Osýpky nie sú žiadnym banálnym ochorením a nepatria medzi bežné detské ochorenia. Zo štatistík European Centre for Disease Prevention and Control vyplýva, že ak ochorie 100 osôb, potom sa u siedmich až deviatich detských pacientov objavia infekcie uší, ktoré môžu viesť k strate sluchu, a u jedného až šiestich pacientov dôjde k zápalu pľúc, čo je najčastejšia príčina úmrtí u malých detí. U jedného z tisíc chorých infekcia napadne mozog a rozvinie sa encefalitída, ktorá môže viesť k mentálnemu poškodeniu dieťaťa. Jeden z tisíc chorých potom v dôsledku infekcie osýpkami zomrie.
Na začiatku ich pritom sprevádzajú príznaky rovnaké ako pri iných vírusových ochoreniach – nádcha, kašeľ, zápal spojoviek a svetloplachosť. Teplota sa zvyšuje, na sliznici líc vznikajú žltobiele škvrnky s červeným okrajom. Na vrchole teploty sa objavuje splývavá vyrážka, najprv za ušami, potom na tvári, trupe a končatinách. Do štyroch dní sa rozšíri na celé telo.
Zdrojom nákazy je chorý človek v počiatočnom štádiu ochorenia (ešte pred objavením sa vyrážky). Ochorenie sa prenáša vzduchom kontaminovaným výlučkami horných dýchacích ciest chorého človeka. Imunita po prekonaní ochorenia je celoživotná.
Lieky na toto ochorenie neexistujú, tlmia sa len príznaky, ktoré chorobu spôsobujú, teda napríklad horúčka. Najúčinnejšou prevenciou ochorenia je očkovanie, ktoré sa na Slovensku vykonáva od roku 1969 u dojčiat v rámci pravidelného povinného očkovania. Zaočkované sú ročníky narodenia 1968 a mladšie. Dve dávky vakcíny zabezpečia približne 97 % účinnosť, jedna vakcína približne 93 % účinnosť v prevencii ochorenia.
Hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikas odporúča rodičom, ktorí nedali zaočkovať svoje deti z dôvodu zavádzajúcich informácií a argumentov antivakcinačných aktivistov, aby kontaktovali ich pediatra a prediskutovali možnosť zaočkovania svojich detí.
„V minulosti bola na Slovensku úroveň zaočkovanosti detskej populácie na úrovni 98 až 99 percent a patrili sme medzi krajiny s najvyššou úrovňou zaočkovanosti," konštatoval hlavný hygienik. Úroveň zaočkovanosti od roku 2010 klesá, v prípade očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke k úrovni 95 percent. „Priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte ochorení ovplyvniteľných očkovaním môže viesť laickú verejnosť k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Pri nedostatočnej optimálnej hladine tzv. kolektívnej ochrany môže dôjsť k zhoršeniu epidemiologickej situácie na Slovensku a môže hroziť možný návrat a šírenie infekčných ochorení, ktoré sa u nás nevyskytovali, alebo sa vyskytovali iba ojedinele, napr. osýpky, mumps, čierny kašeľ a ďalšie," dodal Ján Mikas.
Zdôraznil aj potrebu zvýšenej ostražitosti zdravotníckych pracovníkov, najmä praktických lekárov pre deti a dorast a pre dospelých, aby pri pozitívnych klinických príznakoch a pri pozitívnej epidemiologickej anamnéze mysleli aj na osýpky.
O čo ide…
- o vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje malými vyrážkami po celom tele. Medzi ďalšie príznaky nákazy patrí horúčka, nádcha, kašeľ a dieťa má uplakaný výraz tváre
- na Slovensku sa osýpky vďaka očkovaniu takmer nevyskytujú, vo svete ešte aj v dnešnej dobe na ne zomiera každoročne viac ako pol milióna detí vo veku do päť rokov. U tehotných žien môžu osýpky ohroziť plod alebo vyvolať predčasný pôrod
- šíria sa vzdušnou cestou dychom, kašľom a kýchaním. Sú také nákazlivé, že prakticky každé dieťa, ktoré nemá imunitu proti osýpkam, pri kontakte s nakazeným ochorie
Z histórie
- osýpky sa v Európe vyskytovali už pred tisícročiami a bežnou detskou chorobou sa stali, keď ľudia začali žiť v mestách
- vyvinuli sa zrejme z choroby zdomácnených psov (psinky). Európania ich po objavení Ameriky (1492) zaniesli medzi tamojšie domorodé obyvateľstvo a spôsobili spolu s kiahňami smrť desiatok miliónov ľudí, ktorí proti nim nemali žiadnu imunitu
- epidémie osýpok sa stali v 17. až 19. storočí hlavnou príčinou úmrtí vo veľkých mestských komunitách Ameriky i Európy. Napríklad v čase občianskej vojny Severu proti Juhu (1861 až 1865) zomreli na osýpky tisíce vojakov. V roku 1875 zomrelo počas jedinej epidémie na ostrove Fidži 40 000 ľudí. V Grónsku v roku 1951 uniklo chorobe zo 4 262 obyvateľov južnej časti ostrova len päť ľudí
- snaha nájsť účinnú očkovaciu látku bola úspešná až v roku 1962, keď ju objavil americký vedec John Franklin Enders, nazývaný „otec modernej vakcíny“
Foto: SHUTTERSTOCK
- pred zavedením očkovania sa na Slovensku vyskytovalo 10 000 až 29 000 ochorení ročne. Postihovali hlavne deti predškolského veku. Epidémie sa opakovali v intervale 3 až 5 rokov. Komplikácie boli hlásené u 15 % chorých, hospitalizácia bola potrebná u 20 %. Ochoreniu podľahlo 14 z tisíc nakazených detí
- po zavedení pravidelného očkovania detí proti osýpkam na Slovensku v roku 1969 nastal zvrat v ich výskyte. Zaznamenal sa výrazný pokles chorobnosti, komplikácií i úmrtí. Od roku 1975 úmrtie na osýpky nebolo hlásené. Chorobnosť v rokoch 1985 až 1990 klesla na nulové hodnoty, resp. na hodnoty blízke nule. Táto veľmi priaznivá situácia bola narušená v rokoch 1991 až 1993 a 1997 až 1998, keď boli na Slovensku evidované lokálne epidémie podmienené nízkou zaočkovanosťou hlavne rómskej populácie východoslovenského regiónu
- v roku 1997 bola nariadená kontrola očkovania proti osýpkam s následným doplnením očkovania u neočkovaných alebo nedostatočne očkovaných detí. Vďaka týmto opatreniam došlo k prerušeniu šírenia ochorení. Posledné endemické ochorenie na osýpky sa v SR vyskytlo v roku 1998. V ďalších rokoch boli evidované už len ojedinelé ochorenia zavlečené zo zahraničia, ktoré sa ďalej nešírili vďaka dobrej kolektívnej imunite
Zdroj: RUVZ Rožňava
Otázky a odpovede: Čo sú osýpky?
Osýpky patria medzi najzávažnejšie vírusové ochorenia detského veku. Ich závažnosť spočíva najmä v častých komplikáciách, ako sú zápaly pľúc, priedušiek, uší a centrálneho nervového systému.
Aké sú príznaky ochorenia?
Ochorenie u detí prebieha typicky s trojdňovým počiatočným štádiom, ktoré je charakterizované horúčkou, nádchou, kašľom, zápalom spojiviek a svetloplachosťou. V tomto štádiu bývajú na sliznici v ústnej dutine v oblasti stoličiek belavé škvrny so začervenaným okolím, tzv. Koplikove škvrny. Na štvrtý až piaty deň sa objavuje splývavá vyrážka. Začína na záhlaví a šíri sa na tvár, krk, brucho a končatiny. Pretrváva asi 3 dni. Pri nekomplikovanom priebehu ochorenie trvá 10 až 14 dní. Obávanými komplikáciami osýpok sú zápal pľúc, zápal stredného ucha a poškodenie centrálneho nervového systému. Ochorenie má najzávažnejší priebeh u detí do troch rokov a dospelých.
Ako sa šíria?
Ochorenie patrí k najnákazlivejším prenosným ochoreniam. Rýchlo sa šíri vzduchom (kvapôčkovou infekciou) a infekčným aerosolom vznikajúcim pri kašli a kýchaní. Zriedkavo dochádza k prenosu aj nepriamo – predmetmi a rukami kontaminovaným výlučkami horných dýchacích ciest alebo spojovky. Vstupnou bránou sú horné dýchacie cesty a spojovky.
Kedy sa objavia u infikovaného človeka?
Inkubačný čas je 8 až 15 dní, priemerne 10 dní. Je to čas, ktorý uplynie od nakazenia sa po objavenie sa prvých príznakov ochorenia.
Foto: SHUTTERSTOCK
Aký je prameň pôvodcu nákazy osýpkami?
Prameňom nákazy je vždy len chorý človek. Bezpríznakové infekcie ani nosičstvo vírusu nie je známe. Obdobie nákazlivosti začína krátko pred nástupom počiatočného štádia a trvá 4 až 5 dní. S nástupom vyrážky rýchlo klesá.
Aká je v súčasnosti zaočkovanosť detskej populácie proti osýpkam?
Posledná kontrola zaočkovanosti detskej populácie bola na Slovensku vykonaná k 31. 8. 2017. Celoslovenské výsledky zaočkovanosti v rámci pravidelného povinného očkovania detí prekročili hranicu 95 % s výnimkou základného očkovania proti osýpkam, ružienke a mumpsu (MMR) – ročník narodenia 2015, kde celoslovenská zaočkovanosť dosiahla 94,8 %.
Aká je prevencia pred ochorením na osýpky okrem očkovania? A čo môžeme urobiť, aby sme znížili možné riziko nákazy osýpkami?
Najúčinnejšou prevenciou je očkovanie. Preventívne opatrenia sú pri infekciách dýchacích ciest všeobecné hygienické opatrenia (čistota osobná i prostredia, vetranie, vyhýbanie sa chorým osobám s respiračným ochorením a podobne). Aby sme znížili riziko nákazy osýpkami, je potrebná rýchla detekcia a okamžité hlásenie ochorenia vrátane hlásenia do medzinárodných sietí, hospitalizácia na infekčnom oddelení, odber biologického materiálu na dôkaz infekcie. Očkovanie vnímavých osôb v ohnisku nákazy, kde sa vakcína podáva od 6 mesiacov veku. Mladším deťom sa aplikuje normálny ľudský gamaglobulín. Zvýšený zdravotný dozor v kolektívnych zariadeniach po dobu 21 dní od vyradenia chorého.
Zdroj: uvzsr.sk
Komplikácie osýpkovej infekcie
Osýpky nie sú neškodné detské ochorenie. Ide o vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré sa ľahko šíri medzi nezaočkovanými osobami. Príznaky sa objavia zvyčajne 10 až 12 dní po nakazení sa, spočiatku pripomínajú prechladnutie s nádchou, sekréciou z nosa, kašľom a horúčkou. Pacient má začervenané oči precitlivené na svetlo. Ako ochorenie postupuje, zvyčajne na tretí a siedmy deň môže horúčka vystúpiť na 39 až 41 stupňov Celzia a zjaví sa červená vyrážka, ktorá pretrváva 4 až 7 dní. Približne 30 % hlásených prípadov má jednu alebo viac komplikácií, zvlášť deti do 5 rokov a dospelí nad 20 rokov. Osýpky môžu prebiehať vážnejšie u osôb s oslabeným imunitným systémom.
- U sedem až deväť detí zo 100 vznikne infekcia ucha, ktorá môže spôsobiť stratu sluchu.
- U jedného pacienta z každých tisíc pacientov vznikne akútny zápal mozgu, ktorý môže viesť ku kŕčom, hluchote alebo k mentálnemu postihnutiu.
- U ôsmich zo sto pacientov je prítomná hnačka.
- Ochorenie oka, ako poškodenie rohovky (vonkajšia vrstva oka), môže viesť k slepote. Táto komplikácia postihuje predovšetkým podvyživečné deti a je spojená s nedostatkom vitamínu A.
- U jedného až šiestich z každých sto pacientov vznikne zápal pľúc. Ide o najčastejšiiu príčinu úmrtia na osýpky u malých detí.
- Zriedkavá, ale smrteľná komplikácia postihujúca mozog známa ako subakútna sklerotizujúca panencefalitída, sa môže objaviť niekoľko rokov po infekcii osýpkami.
- Jedna zo štyroch osôb, ktoré majú osýpky potrebuje hospitalizáciu.
- Približne jeden z tisíc pacientov s otýpkami v dôsledku ochorenia zomiera.
Osýpky nie sú ovčie kiahne. Čím sa líšia?
Únava, vysoké teploty, kožný výsev. Príznaky, ktoré charakterizujú dve závažné vysokoinfekčné ochorenia – osýpky a ovčie kiahne.
Ovčie kiahne prekonal hádam takmer každý. Objavujú sa typicky v detskom veku. Vo väčšine prípadov majú nekomplikovaný priebeh a po skončení ochorenia v tele človeka zanechávajú trvalú imunizáciu. Proti osýpkam sa na Slovensku povinne očkuje od roku 1969. Deťom v 15. až 18. mesiaci sa vakcína podáva spolu s tou proti rubeole a mumpsu, druhú dávku dostávajú v 11. roku. Na osýpky ochorie zopár ľudí ročne, kým ovčie kiahne prekonajú tisícky detí.
Ovčie kiahne
Foto: SHUTTERSTOCK
Vysoko nákazlivé ochorenie spôsobené vírusom varicella, ktorý sa šíri vzduchom. Prejavujú sa pľuzgiermi po celom tele. Najčastejšie sú vo vlasovej časti hlavy a na tvári. Ochorenie niekedy sprevádza zvýšená teplota. Inkubačná doba trvá v priemere dva týždne. Vtedy je človek najinfekčnejší. Vírus odznie sám, stačí podporná liečba.
Pľuzgiere môžu svrbieť, je vhodné natierať ich tekutým púdrom. Niekedy sa môže objaviť zvýšená teplota. Liečba trvá približne 10 dní a po nej je človek imúnny po celý život. Očkovanie proti kiahňam patrí medzi očkovanie na vlastnú žiadosť. Odporúča sa deťom s chronickými ochoreniami, u ktorých je predpoklad ťažkého priebehu ochorenia a komplikácií. Existujú samostatné vakcíny proti kiahňam, ako aj kombinovaná vakcína, keď sa naraz očkuje vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke.
Osýpky
Foto: SHUTTERSTOCK
Vírusové infekčné ochorenie sprevádzané charakteristickými vyrážkami. Nákaza sa šíri vzdušnou cestou – kvapôčkami. Prejavujú sa zápalom nosovej sliznice a očných spojoviek, vysokou horúčkou a kašľom. Typickým nálezom sú červené škvrny na mäkkom i tvrdom podnebí a drobné belavé škvrny na ústnej sliznici.
Osýpkové vyrážky sa po 3 až 4 dňoch začínajú zjavovať za ušami a na krku, odkiaľ sa šíria na tvár, hrudník a končatiny. K zvyčajným príznakom sa pridruží vysoká horúčka a blúznenie, prípadne i krvácanie slizníc a zápal pľúc alebo mozgu. Na liečbu osýpok neexistuje špecifický liek. Chorému sa podávajú dostatočné množstvá tekutín, pri vysokých horúčkach aj antipyretiká. Do nemocnice sa prijímajú len pacienti s ťažkým priebehom choroby.