Každé tretie dieťa vo veku do 15 rokov trpí nejakou formou alergie. Na porovnanie, pred sto rokmi sa o alergii hovorilo len v prípade 1 z 100 ľudí. „Na Slovensku máme viac než 1,02 milióna ľudí, ktorí s alergiou navštívili lekára, čiže každý piaty Slovák,“ dopĺňa hovorca Národného centra zdravotníckych informácií Boris Chmel.
V Európe sa viac než 150 miliónov obyvateľov ročne obracia na lekára s prejavom alergie, pričom nárast alergií je enormný najmä u detí. Predpokladá sa, že v roku 2025 dosiahne v Európe počet alergikov až 50 % populácie.
Slovenská pediatrická spoločnosť v spolupráci s Iniciatívou Prvých tisíc dní upozorňuje na fakt, že alergie môžu viesť k závažným akútnym i chronickým zdravotným problémom. Riziko alergií u najmenších detí je možné diagnostikovať už počas prvých mesiacov života.
Rodinná anamnéza je v prípade alergií pomerne jasne preukázateľná. Ak sú obidvaja rodičia alergici, je 50 až 90 % pravdepodobnosť, že alergikom bude aj ich dieťa. Ak je alergikom jeden z rodičov, je predpoklad 40 až 70 % výskytu alergie u ich dieťaťa. Ale aj deti rodičov bez alergie majú pravdepodobnosť 5 až 25 %, že budú alergikmi. Ak je aspoň jeden z rodičov alergikom, mali by to rodičia povedať svojmu pediatrovi už pri prvej návšteve novorodenca.
„Pediater má okrem svojej odbornej erudície aj dotazníkové nástroje, napríklad test pozitívnej alergologickej anamnézy na identifikáciu rizikových faktorov pre výskyt alergie, ktorý môže využiť už pri prvých kontaktoch s dieťaťom,“ hovorí docent Milan Kuchta, mimoriadny profesor, predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti a spolupracovník Iniciatívy 1 000 dní. „Vďaka tomuto testu sa dá odhadnúť, aké sú riziká a rodinné predpoklady vývoja alergie u konkrétneho dieťaťa. Včasné identifikovanie rizikových faktorov je dôležitým kľúčom k úspechu v boji proti alergii.“
Odborník pediater na základe sledovaných príznakov a so znalosťou anamnézy zistí, či dieťa trpí potravinovou alergiou na mlieko či inou formou alergie. Kvalifikovane rozhodne, či dieťa potrebuje nejaké ďalšie testy alebo vyšetrenia u detského gastroenterológa alebo alergológa.
Vďaka tzv. „nutričnému programovaniu“, môžeme významnou mierou ovplyvniť zdravie najmenších aj s ohľadom na výskyt alergií. Podľa vedeckých poznatkov o nutričnom programovaní, na výslednom zdraví človeka sa asi z 20 % podieľa genetická predispozícia, ale až 80 % môžeme ovplyvniť vonkajšími faktormi a to najmä stravou, pohybom, či spánkom.
„Rodičom primárne odporúčame v prvých mesiacoch života, teda v čase dozrievania imunitného systému, dôsledne dbať na výlučné dojčenie. V ďalších mesiacoch, pri postupnom prechode na veku primeranú stravu, je dôležité dbať na zaraďovanie pestrej stravy do jedálnička,“ dopĺňa profesor Milan Kuchta.
V prvých mesiacoch života je asi najčastejšou alergiou u dojčiat alergia na bielkovinu kravského mlieka. Objavuje sa približne u 3 % dojčiat okolo tretieho mesiaca života, dokonca aj u tých, ktoré takéto mlieko nepili, ale bielkovina sa k nim dostala cez mlieko ich matky. Najčastejšie príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka sú časté hnačky, ekzémy, dýchacie problémy, vracanie, hlieny alebo krv v stolici dieťaťa.
Počet evidovaných v ambulanciách klinickej imunológie a alergiológie za roky 2014 až 2016
| Osoby podľa veku a pohlavia | Počet evidovaných osôb k 31.12. | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| Pohlavie | Veková skupina | 2016 | 2015 | 2014 | |
| Muži | do 1 roka | 3 715 | 3 755 | 4 068 | |
| 1– až 5-roční | 40 706 | 39 179 | 40 643 | ||
| 6– až 18-roční | 122 401 | 114 012 | 112 209 | ||
| 19+ | 267 844 | 253 761 | 241 116 | ||
| Ženy | do 1 roka | 3 089 | 3 240 | 3 439 | |
| 1– až 5-ročné | 34 692 | 33 652 | 33 887 | ||
| 6– až 18-ročné | 105 766 | 99 317 | 100 501 | ||
| 19+ | 442 900 | 415 377 | 391 626 | ||
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií, 2018
Alergény si telo zapisuje do pamäti buniek
Alergie predstavujú v oblasti kvality života spoločenskú, ale aj ekonomickú záťaž, najmä z hľadiska výdavkov na lieky alebo práceneschopnosti.
Najčastejšia je alergická rinitída, inak povedané senná alebo peľová nádcha. Nezaostávajú ani alergie na peľ, prach a roztoče, plesne, lieky, kozmetiku, na zvieratá alebo aj na slnko. U niektorých pacientov môžu alergény spustiť silnú alergickú reakciu na koži v podobe atopického ekzému, akné, žihľavky alebo dermatitídy. Ak sa alergia nelieči, môže viesť napríklad až k astme.
Foto: SHUTTERSTOCK
Samostatnú kapitolu tvoria potravinové alergie, ktorých výskyt za posledné roky stúpol najviac. V čakárňach pribúdajú najmä mladí ľudia. Alergie na potraviny sa prejavujú poruchami trávenia, bolesťami brucha, nechutenstvom, nevoľnosťou, plynatosťou, hnačkou, vracaním, kolikami a neskôr aj ďalšími pridruženými príznakmi. Alergény majú teda podobu bielkovín, polypeptidov, peľu alebo prachu z roztočov.
Na telo alebo do tela chorého sa dostanú tak, že priľnú na koži, slizniciach, dutinách alebo prieduškách. Keď sa ich nahromadí určité množstvo, organizmus proti nim začne vytvárať protilátky. Pri ich náraste nad únosnú mieru vzniká alergický záchvat. "Najnebezpečnejšie je to, že organizmus ich analyzuje a zloženie si zapisuje do bunečnej molekulovej pamäti. Vzniká tak situácia, že čím ďalej, tým menej alergénov môže spôsobiť tú istú alergickú reakciu, ako bola prvá,“ vysvetľuje vedec Oto Sova, CSc., zo spoločnosti Reparex.
Súčasná medicína dokáže v tele človeka identifikovať značné množstvo alergénov. Liečba spočíva vo vyhýbaní sa im a v tlmení alergických prejavov. Najnovšie výskumy však hovoria o inom. „Sledovanie alergikov, ktorí odišli z miesta, kde trpeli na alergiu, do úplne odlišného prostredia a zotrvali v ňom viac ako 6 až 8 mesiacov, ukázalo, že väčšina z nich po návrate už alergiou netrpela alebo netrpela dovtedy, dokým sa nevytvorila nová precitlivenosť. Je to spôsobené pravdepodobne vymazaním zápisu zloženia alergénu z bunečnej molekulovej pamäti,“ dopĺňa doktor.
Ak sa pacient bude vyhýbať alergénom 6 až 8 mesiacov, ideálne až rok, má veľkú šancu, že sa zápis z pamäti buniek vymaže. „Vynikajúce výsledky a vyliečenie z alergií sme dosiahli u pacientov, ktorí zároveň užívali saponíny, ktoré znižujú povrchové napätie a sťažujú priľnavosť alergénov na a v organizme, a tým bránia nahromadeniu takého množstva alergénov, ktoré vyvolávajú alergickú reakciu. Mali sme pacientov, ktorí hodnotili svoju peľovú nádchu ako „20-vreckovkovú“ za jeden deň. Po liečbe saponínmi sa znížila na „3-vreckovkovú“, konštatuje doktor Sova. Saponíny sa získavajú z exotickej palmy Yucca Shidigera rastúcej na púšti, ktorá je veľmi odolná a znesie teploty od –15 do +50 °C.
Hlavnou zásadou je úplne sa vyhýbať alergénom počas liečby. Napríklad pri liečbe lepkovej alergie si treba uvedomiť, že aj v mäsových výrobkoch, ako sú salámy či klobásy, sa múka takisto vyskytuje. Našla sa dokonca aj v škvarkách. Pri atopickom ekzéme je zas nutné vysadiť kokosovú múčku, mlieko, ale aj žuvaciu gumu, pretože latex do nej sa izoluje z kopry, čo sú zvyšku kokosu. Ďalej kakao, vanilku, teda aj čokoládu, i bielu, ale aj oplátky, sušienky, citrusové plody a tiež šťavu z nich. Tá sa často nachádza v populárnych osviežujúcich nápojoch.
Najvyššie koncentrácie peľu ambrózie sú v Banskej Bystrici, v Košiciach a v Bratislave
V uplynulých dňoch na celom území Slovenska dominoval peľ bylín s prevažným zastúpením slabo alergizujúceho peľu pŕhľavovitých rastlín, ale aj najvýznamnejších alergénov tohto obdobia – peľu paliny a ambrózie. Zvýšené denné koncentrácie peľu týchto silných alergénov zaznamenali všetky monitorovacie stanice. Ako informovala hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici Mária Tolnayová, najvyššie koncentrácie peľu ambrózie sa vyskytujú v Banskej Bystrici, v Košiciach a v Bratislave.
Podľa aktuálneho monitoringu Peľovej informačnej služby (PIS) sa denné koncentrácie peľu lipnicovitých tráv na Slovensku postupne znižujú a dosahujú už len nízke denné koncentrácie. Oproti predchádzajúcemu týždňu však výrazne vzrástla koncentrácia peľu ambrózie. „Spolu s palinou sa považujú za invázne rastliny, teda nepôvodné druhy, ktorých samovoľné šírenie ohrozuje biologickú rozmanitosť pôvodnej flóry. Ambrózia má veľmi vysokú produkciu peľu – jedna rastlina vyprodukuje až niekoľko miliárd peľových zŕn, pričom už dvadsať peľových zŕn v kubickom metri vzduchu vyvoláva u alergikov na peľ zdravotné problémy. Neliečená alergia na ambróziu podobne ako aj v prípade iných silných alergénov spôsobuje výrazné zhoršenie zdravotného stavu a často prechádza do astmy,“ konštatuje Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici. V ovzduší sa vyskytoval ešte peľ skorocelu, štiavu, mrlíka, astrovitých a mrkvovitých rastlín. Vo vzduchu však rýchlo narastá koncentrácia spór húb, hlavne rodov Cladospórium, Alternária a Epiccocum.
Podľa odborníčky bude v nasledujúcich dňoch naďalej prevažovať peľ bylín s najväčším zastúpením peľu pŕhľavovitých rastlín, ambrózie, ale aj paliny. „Pre alergikov je dôležitá informácia, že denné koncentrácie peľu najvýznamnejších alergénov leta – paliny a ambrózie, naďalej porastú. Počas búrok a inej zrážkovej činnosti bude klesať peľ v ovzduší. Stúpajúcu tendenciu majú aj denné koncentrácie spór plesní,“ dodala Lafférsová.
(SITA)
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako poskytnúť prvú pomoc pri anafylaktickom šoku?
Anafylaxia, alebo tiež anafylaktický šok, je extrémne silná forma alergickej reakcie človeka na určitý alergén, ktorá si vyžaduje okamžitú pomoc. V prípade, že sa človeku táto pomoc včas nedostane, môže skončiť aj smrťou. V zásade ide o náhly alergický šok sprevádzaný poruchami krvného obehu alebo dýchania, opuchom kože či zrýchleným srdcovým rytmom.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú alergické ochorenia štvrtým najčastejšie sa vyskytujúcim ochorením na svete. „Na rozdiel od bežnej alergickej reakcie, ktorá postihne len určité miesto, anafylaktický šok postihuje celé telo,“ uvádza doktorka Adriana Kondrlíková, imunoalergiologička z bratislavského Pneumo-Alergo Centra. Šok najčastejšie nastáva po požití liekov, bodnutí blanokrídlym hmyzom, konzumácii potravín alebo po extrémnej fyzickej námahe. Je doslova životne dôležité, aby alergici trpiaci anafylaxiou mali vždy pri sebe svoj „pohotovostný balíček“, ktorého obsahom je adrenalínové pero (je na lekársky predpis a čiastočne ho hradí zdravotná poisťovňa), účinné antihistaminikum, kortikosteroid (vo forme tabliet) a v prípade astmatika aj inhalačný prípravok proti obštrukcii dýchacích ciest. „Včasné podanie adrenalínu v prípade anafylaktickej reakcie je nevyhnutné. Všetky ostatné liečivá ako antihistaminiká alebo kortikoidy sú až druhoradé,“ dodáva doktorka Kondrlíková.
Prvá pomoc pri anafylaktickom šoku
Hlavným cieľom prvej pomoci je zachovanie základných životných funkcií, a to dýchania a krvného obehu. Následne treba dodržať tieto kroky:
- okamžite privolať pomoc;
- postihnutého položiť do protišokovej polohy so zdvihnutými dolnými končatinami nad úrovňou hlavy;
- ak má osoba pri sebe pohotovostný balíček, je nevyhnutné ako prvé podať adrenalín, najmä ak sú prítomné príznaky zlyhávania dýchacieho alebo obehového systému;
- pri dusení podať inhalačný prípravok na rozšírenie dýchacích ciest;
- následne podať 1 až 2 tablety antihistaminík;
- ak postihnutá osoba nereaguje na podnety, je potrebné začať s resuscitáciou – udržiavať životné funkcie postihnutého do príchodu zdravotnej pomoci.
Kurzy prvej pomoci pre alergikov
Podľa štatistík výskyt anafylaxie v civilizovaných krajinách stále stúpa. Z tohto dôvodu je potrebné šíriť osvetu o prvej pomoci medzi laickou verejnosťou a poskytnúť jej potrebné poznatky o prevencii a liečebných postupoch. „Pripravujeme pre ľudí kurzy prvej pomoci, ktoré sú zamerané na život ohrozujúce situácie, ale najmä na špecifiká prvej pomoci pre alergikov,“ uvádza imunoalergologička Adriana Kondrlíková z Pneumo-Alergo Centra v Bratislave.