Českí vedci otestovali látku, ktorá môže ničiť encefalitídu

, , 29.06.2018 14:00
kliešť, dievča,
Kliešte sú prenášačom vážnych vírusových ochorení, pričom ohrozujú predovšetkým športovcov či milovníkov prírody. Autor:

Brnianski vedci otestovali na bunkách látku, ktorá je vysoko účinná proti vírusom, ktoré spôsobujú napríklad kliešťovú encefalitídu, západonílsku horúčku, horúčku dengue či vírus zika.

Proti týmto závažným infekciám pritom doteraz neexistuje účinný liek, uviedla Česká televízia (ČT). „V prípade optimálnej dávky dosahujeme účinnosť prakticky sto percent. Prekvapilo nás, že látka funguje takto skvele,“ uviedol vedúci výskumu Daniel Růžek z Výskumného ústavu veterinárneho lekárstva.

Veľkou výhodou je fakt, že spomínaná látka, odborne nazývaná umifenovir, je súčasťou už existujúceho prípravku, ktorý sa v Rusku pod komerčným názvom arbidol a v Číne používa na liečbu a prevenciu chrípky. Je teda už vyskúšané, že u ľudí nemá vedľajšie účinky alebo sú úplne minimálne. Značne to tak urýchli prípadné ďalšie testovanie, a teda aj možné využitie pri liečbe ziky alebo kliešťovej encefalitídy.

„Táto látka prešla klinickým testovaním, je bezpečná pre ľudí, takže ak by sme uvažovali o nejakom lieku, tak táto látka má teraz k používaniu podstatne bližšie. Keby sme začínali s úplne novou molekulou, potrvá overovanie napríklad pätnásť rokov,“ dodal Růžek. Takto by sa čas mohol skrátiť na tretinu.

Arbidol vyvinul Ruský výskumný chemický a farmaceutický ústav asi pred 25 rokmi, prípravok potom dostal licenciu v roku 2009. Až českí vedci však objavili jeho netušené možnosti. Kým infekcie vírusu zika či západonílskej horúčky sú problémom mimo strednej Európy, kliešťová encefalitída je v európskych krajinách veľmi rozšírená. Kliešťom prenášané vírusové ochorenie môže priniesť chorému doživotné následky a niektoré prípady sa končia aj smrťou.

Zdravotníci radia, ako sa brániť proti uhryznutiu kliešťom

Kliešte sú prenášačom vážnych vírusových ochorení, pričom ohrozujú predovšetkým športovcov či milovníkov prírody. Ako informovala hovorkyňa záchranárov Falck Katarína Načiniaková, na Slovensku sa vyskytuje okolo 20 druhov kliešťov a päť druhov z nich je schopných prenášať rôzne vírusy, baktérie či parazity. Najznámejším a zároveň najnebezpečnejším z nich je kliešť obyčajný.

Naraziť na kliešťa obyčajného je podľa zdravotníkov možné kdekoľvek – v listnatých či ihličnatých lesoch, miestach s bohatou krovinovou vegetáciou, vo vinohradoch, v parkoch či záhradách. „Kliešť v priebehu svojho života prechádza rôznymi vývojovými štádiami, no prenášačom vírusov je v každej fáze. Najčastejšie sa prisaje vo vlasoch, v slabinách, na intímnych miestach alebo aj v oblasti kolien. Na ľudí a zvieratá prenáša najmä vírus kliešťovej encefalitídy a baktérie vyvolávajúce lymskú boreliózu a anaplazmózu,“ vystríhajú záchranári.

Aj keď sa prisaje na zviera či človeka iba raz, následky môžu byť fatálne. „S každým teplým dňom ich výskyt narastá a môže sa stať, že si z prechádzky so psom jedného z nich prinesiete domov,“ konštatujú zdravotníci.

