Zlomeniny ako dôsledok nedostatku vápnika a ako sa im vyhnúť vďaka strave

Zlomeniny kostí predlaktia:

Tieto zlomeniny sa málo spájajú s osteoporózou, pretože sú v drvivej väčšine spôsobené úrazom. Najčastejšie k nim dochádza pri páde na predpažené ruky. Tieto zlomeniny sú často veľmi bolestivé a musia sa fixovať sadrovým obväzom. Môžu mať za následok i deformitu ruky. Napriek tomu sa však považujú za významný príznak osteoporózy, keďže sa vyskytujú zo všetkých zlomenín najskôr, hlavne u žien už vo veku 55 až 65 rokov.

Zlomeniny stavcov:

Len asi 50 % zlomenín stavcov sa prejavuje bolesťami. Zvyšok zostáva klinicky nemý, teda bez bolesti. Tieto zlomeniny sa potom zistia len náhodne na rtg snímke a prejavujú sa znižovaním telesnej výšky a hrbatením postavy. Významným je v tejto súvislosti už pokles výšky o 3 cm oproti výške v mladosti. Bolestivé formy zlomenín stavcov sa prejavujú náhle vzniknutou a prudkou bolesťou, najčastejšie v oblasti hrudnej alebo driekovej chrbtice. Bolesť sa zhoršuje pohybom, kašľom či hlbším nadýchnutím. Tento stav si väčšinou vyžaduje lekárske ošetrenie.

Zlomenina horného konca stehennej kosti:

Býva často bagatelizovaná, keďže sa automaticky spája s vyšším vekom a považuje sa tak za prirodzený dôsledok staroby. Ide však o najzávažnejšiu komplikáciu osteoporózy. Zvyčajne ju spôsobuje pád, ale v pokročilejších štádiách ochorenia sa kosť zlomí už aj pri banálnom pohybe. K nárastu zlomenín v staršom veku prispieva aj tá skutočnosť, že u starších osôb sa vyskytujú aj mnohé iné choroby (ochorenia srdca, mozgových ciev, kĺbov, svalov a zmyslových orgánov), ktoré sú navyše liečené mnohými liekmi, s možnými vedľajšími účinkami.

To sa prejavuje poruchami pohybovej koordinácie, poruchami rovnováhy, poklesom svalovej sily, poruchou zraku a závratmi, ktoré už samotné zvyšujú riziko pádu. K nemu prispieva aj chôdza po nerovnom či zle osvetlenom teréne, po šmykľavých podlahách (napr. v kúpeľni, ale aj napastované linoleá, behúne), na schodoch, pri zakopnutí o prah dverí či o šnúru spotrebičov (tzv. architektonické bariéry) a podobne. Pacienti so zlomeninou krčka stehnovej kosti musia byť hospitalizovaní na ortopedickom oddelení, kde sa často musia podrobiť operácii. Táto zlomenina si často vyžaduje dlhodobý pobyt na lôžku, čo pre starého človeka môže mať fatálne dôsledky.

Ako urýchliť liečbu?

Zlomenina vyradí človeka z bežného života na niekoľko týždňov. Ak nejde o komplikovanú zlomeninu, liečba väčšinou trvá minimálne tri týždne. V prípade ťažšej zlomeniny to môže byť aj dlhšie. Mali by ste vedieť, že len čo si niečo zlomíte, sadra nie je jedinou možnou liečbou. „Cieľom liečby je nielen fixácia končatiny, ale najmä podpora vzniku novej kosti.

Foto: SHUTTERSTOCK

ruka, zlomenina Pre kosti je najdôležitejší kvalitný vápnik, ideálne v kombinácii s vitamínmi K2 a D3.

Preto by každý pacient, ale aj lekár, mal myslieť na to, akým spôsobom zabezpečí kostiam správnu výživu. Pre kosti je najdôležitejší kvalitný vápnik, ideálne v kombinácii s vitamínmi K2 a D3, ktoré zabezpečia jeho správnu vstrebateľnosť,“ informuje ortopéd a traumatológ Tomáš Kubranský z ortopedickej ambulancie T&A v Galante.

„V prípade zlomeniny potrebujeme denný príjem vápnika zvýšiť až na 1 500 mg za deň, aby kosti mali materiál na rýchlu a kvalitnú obnovu po úraze. Aj v tomto prípade platí, že ak náš organizmus nebude mať z čoho kosť obnovovať, kosti nebudú rovnako kvalitné ako pred zlomeninou,“ dopĺňa doktor Tomáš Kubranský.

Čo jesť a čomu sa vyhnúť?

Jedálny lístok detí aj dospelých by mal byť vyvážený, nakoľko telo zo stravy denne prijíma množstvo minerálnych látok a vitamínov, ktoré potrebuje pre správne fungovanie. Pre zabezpečenie správnej hladiny vápnika v tele je potrebné do svojho jedálnička zaradiť potraviny bohaté na túto minerálnu látku.

Najvýznamnejším zdrojom vápnika je mlieko a mliečne výrobky, v menšej miere tiež vajcia a morské ryby. Bohaté na vápnik sú aj rastlinné zdroje ako mak, orechy, či sója a aj niektoré minerálne vody. Vyše 50 % vápnika dokáže telo zužitkovať zo zeleniny ako je karfiol, brokolica, kel, ružičkový kel, hlávková kapusta, pekingská kapusta, čínska kapusta, žerucha, kvaka, kaleráb a kel kučeravý. Vo všeobecnosti je však využiteľnosť vápnika z rastlinných zdrojov nižšia, pretože sa tu nachádza vo forme, ktorú telo nedokáže dostatočne využiť.

Foto: SHUTTERSTOCK

jedlo, vápnik, mlieko Dôležité je rozdeliť si denný prísun vápnika do viacerých porcií.

Dôležité je rozdeliť si denný prísun vápnika do viacerých porcií, kedy z neho dokáže telo vyťažiť oveľa viac, ako keby sme ho prijali len v jednej dávke. Obozretný treba byť najmä pri rôznych diétach, ktoré aj keď môžu obsahovať potraviny bohaté na vápnik, rovnako môžu byť ochudobnené o zložky, ktoré pomáhajú telu vápnik zužitkovať.

Vylúčiť by ste mali potraviny s vysokým obsahom fosforu a vlákniny, nevhodná je aj nadmerná konzumácia kofeínových, kolových nápojov a alkoholu. Tavené syry radšej vymeňte za tvrdé, mäkké nevyzreté či tvarohové nátierky. Hladinu vápnika v tele znižuje aj pitie alkoholu a fajčenie.

Ako zabezpečiť primeraný príjem vápnika z rastlinnej stravy?

Vegetariánom a vegánom sa stačí len naučiť správne kombinovať potraviny.

• Zelenú listovú zeleninu jedzte každý deň. Najlepšie tepelne neupravenú.
• Vynikajúcim zdrojom vápnika je mak. 100 g maku obsahuje až 122 % jeho odporúčanej dennej dávky.
• Chia semienka obsahujú 5-násobne viac vápnika v porovnaní s mliekom, až 600 mg v 100g
• Do stravy pridajte orechy ako mandle, vlašské orechy, či lieskovce. Pred konzumáciou ich ale namočte.
• Rastlinné mlieka bývajú fortifikované, teda obohatené o vitamíny. Ak máte možnosť, vyberajte si tie.
• Nezabudnite na strukoviny, veľa vápnika obsahuje sója, ale aj fazuľa.
• Vegetariáni by tiež nemali zabudnúť pridať do svojho jedálneho lístka kyslomliečne produkty a mlieko.