Čo všetko vás môže zaujímať o žilách?

Chronickým žilovým ochorením sa označujú rôznorodé chorobné stavy žilového systému dolných končatín s chronickým priebehom, ktorých pôvodnou príčinou je poškodenie žilovej steny. Prvými prejavmi bývajú najčastejšie bolesti, pocit ťažkých nôh, únava, napätie v nohách, nočné kŕče a opuchy. Chronické žilové ochorenie je zápalová, postupne sa rozvíjajúca choroba.

14.07.2018 06:00
ultrazvuk, doppler, žily, ultrazvuk nôh, Foto:
Prvé štádium chronického žilového ochorenia môže byť bez vonkajších príznakov.
debata

Aké sú jeho prvé prejavy?

Prvé štádium CHŽO môže byť bez vonkajších príznakov, prípadne sa na nohách môžu objaviť fialovomodré drobné žilky či pavučinovité výraznejšie podkožné žilky. Viditeľné znaky vôbec nemusia zodpovedať stavu hlbokých žíl. Sú pacienti, ktorí majú len mierne symptómy v podobe opuchov nôh či bolestí, ale majú už vážne postihnutý žilový systém. Naopak, pacienti s viditeľnými veľkými varixami nemusia mať žiadne ťažkosti. Pacient by mal preto navštíviť lekára – všeobecného lekára pre dospelých už pri prvých príznakoch ochorenia.

Koľko percent žilového systému nôh tvorí povrchový a koľko hlboký systém?

Ochorenie žilového systému nemusí byť len postihnutím povrchových žíl. Žilový systém nohy tvoria hlboké žily, ktoré sú ukryté vo svaloch a vedú asi 90 % krvi, a povrchové žily, ktoré tvoria asi 10 % krvného zásobovania. Postihnutý môže byť iba povrchový alebo hlboký žilový systém, prípadne oba. Spojkami medzi nimi sú perforátorové žily, ktoré môžu byť tiež zasiahnuté.

Čo je to reflux?

Pri nedostatočnej činnosti chlopní vnútri žíl vzniká reflux – obrátený tok krvi. Pri vyšetreniach ho treba hľadať v oboch žilových systémoch, opísať jeho začiatok, dráhu a koniec.

Ako sa ochorenie rozvíja?

Spočiatku môže človek pociťovať len „ťažké nohy“, tlak v nohách, svrbenie, pálenie, nutnosť vykladať si nohy na stôl, príznaky sa zhoršujú v priebehu dňa, v letných mesiacoch, pri dlhom státí či cestovaní. Neskôr sa pridružuje opuch, ukážu sa kŕčové žily – varixy. Podľa štúdií až polovici neliečených pacientov s dokázaným obráteným tokom krvi – refluxom – v hlbokých alebo povrchových žilách prejdú metličkové varixy – teleangiektázie – do štádia opuchov počas piatich rokov. V priebehu ďalších piatich rokov sa až u 59 % neliečených pacientov vyvinie vred predkolenia.

Prvotnou príčinou chronického žilového... Foto: SHUTTERSTOCK
nohy, kŕčové žily, Prvotnou príčinou chronického žilového ochorenia je oslabenie žilovej steny.

Súvisí s týmto ochorením vek a pohlavie?

V populácii mužov do 35 rokov má symptómy približne 11 % z nich, v prípade žien 20 %. Po päťdesiatke je to až polovica pacientov a vo vekovej kategórii nad 70 rokov až 75 % populácie. S postupujúcim vekom súvisí aj prehlbovanie symptómov, nemusí to však byť pravidlom.

Prečo, ako a aké kŕčové žily vznikajú?

Prvotnou príčinou chronického žilového ochorenia je oslabenie žilovej steny (jej vrodená menejcennosť, resp. poškodenie chorobným procesom), strata jej pružného napätia (tonusu) a následné rozšírenie žily. Tento proces čiastočne zamedzuje odtok žilovej krvi z dolných končatín. Druhotne s rozšírením žilovej steny vzniká nedovieravosť chlopní a dochádza k obráteniu toku krvi v žilách. V povrchovom žilovom systéme dolných končatín sa hromadí krv a vzniká vysoký žilový krvný tlak. Ten prechádza aj do malých ciev. Krvný prietok sa spomaľuje, zhoršuje sa okysličenie cievnej steny, čo poškodzuje cievnu výstelku, vznikajú poruchy jej funkcií a následne zápal. Chronický zápal porušuje štruktúru žilovej steny a chlopní, čím podporuje ďalšie rozšírenie žilovej steny a zhoršenie žilového odtoku. Poškodená cievna stena je priepustnejšia, plazma presakuje do okolia, lymfatické cievy sa preťažujú, nezvládajú transport a vzniká opuch. Zápal sa šíri zo žilovej steny do okolia, poškodzuje podkožné tkanivo, zhoršuje sa vyživovanie kože, zmeny môžu viesť až k vredu predkolenia. Samostatnou skupinou v rámci chronického žilového ochorenia je chronická žilová nedostatočnosť. Je to stav, pri ktorom je narušený mechanizmus návratu žilovej krvi z dolných končatín do srdca. V žilách sa zvyšuje krvný tlak, dochádza k poškodeniu žilových chlopní (tie pomáhajú návratu krvi zo žíl do srdca). Žilový pretlak sa prenáša aj do malých ciev a kapilár, postupne sa objavuje chronický zápal s ďalšími možnými následkami.

Aká je diagnostika?

Najtypickejšou formou chronického žilového ochorenia sú najmä kŕčové žily – varixy – a vred predkolenia. Najviac ľudí však trpí prejavmi choroby v raných štádiách – ťažobou v končatinách, pocitom pálenia, svrbením či bolesťou. Považujú ich však za bežný jav a k lekárovi prídu až vtedy, keď ich symptómy obťažujú alebo si uvedomia svoju rodinnú záťaž a obávajú sa rozvoja ochorenia. Diagnostika sa opiera o anamnézu a fyzikálne vyšetrenie pacienta v stoji aj poležiačky.

Ktoré vyšetrovacie metódy sa využívajú pri diagnostike?

Vyšetrovacie metódy sa delia na tri stupne podľa zisteného klinického štádia ochorenia: anamnéza, fyzikálne vyšetrenie a eventuálne vyšetrenie pomocou vreckového Dopplerovho ultrazvukového prístroja, podrobná duplexná sonografia (DUS) žilového systému dolných končatín, prípadne ďalšie vyšetrovacie metódy, flebografia, priame merania žilových tlakov, CT, MR, intravenózny ultrazvuk (IVUS).

Čo zisťujú vyšetrenia?

Klinické vyšetrenie – zisťujú sa subjektívne príznaky ochorenia (pocit ťažkých nôh, únavnosť dolných končatín, pocit horúčavy alebo páľavy, svrbenie kože, kŕče v lýtkach, pocit, že „noha praskne“, bolesti, opuchy). Lekár sa pýta na čas, kedy sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie na konci dňa, čím je ochorenie závažnejšie, tým skôr sa bolesti objavujú aj počas dňa), polohu, pri ktorej sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie pri dlhodobom stoji alebo sede, ustupujú v ľahu a pri chôdzi), teplotu, pri ktorej sa príznaky vyskytujú (sú intenzívnejšie v lete alebo po teplom kúpeli), hormonálny stav (sú intenzívnejšie pred menštruáciou, počas tehotenstva alebo počas hormonálnej liečby). Anamnéza – lekár pátra po rizikových faktoroch vzniku a rozvoja choroby. Fyzikálne vyšetrenie – inšpekciou sa zisťuje prítomnosť varixov, prípadných opuchov a rôznych farebných atrofických zmien kože a podkožia. Ultrazvukové vyšetrovacie metódy – vreckový CW Dopplerov ultrazvukový prístroj sa používa pri zisťovaní niektorých refluxov, vyšetrenie sa robí u pacienta v stoji, ultrazvuková sonda sa prikladá pod uhlom 45 stupňov proti smeru krvného prúdu. Duplexná sonografia – je potrebná na zistenie priechodnosti žilového riečiska, spresnenie anatomických pomerov, je zlatým štandardom pri určení a lokalizácii refluxu. DUS sa robí u pacientov s výraznými opuchmi, kožnými zmenami či vredom a u všetkých pacientov pred plánovanou operáciou varixov.

Ako sa ochorenie lieči?

Okrem správnej životosprávy a fyzikálnej liečby sa používa kompresívna terapia, medikamentová terapia – liečba venofarmakami, sklerotizačná a chirurgická terapia. Ak sú prítomné kŕčové žily, treba ich vždy čo najskôr sklerotizačne či chirurgicky ošetriť, inak sa ochorenie môže skomplikovať.

Môže medikamentová liečba pomôcť? Ako?

Chronické žilové ochorenie je od objavenia sa prvých príznakov zápalovým ochorením žíl, ktoré treba od počiatku liečiť liekom – venofarmakom. Venofarmaká sú buď látky prírodného pôvodu, alebo ide o syntetické látky. Sú určené na liečbu varixov, chronickej žilovej nedostatočnosti, lymfatických opuchov. Účinkujú aj na pocit ťažkých nôh, nočných kŕčov, bolesti a opuchy dolných končatín. Lekári neodporúčajú užívanie výživových doplnkov namiesto liečby liekom. Množstvo prípravkov, ktoré sľubujú riešenie zdravotných problémov, sú v skutočnosti len potraviny. Pretože sa však predávajú v lekárňach a navyše vo forme tabliet, kapsúl či kvapiek, čo je typické pre lieky, môžu byť často nesprávne vnímané a mnohí ľudia si neuvedomujú rozdiel medzi liekom a výživovým doplnkom.

Čo sú to venofarmaká?

Lieky, ktoré zlepšujú krvný obeh, pôsobia proti zápalu, opuchu, bolesti a ďalším prejavom ochorenia a tiež dokázateľne urýchľujú hojenie vredov predkolenia. V metodických pokynoch pre liečbu chronického žilového ochorenia sa uvádza viac liekov. S najvyšším stupňom odporúčania je liek na lekársky predpis, ktorý obsahuje mikronizovaný diosmín s hesperidínom, zvyšuje venózny tonus, zlepšuje lymfatickú drenáž a chráni makro- a mikrocirkuláciu krvi. Pôsobí proti zápalovému procesu v chlopniach žíl a žilových kapilár počas chronického venózneho ochorenia. Mikronizovaný diosmín je venoaktívny liek, ktorý má komplexný mechanizmus účinku – pôsobí súčasne na tri dôležité oblasti liečby chronického žilového ochorenia: žilový systém, lymfatický systém a mikrocirkuláciu.

Pomôžu pri liečbe kompresívne pančuchy, resp. podkolienky?

Kompresívna terapia je základnou a neoddeliteľnou súčasťou všetkých typov prevencie a liečby chronickej žilovej choroby. Bandáže sa rozdeľujú podľa materiálu a elasticity na dlhoťažné, krátkoťažné a tuhé. Väčšinou sa aplikujú školeným personálom. Kompresívne pančuchy sú komerčne vyrábané zdravotné pomôcky, ktoré sa delia podľa viacerých kritérií. Sú výhodné najmä vo fáze hojenia a neskôr ako prevencia opakovania ochorenia. Stlačením povrchových žíl sa bráni ďalšiemu šíreniu zápalu do hlbokého žilového systému a docieľuje sa zrýchlenie prúdu krvi v hlbokých žilách. Kompresívne podkolienky sú tiež nápomocné. Je však nutné, aby boli presne také veľké, aká je veľkosť nohy.

Kedy lekári pristupujú ku sklerotizačnej liečbe?

Sklerotizačná liečba je miniinvazívna liečba, pri ktorej sa vpravuje do žily sklerotizačná pena. Pena poškodí vnútornú výstelku chorej časti žily, následne žilová stena zhrubne, až sa uzavrie. Týmto procesom sa chorá žila znefunkční a postupne zaniká – mení sa na neškodný väzivový pruh. Skleroterapeut pracuje na podklade mapy žilového riečiska získanej dôkladným sonografickým vyšetrením a ošetruje len choré časti žilového riečiska. Sklerotizáciu vždy vykonáva pod ultrasonografickou kontrolou. Výhodou skleroterapie je bezbolestnosť a okamžitý návrat do bežného života. Ide o ambulantný výkon, pacient je ihneď práceschopný. Žilky predstavujúce kozmetický problém sa dajú tiež efektívne riešiť sklerotizáciou.

Kedy už pacient musí podstúpiť chirurgickú liečbu?

Chirurgicky možno odstrániť varixy pomocou miniinvazívneho zákroku alebo metódou klasickej chirurgie. O optimálnej liečbe rozhodne chirurg na podklade ultrasonografického vyšetrenia. Miniinvazívna chirurgia je metóda ošetrenia bez celkovej anestézie i spinálnej anestézie. Bez rezu a bez stehov. Zákrok sa robí v režime jednodňovej chirurgie v chirurgickej operačnej sále. Princípom je zavedenie rádiofrekvenčného alebo laserového katétra do chorého úseku žily cez vpich, ktorý sa naviguje sonografom. Katéter sa následne zasunie do cieľovej oblasti, ktorou je väčšinou slabina alebo zákolenná jama. Do okolia žily sa zavádza studený roztok, čo zabezpečuje bezbolestnosť operácie. Nasleduje ablácia, teda poškodenie chorého úseku žily teplom rádiofrekvenčného či laserového lúča. Okamžite po operácii pacient dostane kompresívnu pančuchu, postaví sa z operačného stola a musí sa prechádzať 30 minút. Kompresívnu pančuchu nosí aspoň jeden týždeň. Pooperačná bolestivosť je minimálna a po zákroku nezostávajú žiadne jazvy. Pokiaľ ide o klasickú chirurgiu, zákrok sa robí v celkovej alebo spinálnej anestézii. Z rezu v slabine alebo pod kolenom sa obnaží ústie poškodeného žilového kmeňa. Chirurgicky sa následne prerušia prítoky okolitých žíl a chorý kmeň je odpojený od hlbokého riečiska. V klasickej chirurgii rovnako ako v miniinvazívnej sa postupuje prísne podľa rozsahu poškodenia a odstránený je len chorý úsek žily. Nikdy sa totiž nedá vylúčiť, že pacient bude potrebovať žilu na koronárny alebo iný bajpas, a bolo by aj nelogické odstraňovať zdravú žilu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kŕčové žily #chronické žilové ochorenie #srdcovo-cievne ochorenia #žily