hovorí, nemusí to byť skutočná túžba takto konať, ale môže to byť práve akýsi výkrik o pomoc, aby bol vypočutý a akceptovaný, aby spolu s nejakým iným, jemu blízkym človekom mohol hľadať alternatívne riešenia situácie, zažil empatické vypočutie. Neignorujme takéto situácie a venujme im dostatočnú pozornosť. Ak už k takémuto konaniu došlo, vyšetrenie psychiatrom by malo byť samozrejmé.

Neexistuje jednoduchý a univerzálny návod, ako zabrániť inému jedincovi v takomto chovaní, avšak všímanie si vyššie popísaných zmien, podpora pacienta, či už v domácom, ale aj odbornom prostredí, môže pomôcť znížiť riziká takéhoto konania.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #skleróza multiplex