Kliešte sú celosvetovo druhými najvýznamnejšími prenášačmi pôvodcov prenosných ochorení. V našich klimatických podmienkach dokonca predbehli aj komáre. „Na Slovensku ich nájdeme všade, kde je vegetácia do nadmorskej výšky okolo tisíc metrov, aj keď tam je ich už pomenej. Naším najvýznamnejším prenášačom a najčastejším kliešťom je kliešť obyčajný, ktorý prenáša borélie, rickettsie, anaplazmy, vírus kliešťovej encefalitídy a parazitárne prvoky babézie,“ priblížila doktorka Markéta Derdáková z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV).
Aktivita kliešťov závisí od teploty a vlhkosti prostredia. Začína sa na jar, keď teploty vystúpia nad osem stupňov Celzia. „V našom laboratóriu sa venujeme najmä štúdiu výskytu a ekológie pôvodcu lymskej boreliózy, ktorá je najčastejšie sa vyskytujúcim kliešťami prenosným ochorením na severnej pologuli. Priemerne je nakazený každý piaty kliešť,“ približuje doktorka Derdáková.
„V lesoparku na Železnej studničke v Bratislave bolo na borélie vlani pozitívnych asi 28 % kliešťov, túto jar zatiaľ 16 %, v malackom Zámockom parku je to okolo 20 %. Vysoká nakazenosť je napríklad v lese na sídlisku Furča v Košiciach, kde je nakazených až takmer 40 % kliešťov. Nájdeme ich však aj na Martinských holiach či myjavských kopaniciach,“ konštatovala doktorka Derdáková. Významným zdrojom borélií pre kliešte sú vtáky, ktoré môžu prenášať nakazené kliešte na väčšie vzdialenosti ako napríklad hlodavce. Najmä drozdy sú schopné nakaziť až 60 % kliešťov práve druhom borélií, ktorý je veľmi nebezpečný, pretože vyvoláva neuroboreliózu.
V dôsledku globálneho otepľovania, ale aj cestovania sa u nás môžu objaviť aj kliešte a následne nimi prenášané patogény, ktoré nie sú typické pre naše podnebné pásmo. "Minulú jeseň sme v širšom centre Bratislavy zaznamenali zamorenie bytu kliešťami Rhipicephalus sanguineus, ktorý sa bežne vyskytuje v Stredomorí, Chorvátsku, na Blízkom východe, v Afrike alebo v Amerike.
Jeho hlavným hostiteľom je pes, ale môže sa pricicať aj na človeka a preniesť naň nebezpečnú rickettsiu, ktorá vyvoláva mediteránnu horúčku. Kliešte sa v byte vyskytovali vo veľkom počte vo všetkých vývojových štádiách. Rodina mala psy, no neudávala žiadnu cestu do zahraničia. Genetickými analýzami sme potvrdili, že kliešte boli pravdepodobne z juhozápadnej Európy," dodala doktorka.
Kliešte majú v obľube na našom tele dobre prekrvené miesta s tenkou kožou. Oblasť podpazušia, predkolenná jamka, oblasť slabín, brucha, zápästia – to všetko patrí k ich obľúbeným miestam obživy. Kliešte majú výborné horolezecké schopnosti a tak niet divu, že sa vám dokážu po tele vyšplhať na krk, medzi vlasy alebo za uši. Ak sa chystáte do prírody alebo na miesto, kde by sa mohol kliešť vyskytovať, myslite na vhodné oblečenie – dlhé rukávy, nohavice a vysoké topánky ideálne svetlej farby. Používajte repelenty, vyhýbajte sa pobytu vo vysokej tráve a po návrate domov sa poriadne prezrite.
Kliešte môžu prenášať závažné ochorenia
Kliešťová encefalitída
je závažné vírusové ochorenie mozgu, miechy alebo mozgových obalov. Vírus sa po vniknutí do ľudského organizmu začne rozmnožovať a rozširuje sa do lymfatických uzlín. Lymfatickými cestami sa ďalej dostáva do rôznych orgánov, predovšetkým však mieri do centrálneho nervového systému. Tam môže spôsobiť zápal mozgových blán alebo zápal mozgu, ktorého sprievodným javom je aj opuch spôsobujúci tlak na mozog a nervové tkanivo. Tlak môže zhoršiť alebo natrvalo poškodiť funkciu nervov a centrálneho nervového systému.
vírus sa môže prenášať: prisatím kliešťa; konzumáciou nepasterizovaného mlieka nakazených zvierat; krvnou transfúziou od nakazeného človeka
výskyt kliešťovej encefalitídy má na Slovensku dlhodobo rastúci trend. Najčastejším dôvodom nákazy je prisatie kliešťa. Dôvodom šírenia nákazy je aj rozširovanie kliešťov do nových oblastí. Kým v minulosti žili v nížinách, v súčasnosti sa vyskytuje aj vo výškach 1 000 až 1 400 m n.m.
príznaky a štádiá: diagnóza sa potvrdzuje vyšetrením prítomnosti protilátok v krvi. Kliešte prenášajú vírus ochorenia aj na zvieratá a z nich ďalej na človeka. K prenosu ochorenia dochádza najmä od jari do jesene.
Foto: SHUTTERSTOCK
Prvá fáza pripomína chrípku, sprevádzanú bolesťami hlavy a svalov, zvýšenou teplotou.
Druhá fáza nasleduje s odstupom niekoľkých dní a situácia sa začína komplikovať. Môžu nastúpiť nasledujúce príznaky: stupňujúca sa bolesť hlavy; poruchy pamäti; dezorientácia; závraty; poruchy spánku; poruchy vedomia
väčšina pacientov vyzdravie, časť z nich však znáša aj po vyliečení trvalé následky ochorenia. Až 58 % pacientov trpí postencefalitickým syndrómom (nešpecifické poruchy neurologického charakteru – obrna, hluchota, poruchy správania atď.), 26 až 46 % má dlhodobé následky; 10 % trpí trvalým ochorením chrbtice. Priebeh ochorenia u detí býva miernejší, no štúdie poukazujú na to, že ani pri deťoch nie sú trvalé následky výnimkou. Deťom hrozí rovnako ako dospelým riziko chronickej bolesti hlavy, zhoršenej pamäte, únavy, podráždenosti a problémov so sústredením. Na kliešťovú encefalitídu neexistuje liek.
Otázky a odpovede o kliešťovej encefalitíde
Kedy je najlepší čas na očkovanie?
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde možno začať kedykoľvek počas roka, ale najvhodnejšie je v zimných mesiacoch, pretože vtedy je aktivita kliešťov nízka a organizmus má dostatok času vytvoriť si protilátky v adekvátnom množstve skôr, ako nastane obdobie masívneho výskytu kliešťov. Na Slovensku sú v súčasnosti registrované bezpečné očkovacie látky tak pre deti, ako aj pre dospelých. Kompletné očkovanie tromi dávkami chráni minimálne počas 3 rokov a po troch rokoch sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky. Protilátky chrániace pred infekciou sa vytvoria o 10 až 14 dní po podaní druhej dávky.
Ako má postupovať osoba, ak sa chce dať zaočkovať?
Očkovaciu látku sa vo všeobecnosti odporúča aplikovať všetkým osobám, ktoré o očkovanie proti kliešťovej encefalitíde požiadajú svojho praktického lekára, ale odporúča sa hlavne u osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému riziku nákazy. V najvyššom riziku nákazy sú ľudia, ktorí v rámci výkonu svojej profesie alebo za rekreačnými účelmi sa zdržiavajú v endemických oblastiach. Sú to najmä pracovníci lesných závodov, poľovníci, chatári a pod. Vhodnosť očkovania musí však vždy posúdiť ošetrujúci lekár, ktorý predpisuje očkovaciu látku a očkovanie aj vykonáva.
Hradia vakcíny zdravotné poisťovne?
Vakcíny proti kliešťovej encefalitíde nehradia zdravotné poisťovne, platí si ich každý záujemca o očkovanie sám.
V ktorých častiach Slovenska sa najčastejšie vyskytujú kliešte?
Kliešte sa vyskytujú na celom Slovensku, ale nie všetky sú nosičom vírusu. V niektorých oblastiach je veľké množstvo infikovaných kliešťov, v iných sú nakazené ojedinelo alebo vôbec nie. Endemické oblasti (oblasti s výskytom nakazených kliešťov) sú na Slovensku lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh. V tejto oblasti sa zaznamenáva dlhoročne najvyššia chorobnosť na kliešťovú encefalitídu, aj keď je potrebné poznamenať, že na Slovensku nie je vysoký výskyt ochorení na kliešťovú encefalitídu (v posledných 10 rokoch sa výskyt ochorení pohyboval od 50 do 108).
Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska (napr. pohorie Tríbeč, Vtáčnik, Nitrianska a Pohronská pahorkatina, oblasť Malých Karpát, okresy Trenčín, Nové Zámky, Nitra a Levice). Výskyt infikovaných kliešťov sa však v súčasnosti zaznamenáva už aj v oblastiach, kde v minulosti neboli endemické, t. j. mení sa na Slovensku areál ich rozšírenia. Podľa tvrdenia parazitológov kliešte postupujú do vyšších polôh. S týmto parazitom sa tak môžu stretnúť ľudia v oblastiach, kde ich doteraz nepoznali. Je to dôsledok zmeny klimatických podmienok.
Ako sa treba chrániť okrem očkovania?
Pred ochorením sa môžeme chrániť správnym odevom, prípadne použitím repelentov. Kliešťová encefalitída sa môže preniesť aj alimentárnou cestou kozím, kravským či ovčím mliekom, ktoré nebolo dostatočne tepelne upravené. Mlieko je potrebné pred konzumáciou prevariť alebo piť pasterizované. Len čo si nájdeme prisatého kliešťa, je potrebné ho čo najrýchlejšie odstrániť, najlepšie pinzetou kývavými pohybmi bez točenia. Následne je potrebné kožu v mieste prisatia kliešťa vydezinfikovať.
Lymská borelióza
infekčné bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje celý organizmus. Prenášajú ju kliešte, ale aj iný cudzopasný hmyz, napríklad komáre, blchy, vši a muchy. Najčastejšie postihuje kožu, kĺby, srdce a nervový systém. Ochorenie hrozí, najmä ak je kliešť prisatý na tele hostiteľa viac ako 24 hodín. Ak ho hostiteľ objaví a odstráni skôr, riziko ochorenia klesá
diagnostika: špeciálnym vyšetrením krvi
prejavy: okrúhla začervenaná škvrna na koži v mieste, kde sa kliešť prisal na telo. Môže mať priemer až 15 centimetrov a môže sa objaviť niekoľko dní, ale aj týždňov po uhryznutí. Najčastejšie sa prejaví horúčkou, únavou, bolesťami svalov a kĺbov. Môže sa vyskytnúť pocit obmedzenej hybnosti šije, bolesti svalov a kĺbov, zväčšené lymfatické uzliny alebo začervenanie spojoviek
liečba: antibiotikami. Hlavným problémom tohto ochorenia je však častá neprítomnosť príznakov a neobjavenie choroby. Neliečené ochorenie sa môže vyvinúť do chronického štádia a postihnúť srdcový sval alebo centrálny nervový systém. Hrozia zápaly mozgu, mozgových blán, miechy, obrna tvárového svalstva a podobne. V týchto prípadoch sa ochorenie lieči intravenóznym podávaním antibiotík
ako sa chrániť: najlepšou ochranou je chrániť sa pred prisatím kliešťa, ale aj pred samotným ochorením tak, že budete pri pohybe v prírode nosiť dlhé tričko a nohavice; používať repelent; pri návrate z prírody si pozorne poprezerajte celé telo aj oblečenie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ehrlichióza
je ďalšie infekčné ochorenie prenášané kliešťami. Ide o vážne ochorenie, ktoré ak sa nelieči, môže mať závažné následky najmä u ľudí so zníženou obranyschopnosťou. Je ťažké ju diagnostikovať len podľa klinických príznakov. Prejavuje sa horúčkami, ktoré trvajú 3 až 8 dní. Sprevádzajú ho bolesti hlavy a svalov, len pri 20 percentách sa objavuje vyrážka. V raných štádiách je dobre liečiteľná. Najvhodnejšia liečba je antibiotická.
Anaplazmóza
je infekčné ochorenie ľudí a zvierat, ktoré spôsobuje baktéria Anaplasma phagocytophilum. Pôvodcom anaplazmózy je v niektorých oblastiach Slovenska infikovaný v priemere každý dvadsiaty kliešť. V súčasnosti je známa prítomnosť anaplaziem aj u voľne žijúcich líšok, jeleňov, hlodavcov i hmyzožravcov, ktoré sú rezervoármi pôvodcu ochorenia v prírodných ohniskách.
inkubačná doba je 1 až 3 týždne od prisatia infikovaného kliešťa, keď sa objavia príznaky pripomínajúce chrípku. V tele Anaplasma phagocytophilum napáda biele krvinky a oslabuje tým imunitný systém. Vyvoláva horúčky, nechutenstvo, bolesti hlavy, t. j. ochorenie podobné chrípke. Lieči sa antibiotikami. Bakteriálne ochorenie môže byť smrteľné len vo výnimočných prípadoch (pravdepodobnosť je menšia ako 1 percento u ľudí s oslabenou imunitou).
Babezióza
ochorenie prenášané tiež kliešťami spôsobujú prvoky rodu Babesia. V Európe doteraz prevažujú ochorenia spôsobené druhmi Babesia divergens alebo B.bovis žijúce v červených krvinkách pacienta. Ochorenie je diagnostikované zriedkavo, trpia ním predovšetkým osoby bez sleziny, prípadne imunodeficitné. Býva často ďalšou infekciou sprevádzajúcou lymskú boreliózu. Postihuje väčšinou pacientov starších ako 50 rokov.
Rickettsióza
ochorenie spôsobené malými pleomorfnými coccobacillmi (vši, ploštice, blchy, kliešte). Diseminujú krvou a v mieste pohryznutia vektorom vzniká vyrážka, sprevádzaná hemorágiou a tvorením chrást. Lokálna obštrukcia ciev je za 1–4 týždne, nasleduje kašeľ, príznaky podobné chrípke, horúčky, vyrážky, zápal pľúc, delírium, šok.