Viete, čo je UV index? Slnko je stále silnejšie!

Napríklad presne v polovici júna napoludnie bol v Bratislave počas relatívne oblačného dňa UV index 7,6, zatiaľ čo v egyptskej Káhire dosahoval v ten istý deň extrémne číslo 11 a v srílanskom Kolombe číslo 10. Čo to vlastne znamená?

Deň letného slnovratu, ktorý bol 21. júna, neznamená len najdlhší deň v roku. Je to obdobie, keď je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku a slnečné lúče k nám dopadajú priamo. Platí pritom, že čím je dráha slnečných lúčov kratšia, tým je UV-žiarenie menej pohlcované atmosférickým ozónom a predstavuje teda aj väčšie riziko pre našu kožu a zdravie. Spektrum slnečného žiarenia je široké. Obsahuje ultrafialové (UV) žiarenie, viditeľné svetlo a infračervené žiarenie. Samotné UV žiarenie sa podľa vlnovej dĺžky žiarenia delí ešte na UVA a UVB žiarenie, ktoré v závislosti od hĺbky preniknutia do kože môže spôsobiť buď akútne, alebo chronické poškodenie kože.

UVB žiarenie je zodpovedné za zhnednutie kože a predovšetkým za jej spálenie, pričom viacnásobné spálenie zvyšuje riziko rakoviny kože. K poškodeniu kože UV žiarením tak dôjde dávno predtým, ako sa vyvinie a prejaví nádorové ochorenie. UVA žiarenie zas preniká hlboko do kože a poškodzuje elastické vlákna spojivového tkaniva. Klesá elasticita kože a vznikajú vrásky. Tento typ žiarenia tiež urýchľuje tvorbu stareckých škvŕn a je zodpovedný za vznik tzv. slnečnej alergie.

Intenzita slnečného žiarenia sa vyjadruje medzinárodne zavedenou jednotkou merania intenzity ultrafialového žiarenia, tzv. UV indexom. Ide o jednoduchú číselnú škálu (0 až 11+). Čím je UV index vyšší, tým je riziko spálenia kože väčšie. Merania UV indexu vykonávajú certifikované autority, na Slovensku je to napríklad Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý obyčajne od polovice marca do konca septembra vydáva dennú predpoveď UV indexu pre Slovensko.

UV žiarenie nevnímame zrakom, má však značné biologické účinky na organizmy. Meria sa v jednotkách watt na štvorcový meter. Namerané hodnoty by však verejnosti veľa nepovedali, preto bol zavedený UV index. Mnohé medzinárodné meteorologické služby poskytujú aktuálne hodnoty UV indexu a predpovedajú aj jeho hodnotu na nasledujúci deň. Na stránke SHMÚ možno túto hodnotu nájsť na podstránke Ozón a Predpoveď UV indexu. Čím je UV index vyšší, tým je riziko spálenia kože väčšie.

Ľudia by sa pri predpovediach počasia mali zaujímať viac o UV index ako o rôzne pranostiky. Klimatické zmeny na našej planéte sa podpisujú pod zvyšovanie UV žiarenia v posledných desaťročiach. Aj v našich zemepisných šírkach sa tak v letných mesiacoch intenzita UV žiarenia pohybuje medzi 8,5 a 9,5 z 11-stupňovej číselnej škály UV indexu, čo je približne o dva stupne viac, ako to bolo niekoľko rokov dozadu. UV index s hodnotou 7 až 9 sa už považuje za vysoký, keď je rozhodne potrebné nosiť ochranné prostriedky ako klobúk, príslušné ošatenie, slnečné okuliare, treba sa natrieť krémom s vysokým UV faktorom a deti by počas takýchto dní vôbec nemali byť na slnku v čase od 10. do 14. hodiny.

UV index 10 a 11 je už extrémny a obyvatelia južných a exotických krajín vedia, prečo v poludňajších hodinách nevychádzajú von a svoj význam má aj popoludňajšia siesta. Intenzitu UV žiarenia navyše zvyšuje pobyt na svetlom piesku až o 25 %, na vode o 50 % a na snehu to môže byť až o 90 %. Zamračená obloha, samozrejme, intenzitu žiarenia, znižuje, ale aj tak prepustí 40 až 60 % slnečných lúčov. Ak je napríklad u nás UV index 8, ľudia s fototypom 3, čo je väčšina Slovákov, by mali byť bez ochranných prostriedkov na slnku maximálne polhodinu.