Je to telu vlastná látka, ktorá je súčasťou kostrových svalov a v organizme sa prirodzene nachádza všade tam, kde sú vyššie energetické požiadavky – v mozgu, srdci, vo svaloch či v pečeni. Hoci ho ľudský organizmus produkuje od narodenia, po tridsiatke jeho hladina klesá (po štyridsiatke už nastáva výrazný pokles). Vstrebateľnosť karnozínu zo stravy je pomerne nízka (okolo 30 % – v závislosti od obsahu ďalších aminokyselín), pri podávaní z iných zdrojov, napríklad vo forme výživových doplnkov, je to až 70 %. Slovo „karnozín“ pochádza z latinského slova mäso, čo jasne naznačuje, že potraviny s najvyšším obsahom karnozínu sú živočíšne bielkoviny (hovädzie mäso, hydina, vajíčka, srvátková bielkovina).
Predpokladá sa, že v budúcnosti by mohol zohrať významnú úlohu pri liečbe neurologických degeneratívnych ochorení ako Alzheimerova či Parkinsonova choroba, epilepsia, schizofrénia, demencia, stavy po cievnych mozgových príhodách, pri širokom spektre ochorení ako Aspergerov, Tourettov syndróm, ADHD či dyslexia, pri svalovej dystrofii, komplikáciách cukrovky či kardiovaskulárnych ochoreniach alebo chorobách súvisiacich s vyšším vekom.
Pripisujú sa mu aj omladzovacie schopnosti. Chráni bunky pred škodlivými toxínmi, ako sú ťažké kovy a voľné radikály. Pôsobí však nielen preventívne, je aktívny aj vtedy, keď už boli voľnými radikálmi vytvorené ďalšie nebezpečné „chybné“ zlúčeniny bielkovín, tukov a sacharidov, ktoré vekom pribúdajú a sú príčinou mnohých závažných chorôb. Patria k nim napríklad tzv. abnormálne bielkoviny. Tie sa tvoria v dôsledku nahromadenia nadbytočných kovov. Karnozín tomu dokáže zabrániť tak, že s iónmi medi, zinku a železa vytvára zlúčeniny s názvom cheláty.
Ďalej je významným všestranným neuroprotektantom (chráni nervové bunky), zabraňuje tzv. mitochondriálnej dysfunkcii, pričom je známe, že bunky, ktoré nie sú zásobené dostatočným množstvom energie, odumierajú. V bunkách zvyšuje produkciu energie tým, že mastné kyseliny prenáša do mitochondrií, kde sa premieňajú na energiu. Jeho antioxidačná funkcia je natoľko silná, že dokáže v bunkách zabrániť oxidačnému stresu. Svojimi účinkami výrazne prevyšuje tradičné antioxidanty ako vitamíny A, C, E, flavonoidy, zinok či selén. Uplatňuje sa v tzv. mitochondriálnej medicíne, pričom práve mitochondrie sú tie časti buniek, v ktorých sa tvorí energia. Jednoducho povedané, mitochondrie sú akési minielektrárne, bez ktorých nemôžeme fungovať, pretože bunky potrebujú na svoju činnosť energiu.
Zaujímavosti o karnozíne:
- keďže je telu vlastný, nemožno sa ním predávkovať a nie sú známe kontraindikácie
- ako multifunkčný výživový doplnok je relatívnou novinkou, odporúča sa jeho pravidelné užívanie v dennej dávke 600–1¤000 mg, pre posilnenie účinkov napr. v kombinácii s vitamínom E, koenzýmom Q10 či resveratrolom
- uznávaný prostriedok na zlepšenie výkonu pri cvičení a znižovaní únavy u športovcov. Dokáže totiž neutralizovať kyselinu mliečnu v namáhaných svaloch, čiže zabrániť „svalovici“.
- v roku 2002 bolo dokázané, že pozitívne ovplyvňuje porozumenie a produkciu reči, sluch, socializáciu, uvedomovanie si okolia a používanie jemnej motoriky u autistických detí (práca Dr. Michaela G. Cheza z amerického štátu Illinios).