Kožu si treba chrániť

, 14.06.2018 06:00
koža, slnko, leto, opaľovanie, pláž
Každý človek by mal poznať svoje znamienka a niekoľkokrát do roka si sám i s pomocou niekoho z rodiny prehliadnuť kožu doma pred zrkadlom. Autor:

Riziko zhubného nádoru kože - malígneho melanómu - zvyšuje opakované spálenie najmä v detskom veku a takzvané nárazové opaľovanie, teda občasné intenzívne vystavovanie sa slnku.

Melanóm je zákerný v tom, že je mnohotvárny. Môže mať rôzne farby – odtiene hnedej, čiernej, ako rastie, môže sa v ňom objaviť červená, biela i modrá. Jestvuje dokonca melanóm, ktorému chýba pigment. Často ho charakterizuje nepravidelný tvar, rozstrapkané, zubaté okraje a fakt, že rastie. Zvyčajne má aj priemer väčší ako bežné znamienko, čiže viac ako 5 až 6 mm. Zriedkavo sa môže vyskytnúť na oku, slizniciach či dokonca pod nechtom. Podozrivá byť mala byť aj každá nehojaca sa lézia na koži.

Každý človek by mal poznať svoje znamienka a niekoľkokrát do roka si sám i s pomocou niekoho z rodiny prehliadnuť kožu doma pred zrkadlom. Kontrolovať treba aj uši, pokožku hlavy pod preriedenými vlasmi, ale aj plôšky nôh, dokonca genitálie.

„Len tretina melanómov vzniká z materského znamienka či iných pigmentových névov,“ upozorňuje onkodermatologička z Národného onkologického ústavu Desana Borecká. „Melanóm môže vzniknúť aj na celkom zdravej koži,“ vraví. U mužov sa tento rýchlo metastázujúci nádor vyskytuje najčastejšie na chrbte, u žien na dolných končatinách, čiže na tzv. slnečných terasách ľudského tela. Viac ako 60 percent vzniká práve následkom UV-žiarenia.

Melanóm sa však môže vyskytnúť aj na tých častiach kože, ktoré nie sú vystavované slnku. Väčšina laikov si myslí, že znamienka, ktoré sú v úrovni kože, nie sú nebezpečné. Podozrievajú len tie vyčnievajúce. Nie je to však pravda. Niekedy je dôvodom na preventívne odstránenie znamienka jeho umiestnenie, napríklad v mieste, kde ho môže dráždiť spodná bielizeň. Ak sa znamienko nachádza na mieste chronického dráždenia, je lepšie ho preventívne vybrať.

Spozornieť by mali ľudia so svetlou pokožkou, plavovlasí, červenovlasí, so sklonom rýchlo sa spáliť, osoby s mnohopočetnými a netypickými pigmentovými znamienkami. Melanóm charakterizuje aj rodinný výskyt, takže ak mal tento druh rakoviny váš priamy príbuzný (otec, matka, súrodenec), riziko stúpa až osemnásobne. Z hľadiska vážnych následkov nadmerného vystavovania sa UV-žiareniu na zdravotný stav človeka Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny preradila zdroje solárií z kategórie „pravdepodobne spôsobujúce rakovinu“ do kategórie „spôsobujúce rakovinu“. Mnohí odborníci volajú po zákaze solárií pre mladých ľudí.

Skúsený odborník v kožnej ambulancii môže už pohľadom, ale najmä pomocou špeciálneho kožného mikroskopu, tzv. dermatoskopu, rozlíšiť, či na koži ide o zhubný, alebo o neškodný kožný nádor. Vo väčšine prípadov však treba určiť presnú diagnózu histologickým (mikroskopickým) vyšetrením odstráneného podozrivého ložiska. Platí, že akýkoľvek pigmentový nález by sa mal vyberať chirurgicky, aby sa mohol odoslať na histológiu.

Každý podozrivý útvar na pokožke by mal vyšetriť dermatológ

  • klinické vyšetrenie: lekár okrem samotného podozrivého znamienka prezrie pokožku celého tela, aby odhalil, či sa na koži objavujú aj iné podozrivé útvary. Bude sa vás pýtať, či sa na mieste nálezu nachádzalo znamienko už predtým, ako začalo rásť, aké zmeny ste si na ňom všimli… Najčastejším vyšetrením je dermatoskopické vyšetrenie. Lekári obyčajne využívajú prenosný ručný dermatoskop, ktorý pozostáva zo špeciálne osvetlenej lupy zväčšujúcej 10– až 20-krát. Umožňuje pozorovať farebné, štrukturálne i cievne zmeny v sledovanom znamienku. Pri počítačovej dermatoskopii je možné obraz uchovať a opakovane ho hodnotiť, prípadne porovnať zmeny v náleze s postupom času
  • biopsia: pokiaľ lekár zhodnotí, že znamienko by mohlo mať rakovinový pôvod, odporučí jeho biopsiu. Pokiaľ existuje reálne riziko melanómu, obyčajne netreba váhať a lekár odstráni celý útvar aj s kúskom okolitého tkaniva. Potom odošle jeho vzorku do laboratória, kde ju patológ vyšetrí pod mikroskopom a zhodnotí, o aký typ nádoru ide
  • iné diagnostické vyšetrenia: pri diagnostike melanómu, resp. stanovení rozsahu a prognózy ochorenia sa podľa potreby môže využiť ultrazvuk, počítačová tomografia – CT, magnetická rezonancia – MRI, krvné vyšetrenia či ďalšie vyšetrovacie metódy
  • biopsia lymfatickej uzliny: podľa rozsahu ochorenia môžu lekári pacientovi s melanómom odporučiť aj odber vzorky z lymfatických uzlín, aby sa vylúčilo/odhalilo ich napadnutie nádorom a jeho šírenie
Lekár okrem podozrivého znamienka prezrie...
Lekár okrem podozrivého znamienka prezrie pokožku celého tela, aby odhalil, či sa na koži objavujú aj iné podozrivé útvary. Autor: SHUTTERSTOCK

Rizikové faktory vzniku ochorenia

  • Pôsobenie UV žiarenia je najvýznamnejším rizikovým faktorom vzniku rakoviny kože. Vyššie riziko vzniku melanómu majú ľudia, ktorí boli aspoň raz v živote závažne spálení slnkom, rovnako všetci, ktorí majú citlivejšiu pokožku a spálili sa opakovane v detstve či dospelosti. Jedno až dve spálenia na slnku zvyšujú riziko melanómu 1,5-krát u žien a 2,8-krát u mužov, 3 a viac spálení počas života zvyšujú toto riziko u žien 2,3-násobne a u mužov 7,6-krát.
  • Prítomnosť pigmentových znamienok – asi 25 % melanómov vzniká na podklade vrodeného alebo získaného materského znamienka. Riziko vzniku melanómu priamo rastie s celkovým počtom nezhubných materských znamienok na tele. Riziko je asi 1,5-krát vyššie u ľudí s 11 až 25 materskými znamienkami a až 2-krát vyššie u ľudí, ktorí ich majú na tele viac ako 25, oproti tým, ktorí ich majú 10 a menej.
  • Typ pokožky – tzv. fototyp určuje, aké má pokožka prirodzené zafarbenie a koľko pigmentu obsahuje. Podľa toho je prirodzene odolná alebo citlivá na slnečné žiarenie. Čím je nižší, tým vyššie riziko vzniku melanómu hrozí.
  • Genetická predispozícia– 5 až 10 % melanómov sa objavuje v rodinách u viacerých príbuzných.
  • Oslabený imunitný systém zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože, napríklad u pacientov s HIV/AIDS a pacientov po transplantácii orgánov.
  • Vyšší vek – riziko rozvoja rakoviny kože stúpa so zvyšujúcim sa vekom.

Kedy určite navštívte lekára

  • ak spozorujete zmenu v tvare, veľkosti, ohraničení alebo farbe existujúceho znamienka,
  • nové znamienko, ktoré má nepravidelný tvar alebo ohraničenie,
  • nepravidelné, nejednotné zafarbenie,
  • nepravidelný tvar, štruktúru,
  • znamienko svrbí čí bolí, krváca, vylučuje nejakú tekutinu alebo je na ňom otvorená ranka či vred

Prevencia? Najmä ochrana pred slnkom

Rakovina kože môže postihnúť kohokoľvek, preto by sme mali svoju pokožku pravidelne kontrolovať. Pozornosť si nevyžadujú len materské znamienka, ktoré už máte, ale venovať by ste sa mali aj zdravej koži, keďže až 75 % melanómov vzniká na miestach, kde predtým žiadne znamienko nebolo.

Každý z nás by si preto mal pravidelne robiť samovyšetrenie kože. Najúčinnejšou prevenciou však zostáva ochrana pred slnečným žiarením. Podľa odborníkov žiadne „zdravé opaľovanie“ neexistuje. Chrániť treba najmä deti, pretože každé spálenie slnkom v detskom veku významne zvyšuje riziko vzniku kožného nádoru v dospelosti. Každý človek by mal poznať svoj fototyp kože a prispôsobiť mu svoje správanie na slnku, používať ochranné opaľovacie krémy s vysokým faktorom ochrany, neopaľovať sa na silnom poludňajšom slnku, pri výletoch do prírody chrániť kožu odevom a nosiť klobúk.

Samovyšetrenie kože

  • Naučte sa sami vyšetrovať svoju kožu, môžete tak včas odhaliť rizikové znamienko. Samovyšetrenie by ste si mali robiť raz mesačne alebo aspoň 3-krát do roka. Najvhodnejšie je prezrieť sa po kúpeli či sprche a v miestnosti, kde je dostatok svetla. Použite pri tom veľké nástenné zrkadlo a pomôžte si malým zrkadlom.
  • Najprv zistite, kde všade na tele máte znamienka a spoznajte ich. Všimnite si, aký je ich prirodzený vzhľad a veľkosť a či ich „cítite". Zdravé znamienka obyčajne nebolia, nesvrbia, ani inak sa neprejavujú. Skontrolujte svoje telo od hlavy až po prsty na nohách, nezabúdajte ani na pokožku hlavy. Pri vyšetrení si všímajte čokoľvek nové, najmä:
  • nové znamienka, ktoré vyzerajú inak ako tie, ktoré bežne máte
  • červené alebo tmavšie šupinaté fliačky, ktoré môžu mať mierne vyvýšený povrch
  • nová tvrdá hrčka červenej, krvavej farby
  • zmeny veľkosti, tvaru či farby existujúceho znamienka
  • vyvýšenie znamienka – ak začne pôvodne ploché znamienko rásť do výšky
  • zmena „pocitu" zo znamienka – svrbenie, šteklenie, pálenie…

nehojace sa rany

  • krvácanie či iné výlučky zo znamienka
Väčšina laikov si myslí, že znamienka, ktoré sú...
Väčšina laikov si myslí, že znamienka, ktoré sú v úrovni kože, nie sú nebezpečné. Autor: SHUTTERSTOCK

Ako postupovať:

1. Prezrite si v zrkadle prednú aj zadnú časť tela. Chrbát a zadok, na ktoré nedovidíte, skontrolujte pomocou malého ručného zrkadielka a jeho odrazu v nástennom zrkadle.

2. Potom zdvihnite ruky a prezrite obe bočné strany tela.

3. Zohnite lakte, starostlivo skontrolujte nechty na rukách, dlane, predlaktia i paže zo všetkých strán.

4. Posaďte sa a zblízka skontrolujte svoje nohy vrátane prstov a nechtov na nohách, chodidiel a priestoru medzi prstami. Nezabudnite na vnútornú stranu stehien a lýtok.

5. Skontrolujte temeno, hlavu a priestory za uchom pomocou ručného zrkadielka, vlasy pritom majte zdvihnuté alebo vyviazané do drdolu. Pri kontrole hlavy si môžete vlasy odhrnúť aj pomocou fénu, aby ste kožu pod nimi lepšie videli, prípadne požiadajte o pomoc niekoho blízkeho.

Aké zmeny si treba všímať

Malígny melanóm pri vzniku môže pripomínať materské znamienko. Na rozdiel od neho sa však trvalo zväčšuje, mení tvar a farbu, často svrbí, v neskorších štádiách spontánne krváca a vyvoláva zápalovú reakciu okolitej kože.

Akékoľvek zmeny na pigmentových znamienkach môžu, aj keď nemusia byť príznakom zhubného ochorenia.

Medzi typické príznaky melanómu patrí: asymetria, nepravidelné okraje, rôznofarebnosť (zmes farieb), priemer väčší ako 5 mm či zmena znamienka v priebehu času, takzvané ABCDE kritériá.

A – Asymetria – nepravidelný tvar

B – ohraničenie (Border) – nepravidelné, nerovnomerné, neostré, rozpité, vrúbkované s nepravidelnými výbežkami zo znamienka

C – zafarbenie (Color) – zmes farieb, rôzne odtiene od hnedej, čiernej, červenej, svetlofialovej až stratenie farby

D – priemer (Diameter) – zmeny priemeru, znamienko rastie, podozrivé sú najmä znamienka s priemerom väčším ako 5 mm

E – vývoj (Evolving) – zmena výzoru znamienka v priebehu času

Rady, ako robiť prevenciu

Vyhýbajte sa vonkajším aktivitám v čase obeda. Najsilnejšie slnko je medzi 11. a 15. hodinou. Pokiaľ musíte byť v tomto čase vonku, snažte sa zdržiavať hlavne v tieni.

So slnením začínajte postupne – spočiatku sa vystavte slnku len na krátky čas a opaľovanie predlžujte pozvoľna. Bez predchádzajúcej prípravy kože sa nikdy nevystavujte intenzívnemu pôsobeniu slnečných lúčov.

Chráňte sa pred slnkom, ktorého účinok sa môže zosilňovať odrážaním od piesku (odráža asi 50 % UV žiarenia), vody (odráža 50 % žiarenia), snehu (odráža až 90 % UV žiarenia), ľadu či dlažby.

Pred slnkom sa chráňte, aj keď je zamračené. Slnečné lúče dokážu prenikať aj cez oblaky – tie prepúšťajú podľa rôznych údajov až do 90 % UV žiarenia. V tieni sa dávka žiarenia znižuje asi na polovicu. Slnečné lúče na kožu pôsobia aj cez ľahké oblečenie, dokonca aj cez okná či čelné sklo auta.

Noste dlhé rukávy a dlhé nohavice. Najvhodnejšie sú z husto tkanej látky.

Noste klobúk s hrubým lemom, ktorý dokáže zatieniť celú tvár, krk a uši. Nezabúdajte, že šiltovky či malé klobúčiky chránia len tú časť hlavy, ktorú priamo zakrývajú.

Noste slnečné okuliare, ktoré chránia pred UV žiarením. Okrem očí ochránia aj tenkú citlivú pokožku v ich okolí.

Používajte krémy na opaľovanie s dostatočným ochranným faktorom. Naneste odporúčané množstvo prípravku na pokožku asi 30 minút predtým, ako idete von a potom sa znovu natierajte každé 2 hodiny, ale tiež po každom plávaní či pri výraznom potení. Používajte len krémy, ktoré chránia pred UVB aj UVA žiarením. Nezabúdajte používať ochranné krémy aj vo vode – do hĺbky 1 metra preniká 50 % UVB a 75 % UVA žiarenia. Počítať musíte aj s odrazom slnečného žiarenia od vodnej hladiny, ktoré aj pri plávaní pôsobí na vašu tvár, hlavu, krk a ramená. Pri kúpaní je vhodné používať vodoodolné prípravky.

Pokožka sa rýchlejšie spáli vo vysokých nadmorských výškach. S každými pribúdajúcimi tisíc metrami nadmorskej výšky sa intenzita UV žiarenia zvyšuje o 15 %.

Žiarenie v soláriu je rovnako nebezpečné ako slnko. Najmä u detí je opaľovanie v soláriách vyslovene škodlivé.

Deti do 1 roka veku by nemali byť slnečnému žiareniu vystavené vôbec, u starších detí treba dbať na vysokú ochranu pred UV žiarením, keďže detská pokožka je najcitlivejšia na spálenie. Melanóm síce len veľmi zriedka postihuje deti, no pokožka má dobrú pamäť a nezodpovedné opaľovanie v detstve nám to môže „spočítať" v dospelosti v horšom prípade aj vznikom rakoviny.

Kožné fototypy podľa pigmentácie určujú, nakoľko je pokožka citlivá na pôsobenie UV žiarenia
fototyp charakteristika reakcia kože na slnko počas prvého 30 minútového vystavenia slnku na jar alebo na začiatku leta čas do spálenia kože bez ochrany
Fototyp1 veľmi svetlá koža, ryšavé vlasy, veľa pieh, modré oči vždy sa spáli, niekedy sa opáli do červena, nikdy sa nesfarbí do hneda (nepigmentuje) 10 minút
Fototyp2 svetlá koža, svetlé vlasy, pehy v malom množstve, modré, zelené alebo šedé oči vždy sa opáli do červena, často sa spáli, niekedy mierne pigmentuje 10 až 20 minút
Fototyp3 stredne svetlá koža, hnedé až tmavé vlasy, hnedé oči niekedy sa opáli do červena, zriedka sa spáli a ak, spálenie býva mierne, vždy pigmentuje 20 až 30 minút
Fototyp4 tmavá koža, tmavé vlasy a oči nikdy sa nespáli, veľmi dobre pigmentuje 45 minút

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#slnko #rakovina kože #kožné znamienka #kožné ochorenia #dermatológ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk