Letné mýty: Tieto dovolenkové tvrdenia nie sú pravda!

Medzi cestovateľmi a dovolenkármi sa často šíri množstvo "dobrých rád", ako svojpomocne vyriešiť rôzne zdravotné problémy. Internet a sociálne siete často napomáhajú šírenie takýchto neoverených hoaxov. Zozbierali sme najčastejšie tvrdenia, ktoré nie sú pravdou, v snahe uviesť veci na správnu mieru.

04.08.2018 06:00
dovolenka, rodina, more, kúpanie, leto, teplo,... Foto:
V každom prípade sa odporúča neležať najmä na exotických dovolenkách priamo na piesku.
debata

Úpal možno dostať jedine zo slnka a pomôžu lieky na zníženie teploty.

Nie je to pravda. Úpal znamená prehriatie organizmu teplom a vlhkom a na jeho vznik nie je nevyhnutné priame pôsobenie slnečných lúčov. Môže k nemu dôjsť aj v našich podmienkach v rozhorúčenom dopravnom prostriedku, a keď ľudia počas tropických dní kolabujú, často ide o úpal aj v spojení s inými diagnózami. Pri úpale následkom straty solí a telesných tekutín vzniká tepelný šok. Medzi typické príznaky patrí slabosť, bolesť hlavy, neistá chôdza, závrat, strata orientácie, dokonca krátkodobá porucha vedomia. Postihnutý má zrýchlené dýchanie aj pulz. Preto treba nosiť vzdušné oblečenie, dostatočne v malých dávkach piť (nie kávu a alkohol), vyhýbať sa slabo vetraným priestorom, prípadne mať možnosť ochladenia vodou z príručnej fľaše, v spreji, vlhkými vreckovkami. V horúcich dňoch je niekedy vhodné schladiť sa aj v klimatizovaných obchodných centrách. Lieky na zníženie teploty určite v prípade úpalu nepodávajte, postihnutého treba preniesť na chladnejšie miesto, uložiť do vodorovnej polohy so zdvihnutými dolnými končatinami, ochladzovať telo vodou, prípadne vreckom s ľadom zabaleným do uteráka (priložiť ku krku, do podpazušia, slabín), po malých dúškoch podávať nesýtené minerálky, čaje, rehydratačné roztoky. Ak je postihnutý zmätený, prípadne v bezvedomí, treba volať záchrannú službu.

Komáre vyhľadávajú ľudí so sladkou krvou.

Nie je to pravda. Samička komára sa pri vyhľadávaní hostiteľa orientuje podľa istej postupnosti signálov. Najprv podľa oxidu uhličitého, ktorý vydychuje každá živá bytosť. Neskôr sú to pachy z jednotlivých zložiek potu pokožky hostiteľa, tepelné signály a napokon vizuálne podnety. Vo všeobecnosti platí, že človeka, ktorý sa menej potí, komáre doštípu menej. Prevencia v podobe užívania vitamínu B alebo užívania cesnaku nie je vedecky dokázaná. Mnohé repelenty však majú klinické štúdie o svojej účinnosti, najčastejšie používanou látkou je DEET, ikaridín, permetrín, IR 3535 a z prírodných citronela.

Na dovolenku sú najlepšie pláže s čo najjemnejším pieskom.

Pre mnohých jemný prachový piesok a tyrkysová morská voda symbolizujú dovolenku v raji. Pre ľudí s astmou a kožnými problémami (najmä ekzematikov či psoriatikov) sú však vhodnejšie kamienkové a štrkové pláže, prípadne pláže s hrubozrnným pieskom. Pieskový prach s väčšou pravdepodobnosťou podráždi ľahko zraniteľnú kožu a do ložísk ekzému sa môžu dostať baktérie. Na pieskových plážach v Juhovýchodnej Ázii je takisto vyššia šanca nákazy larvami, ktoré sa tam dostanú z výkalov túlavých psov. Aj preto sa v každom prípade odporúča neležať najmä na exotických dovolenkách priamo na piesku.

Po popŕhlení medúzou treba okamžite poliať postihnuté miesto sladkou vodou, aby tak nepálilo.

Nie. Voda aj mokrý piesok napomáhajú uvoľneniu ešte väčšieho množstva toxínu do rany. V rámci prvej pomoci sa odporúča naliať na postihnuté miesto ocot, prípadne akýkoľvek alkohol či alkoholový roztok (kolínska…), ktoré inaktivujú toxín medúz. Ak nie sú poruke, treba na poranenú kožu nasypať akýkoľvek prášok, napríklad púder, múku, suchý (nie mokrý!) piesok a následne ho zoškriabať (jedálenským tupým nožom, drievkom), čím sa odstránia všetky zvyšky medúzy z kože. Pri lokálnom liečení sa odporúča aj slabý roztok čpavku či zinková masť, takisto gély obsahujúce protialergickú, prípadne znecitlivejúcu látku. Alergikom je potrebné podať protialergický liek (antihistaminikum).

Nie je bezpečné schovať sa pred búrkou do auta. Je totiž z kovu, a preto v tomto prípade nie je vhodným úkrytom.

Naopak, auto bezpečne ochráni človeka pred možným úderom blesku. Auto totiž slúži ako Faradayova klietka, to znamená, že blesk, ktorý ho zasiahne, neprenikne do kabíny, ale zvedie sa po povrchu karosérie do zeme. V prípade búrky, ktorá sa nachádza príliš blízko, je bezpečné schovať sa doň a v aute búrku prečkať (alebo sa v ňom premiestniť z jej dosahu).

Po uhryznutí jedovatým hadom treba jed z rany vysať ústami, ranu vypáliť a rýchlo založiť škrtidlo.

Tak táto zásada prvej pomoci už dávno neplatí. Podľa najnovších odporúčaní je zakázané ranu narezávať, vysávať ju ústami, vypaľovať ranu či prikladať ľad (zhorší to lokálne poškodenie). Pri naložení škrtidla môže dôjsť k vstrebávaniu jedu hlbokými kostnými cievami a po jeho uvoľnení následne môže dôjsť ku srdcovému zlyhaniu, pretože sa uvoľnia toxické produkty z natráveného tkaniva. Postihnutému je najlepšie zabrániť chodiť a čo najskôr ho previezť do nemocnice. „Pri nadmernej telesnej aktivite sa jed do organizmu rozšíri rýchlejšie a v krajnom prípade môže viesť až ku zlyhaniu srdca,“ píšu autori záchranári Kraus a Pištejová v knihe Prvá pomoc v praxi. „Pri uhryznutí vretenicou je vo väčšine prípadov postačujúca liečba príznakov a antisérum sa podáva jedine pri závažných celkových príznakoch a v zariadení, ktoré je schopné zvládnuť prípadnú anafylaktickú reakciu.“ V našich končinách sa bežne vyskytuje jediný jedovatý had, a to vretenica severná. Smrteľná dávka jedu tejto vretenice je 1 mg na kilogram telesnej hmotnosti, pričom pri jednom uhryznutí vypustí vretenica približne 15 mg jedu. Úmrtnosť pri pohryznutí vretenicou je menšia ako jedno promile. Najnebezpečnejšie miesta na uhryznutie sú hlava, krk a silno prekrvené oblasti. Najviac zo všetkých uhryznutí tvorí uhryznutie do ruky (51 %) a do nohy (38 %).

V prípade úpornej hnačky je vhodné na istý čas nepiť tekutiny, pretože človeka opakovane preženie.

Naopak, pri úpornej hnačke, prípadne vracaní dochádza ku veľkej strate tekutín a solí a najmä u detí veľmi rýchlo k nebezpečnej dehydratácii. Dospelým osobám sa odporúča vypiť 2–5 decilitrov tekutín po každej stolici, pri príznakoch dehydratácie 40–60 ml každých 5 minút až do úpravy stavu. Ak postihnutý vracia, tekutinu je potrebné opakovane podávať v malých dávkach po lyžičkách alebo prostredníctvom namočenej látky, z ktorej pacient roztok vysaje ústami. Vo vážnejších prípadoch sa nedá vyhnúť zavodneniu organizmu infúznym roztokom. Okrem tekutín je potrebné organizmu nahradiť aj stratené soli, preto sa podávajú tzv. orálne rehydratačné roztoky (u nás Kulíšek, šumivé tablety Fluidex – doplnok stravy s obsahom glukózy a minerálov na prípravu nápoja). V ľahších prípadoch postačia na rehydratáciu vysokominerali­zované minerálky s vysokým obsahom sodíka a draslíka (nie stolové ani pramenité vody!), takisto komerčne dostupné iontové nápoje pre športovcov. Rehydratačný roztok si možno pripraviť aj svojpomocne – do jedného litra pitnej vody vytlačíme šťavu z citróna, pomaranča či grepu, pridáme kávovú lyžičku kuchynskej soli a 5 kociek cukru. Takisto sa dá takýto roztok pripraviť z ryže – 50 gramov ryže sa povarí 5 minút v litri vody a pridajú sa 3 gramy kuchynskej soli.

Ak človek chce mať rovnomerné opálenie, je dobré absolvovať tesne predtým celotelový píling.

Neodporúča sa to. Je to častá chyba, ktorú robia nadšení dovolenkári najmä v Turecku, kde navštívia hammam a dajú si urobiť celotelový píling. Pokožka sa tak zbaví vrchnej ochrannej vrstvy a následne môže problematicky zareagovať na UV-žiarenie. „Niekedy majú hoteloví hostia kožné problémy ihneď, inokedy prídu až o niekoľko dní,“ konštatovala predčasom zdravotná sestra Mária Tuncer zo zdravotníckeho centra v tureckom Avsallare. „Často potrebujú lieky proti alergickej reakcii, prípadne kortikoidy potláčajúce zápal v injekcii či infúzii.“ Píling tváre či tela je vhodné absolvovať aspoň niekoľko dní pred začiatkom opaľovania a následne používať krémy s vysokým ochranným faktorom.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dovolenka #cestovanie #medúza #blesk #úpal #komáre #opaľovanie #mýty a fakty