Málo známou, ale veľmi praktickou pomôckou,...
Málo známou, ale veľmi praktickou pomôckou, ktorá by nemala chýbať v žiadnej domácnosti, je podľa neho takzvaná karta na vyberanie kliešťov. Autor: SHUTTERSTOCK

Nie je známe, podľa čoho si kliešť svoje obete vyberá. „Vieme však, že obľubuje trávnaté porasty a kríky – obvykle v dĺžke od 20 centimetrov do jedného metra. Niekedy ste v bezpečí aj pri priamom kontakte, inokedy sa veľmi rýchlo prichytí na časť oblečenia a na kožu sa prisaje až po niekoľkých hodinách. Práve preto je najlepšou prevenciou kontrola celého tela a dôkladné vyprášenie oblečenia po príchode z lesa či túry,“ radia zdravotníci.

Je takmer nemožné zaregistrovať prisatie kliešťa. Môže za to látka, ktorú po prisatí vypustí do rany a tým ju znecitlivie. Na koži sa mu darí dokonale držať bodavými orgánmi podobným kliešťam. Na jeho vyberanie sa používajú mnohé metódy, niektoré sú podľa záchranárov však skôr prežitkami, ktoré môžu skôr uškodiť, ako pomôcť. „Ľudia napríklad zvyknú prisatého kliešťa potierať olejom či masťou, aby kliešťa udusili. Je pravda, že kliešť sa takto zadusí, ale hrozí tu zároveň, že po usmrtení vyvráti infikovanú krv naspäť do rany,“ povedal hlavný inštruktor Falck Academy Miroslav Nagy.

Málo známou, ale veľmi praktickou pomôckou, ktorá by nemala chýbať v žiadnej domácnosti, je podľa neho takzvaná karta na vyberanie kliešťov. Ide o plastovú kartu so špeciálnym výrezom na jednej strane. Práve ten slúži na bezpečné a jednoduché vybratie kliešťa. „Kliešťa vsunieme do výrezu a pomalým pohybom ho ťaháme von. Ranu je vhodné dezinfikovať a pár dní ešte kontrolovať,“ vysvetlil Nagy.

Aj keď sa s prípadmi kliešťovej encefalitídy nestretávame veľmi často, vzhľadom na závažnosť tohto ochorenia by sme kliešte podľa zdravotníkov nemali podceňovať. "Čiastočne nás pred nimi ochráni oblečenie bez odhalených končatín a dôkladná kontrola po príchode domov. Odporúča sa aj očkovanie. To vás však ochráni iba pred kliešťovou encefalitídou, nie pred boreliózou čo anaplazmózou,“ zdôraznil Nagy. Zároveň dodal, že ak človek po prisatí kliešťa začne cítiť stav podobný chrípke, mal by bezodkladne vyhľadať lekára.

Zdravotníci zároveň zhrnuli do piatich bodov, ako postupovať, keď si človek nájde na tele kliešťa. "Nemanipulujeme s kliešťom holými rukami – ideálne špeciálnou plastovou kartou alebo tenkou pinzetou. Kliešťa nevytáčame, vyťahujeme ho opatrne a priamo von. Neodporúča sa potierať olejom či masťou, znie prvý bod. Ďalej zdravotníci konštatujú, že po vybratí sa treba presvedčiť, že v tele neostala hlavička, respektíve, že sme ho vytiahli celého. Postihnuté miesto dezinfikujeme, napríklad alkoholom.

V rámci tretieho bodu zdôrazňujú, že v prípade, že v rane ostala hlavička kliešťa a bojíme sa odstrániť ju sami, navštívime zdravotníka. Odbornú pomoc by sme tiež mali vyhľadať v prípade, že sa u nás po vytiahnutí kliešťa začínajú objavovať príznaky podobné chrípke, napríklad horúčka, malátnosť alebo bolesti svalov a kĺbov. „Ak sa stane, že osoba postihnutá kliešťom upadla do bezvedomia, nesmieme zabudnúť uložiť ju do stabilizovanej polohy nabok a privolať ihneď záchrannú zdravotnú službu,“ dodali záchranári.

Viete, že?

  • Larvy kliešťa pripomínajú škvrnu sadze, nymfy sú veľké ako špendlíková hlavička alebo zrniečko maku.
  • Po nacicaní krvou narastie samička do veľkosti hrachu.
  • Dospelý kliešť môže mať rôznu farbu – červenkastú, tmavohnedú i čiernu.
  • Kliešte majú radšej mužov, fajčiarov a tých, ktorí si s mierou doprajú alkohol.
  • Neobľubujú cesnakovú arómu, sú slepé, obete si vyhľadávajú podľa dychu alebo podľa niektorých látok v pote.
  • Ľudí so studenými nohami a rukami nenapádajú.
  • Po šatách vám môžu loziť aj niekoľko hodín, ak im „nesadnete“, odpadnú a hľadajú si inú obeť.
  • Najviac im vyhovuje vlhké teplé počasie do dvadsať stupňov, počas horúcich suchých dní sa zahrabú do pôdy alebo zalezú pod listy.

Kde sa vyskytujú najčastejšie?

Odborníci už dávno vyvrátili mýtus, že kliešť na vás môže spadnúť zo stromu, lezie vždy od zeme smerom hore a striehne na koncoch listov, na steblách tráv alebo na vetvičkách prízemných kríkov. Najviac sa kliešťom páči v dubovo-hrabových lesoch do nadmorskej výšky šesťsto až osemsto metrov, no v posledných rokoch sa začali objavovať aj vyššie, v horských oblastiach, aj do výšky tisíc, ojedinele dokonca 1 400 metrov nad morom. Obľubujú lesné chodníky i okraje lesa a čistinky, pretože tam chodieva zver.

Keď sa samička nacicia krvi z nej, odpadne do trávy a vyloží vajíčka. Životný cyklus kliešťov má štyri štádiá – vajíčko, larva, nymfa a dospelosť. Krv pije samička, larvy a nymfy, samček nie, má za úlohu oplodniť cicajúcu samičku.

Prečo si dať pozor?

Kliešte sa nachádzajú po celom Slovensku. Číhajú teda všade. Kliešť sa na hostiteľa neprichytí bezprostredne po tom, čo sa dostane na jeho telo, ale hľadá si vhodné miesto, ktorým je obvykle jemná a vlhká pokožka. Najmä v podpazuší, slabinách, zákolenných jamkách, za ušami alebo na bruchu. Môže sa však prisať na akomkoľvek inom mieste, často i na hlave vo vlasoch. Veľmi nebezpečné ochorenia, ktoré môže spôsobiť, je kliešťová encefalitída alebo lymská borelióza. Z boreliózy hrozí postihnutie nervov, kĺbov a ďalšie komplikácie, napríklad choroby srdca.

Prvoradé je pred odchodom do prírody použiť...
Prvoradé je pred odchodom do prírody použiť ochranný prostriedok - repelent. Autor: SHUTTERSTOCK

Ako sa chrániť?

Prvoradé je pred odchodom do prírody použiť ochranný prostriedok – repelent. Vhodné je obliecť si aj dlhé nohavice či vrchný diel s dlhými rukávmi, aby sme mali čo najmenej odhalenej kože. Ak sa dá, vyhýbať sa vysokým trávam a kríkom, pretože práve tam sa kliešte zdržujú najviac. Po príchode domov je potrebné dôkladne si prezrieť celé telo a skontrolovať, či sa nejaký kliešť predsa len neprisal.

Prevenciou je aj očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. Toto zápalové ochorenie mozgu a mozgových blán môže mať až smrteľné následky. Zimné mesiace sú na očkovanie proti kliešťovej encefalitíde najvhodnejšie, pretože vtedy je aktivita kliešťov nízka a organizmus má dostatok času vytvoriť si protilátky v adekvátnom množstve skôr, ako nastane obdobie masívneho výskytu kliešťov.

V ktorých častiach Slovenska sa kliešte vyskytujú najčastejšie ?

Kliešte sa vyskytujú na celom Slovensku, ale nie všetky sú nosičom vírusu. V niektorých oblastiach je veľké množstvo infikovaných kliešťov, v iných sú nakazené ojedinelo alebo vôbec nie. Endemické oblasti (oblasti s výskytom nakazených kliešťov) sú na Slovensku lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh. V tejto oblasti sa zaznamenáva dlhoročne najvyššia chorobnosť na kliešťovú encefalitídu, aj keď je potrebné poznamenať, že na Slovensku nie je vysoký výskyt ochorení na kliešťovú encefalitídu.

Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska (napr. pohorie Tribeč, Vtáčnik, Nitrianska a Pohronská pahorkatina, oblasť Malých Karpát okresy Trenčín, Nové Zámky, Nitra a Levice). Výskyt infikovaných kliešťov sa však v súčasnosti zaznamenáva už aj v oblastiach, kde v minulosti neboli endemické, teda na Slovensku sa mení areál ich rozšírenia. Kliešte sa zmenou klimatických podmienok dostávajú v posledných rokoch do vyššie položených oblastí Slovenska.

Chráňte sa!

  • Po návrate z výletu si prezrite dôkladne telo, najmä hlavu, krk, podpazušie, pupok, slabiny a nohy. Kliešte sa zvyknú dostať aj do vlasatej časti hlavy a za uši. Ak si nájdete prisatého kliešťa, ihneď ho odstráňte. Prezrite si a poriadne vytraste šaty, osprchujte sa.
  • Vytiahnite kliešťa správne. Prisatého kliešťa odstraňujte pinzetou, ktorú pritlačte čo najbližšie ku koži. Kliešťa vyťahujte pomaly kývavým pohybom bez točenia. Miesto hneď dezinfikujte jódovou tinktúrou, prípadne silnejším alkoholom. Na kliešťa nekvapkajte olej ani ho nepotierajte masťami. Chybou je aj vyťahovať ho krúžením pomocou navlhčeného tampónu. Takýmto spôsobom ostane vnútri fixačný orgán – chobôtik. Podobá sa skobe so zúbkami a spolu s klepietkami vytvára kanálik, ktorým kliešť cicia krv.

Mýty a fakty o kliešťoch

Mýtus: Kliešť je záležitosťou prírody a vidieku, nie mesta.

Fakt: Pravdou je, že kliešte sa vyskytujú v mestských parkoch či záhradách rovnako ako v lesoch a na lúkach na vidieku.

Mýtus: Mal som už v živote množstvo kliešťov, nič sa mi nemôže stať.

Fakt: V minulosti sa na našom území podľa prieskumov nachádzalo dokázateľne menej prípadov kliešťovej encefalitídy. Počet nakazených sa do roku 2013 každý rok zvyšoval.

Mýtus: Kliešte tu vždy boli, napijú sa a spadnú.

Fakt: Pravdou je, že čím skôr kliešťa objavíte a správne vyberiete, tým je šanca, že sa nakazíte vírusom kliešťovej encefalitídy nižšia. Včasné a skoré odstránenie kliešťa je rovnako dôležité, ako spomínaná prevencia proti ochoreniam.

Mýtus: Lymská borelióza je „horšia“ a nedá sa na ňu očkovať.

Fakt: Áno, kliešte prenášajú okrem pôvodcu kliešťovej encefalitídy aj pôvodcu lymskej boreliózy, proti ktorej neexistuje očkovanie. Boreliózu však možno liečiť antibiotikami, na rozdiel od encefalitídy, pri ktorej lekári liečia len príznaky.

Mýtus: Kliešte skáču na ľudí zo stromov.

Fakt: Kliešte sa najčastejšie zdržujú v tráve a na nízkych porastoch do výšky 50 cm. Na tele sa však pohybujú, preto si ich môžete nájsť napríklad aj na krku či vo vlasovej časti hlavy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#prevencia #lymská borelióza #kliešťová encefalitída #kliešť #anaplazmóza
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk