Alergia: Aké sú jej riziká?

, 30.08.2018 06:00
alergia, alergik, peľ, nádcha,
Výskumy naznačujú, že častice z dieselových motorov by mohli zvyšovať riziko vzniku alergií. Autor:

Alergia je abnormálna, prehnaná reakcia nášho imunitného systému, ktorý sa snaží ochrániť naše telo pred látkami, ktoré v skutočnosti nie sú škodlivé a nemali by sme na ne reagovať.

  • Dedičnosť – pravdepodobnosť, že budete mať nejakú formu alergie vy alebo vaše dieťa stúpa s výskytom alergických ochorení v rodine. Môže sa však stať aj to, že dedičný základ preskočí jednu generáciu.
  • Nedostatočne dlhé dojčenie – dojčenie chráni pred vznikom alergických ochorení. Imunitný systém dieťaťa konzumujúceho dlhý čas výlučne materské mlieko dozrieva omnoho lepšie ako v prípade dieťaťa, ktoré sa kŕmi sušeným kravským mliekom. Na skupine 2 200 detí bolo dokázané zníženie výskytu astmy o 30 až 40 % u dojčených detí.
  • Prílišná sterilita prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Deti z veľmi čistých domovov mali častejšie alergické reakcie. Ak sa vyberiete na africký alebo ázijský vidiek, medzi ľudí žijúcich jednoduchým životom na hranici existenčného minima, nájdete tam len málo alergických chorôb, prípadne nijaké. No len čo ľudia zbohatnú a zmenia spôsob života, objavia sa aj alergické choroby.
  • Fajčenie matiek počas tehotenstva a po ňom zvyšuje riziko vzniku alergií a astmy. U jedincov, ktorí v detstve prekonali astmu, fajčenie zdvojnásobuje pravdepodobnosť, že sa choroba vráti.
  • Časté užívanie antibiotík v detstve. Možná úloha antibiotík na zvýšení pravdepodobnosti vzniku alergií je háklivá téma. Najrozsiahlejší výskum uskutočnili lekári v Oxforde vo Veľkej Británii, ktorí sledovali až 1 900 detí do veku 16 rokov. U detí s rizikom vzniku alergie (keďže ich matky trpeli na alergiu) užívajúcimi antibiotiká pred dovŕšením dvoch rokov veku, sa zvýšil výskyt alergií z 32 % na 54 %. Riziko bolo tým väčšie, čím viac antibiotických kúr absolvovali.
  • Život v mestách so znečisteným ovzduším. Výskumy naznačujú, že častice z dieselových motorov by mohli zvyšovať riziko vzniku alergií – napríklad na peľ. Navyše astmatici majú pri ich zvýšených koncentráciách väčšie ťažkosti. Japonské a nemecké štúdie ukázali, že alergie sú častejšie u dospelých a detí trvalo žijúcich do 100 metrov od frekventovaných u­líc.

Ako správne rozpoznať príznaky

Alergické príznaky sa objavujú iba vtedy, keď sa dostanete do styku s príslušným alergénom. Ak opakovane trpíte na isté ťažkosti a chcete zistiť, či prípadne nie sú alergického pôvodu, sebapozorovaním by ste mali nájsť odpoveď na nasledujúce otázky:

  • Často kýchate, očervenejú vám pri tom oči a svrbia?
  • Mávate často zápal spojiviek?
  • Zvyknete mať vyrážky, červené fľaky alebo miestami akoby suchú, popraskanú pokožku?
  • Opakovane trpíte na žalúdočné a črevné poruchy, ktorých pôvod si neviete vysvetliť?
  • Už dlhší čas trpíte na ochorenie, ktorého príčiny neviete určiť vy ani lekár?
  • Príznaky choroby sa objavujú vždy v istej konkrétnej situácii alebo pri styku s istými konkrétnymi látkami?
  • Ak ste na niektorú z týchto otázok odpovedali kladne, pravdepodobne ste alergickí.
Alergické reakcie v nose sa nazývajú alergická...
Alergické reakcie v nose sa nazývajú alergická nádcha. Autor: SHUTTERSTOCK

Ako lekár zistí, či ste alergik?

  • Povrchový kožný test: Na spodnú časť ruky sa nanesú rôzne alergény a potom sa koža zľahka poškriabe tenkou ihlou.
  • Podkožný test: Malé množstvá predpokladaných alergénov sa vstreknú pod kožu. Pri oboch testoch platí, že ak je pacient citlivý na niektorý alergén, koža po pätnástich až dvadsiatich minútach buď sčervenie, alebo sa na nej urobia vyrážky. Lenže to ešte neznamená, že alergia prepukla.
  • Provokačný test: Pacientovi sa nanesie alergén na nosnú sliznicu. Na následnej reakcii lekár zistí silu alergie.
  • Krvný test: Komplikovaným postupom sa zistia protilátky v krvi. Tento spôsob sa preto používa iba pri neistej diagnóze, alebo ak nie je možné urobiť testy na pokožke.

Užitočné rady, ktoré uľahčia vaše ochorenie

  1. Užívajte lieky predpísané lekárom, aby sa nenarušila kontinuita liečby.
  2. Eliminujte kontakt s alergénom, preto vetrajte byt v čase nižšej koncentrácie jeho nositeľov v ovzduší – skoro ráno a večer pred spaním.
  3. Sledujte peľové spravodajstvo a neplánujte si výlet v nevhodný čas do oblasti s rozkvitnutými jelšami alebo topoľmi.
  4. Počas peľovej sezóny sa vzdajte prechádzky po parku či po lúke medzi 11. a 16. hodinou, keď je koncentrácia peľu v ovzduší najväčšia.
  5. Nechoďte do exteriéru, ak je veterno, ideálne je prechádzať sa až po daždi.
  6. V kritických mesiacoch nejazdite na bicykli či motorke a vzdajte sa komfortu šoférovania pri otvorenom okne.
  7. Vonku si oči chráňte kvalitnými slnečnými okuliarmi a na hlave noste šiltovku alebo inú pokrývku.
  8. Po príchode zvonku sa prezlečte do domáceho oblečenia a šaty dobre vyprášte, poumývajte si celú tvár a ruky až po lakte, najlepšia je sprcha, ktorá odstráni aj peľové zrnká zakotvené vo vlasoch.
  9. Zabudnite na radosť z kytice bahniatok vo váze a z kvitnúcich kvetov umiestnených v spálni.
  10. Domácnosť vybavte antialergickými vankúšmi a paplónmi, zbavte sa kobercov, závesov a záclon.
  11. Pri záchvate kýchania si tvár vrátane očí poriadne opláchnite studenou vodou, vyfúkajte si nos a použite kvapky či sprej do nosa ako rýchlo účinné lokálne lieky.

Prehnaná reakcia imunitného systému

Alergia je abnormálna, prehnaná reakcia nášho imunitného systému, ktorý sa snaží ochrániť naše telo pred látkami, ktoré v skutočnosti nie sú škodlivé a nemali by sme na ne reagovať. Malé častice vznášajúce sa vo vzduchu prichádzajú do kontaktu s nosom, očami a pľúcami bez akýchkoľvek následkov u zdravých ľudí. Ale u ľudí predisponovaných na alergiu niektoré z týchto častíc prítomných vo vzduchu (nazývaných vzdušné alergény) môžu spustiť alergiu nosa, očí a pľúc.

Alergické reakcie v nose sa nazývajú alergická nádcha. Kľúčový prejav nádchy je vodnatá sekrécia z nosa a svrbenie, kýchanie a upchatý nos. U niektorých alergikov môžu alergény spustiť alergickú reakciu očí, ktoré začnú svrbieť, opuchnú viečka a slzia. U iných môže vdýchnutie vzdušných alergénov viesť k astme.

Medzi prejavy astmy zaraďujeme najmä prejavy dýchacích ciest: kašeľ, pískanie, pocit tlaku na hrudníku, nepohoda dýchania, skrátený dych a vykašliavanie. Tieto príznaky sú charakteristické, ale nie špecifické pre astmu, čo znamená, že sa môžu vyskytovať i pri iných dýchacích ochoreniach, a niektoré z nich dokonca pri ochoreniach srdca. Sú rôzneho trvania, dĺžky a intenzity. Ale dve veci poukazujú na astmu: príznaky sa opakujú, vznikajú pri styku s určitým spúšťacím faktorom.

Najrozšírenejším typom alergie je alergia dýchacích ciest a zápal očných spojiviek nazývaný konjunktivitída. Respiračné a očné alergie sa môžu vyskytovať osobitne, jedna po druhej v rôznom čase alebo súčasne na kratší či dlhší čas, v závislosti oda prítomnosti alergénov vo vzduchu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#riziká #alergie #alergici #alergény
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk