1. Sírovodík
Je plynná dráždivá látka bez farby s charakteristickým zápachom po skazených vajciach a odpornou chuťou. Veľmi dobre sa rozpúšťa vo vode, z ktorej sa ľahko uvoľňuje. Je prudko jedovatý, pôsobí na nervovú sústavu a pri vyšších koncentráciách spôsobuje náhle zastavenie dýchania.
Mimochodom, nedávno sa zistilo, že je hojne prítomný v atmosfére Uránu. Na planéte Urán to teda musí riadne smrdieť! Ešteže my žijeme na Zemi… Mrak páchnuceho sírovodíka sa vznáša okolo planéty Urán ako nasýtená para a je ťažko pozorovateľný. „Bolo náročné zachytiť tento jav, ale vďaka funkciám teleskopu Gemini sme boli úspešní,“ skonštatovala vedkyňa Leigh Fletcherová z univerzity v Leicesteri. Sírovodík sa v našich podmienkach tvorí rozkladom organického materiálu a v prírode sa vyskytuje napríklad v sopečných plynoch.
2. Pach ovocia durian
Durian je asi jediné ovocie na svete, ktoré má svoju vlastnú zákazovú tabuľku podobne ako cigareta, zmrzlina či korčule. Prečiarknutý piktogram durianu možno bežne nájsť v Juhovýchodnej Ázii na dverách hotelov, dopravných prostriedkov i letísk. Tento „pichľavý ježko“ totiž neuveriteľne smrdí, ale lahodne chutí. Aj preto ho nazývajú kráľom ovocia! Jeho arómu mnohí prirovnávajú k nahnitej cibuli, terpentínu, syru s modrou plesňou, smradľavým ponožkám. V jednom z kontroverzných dielov známej britskej reality šou Brainiac si dobrovoľník strčil hlavu do sklenenej nádoby, v ktorej bola prepotená teniska s kusom psieho exkrementu na podrážke, pokazené vajcia a vzorka natráveného obsahu žalúdka. Zápach naakumulovaný v tomto akváriu vydržal dýchať 22 sekúnd. Následne (nie je jasné, po akej dlhej prestávke na zotavenie) zopakoval tento pokus v nádobe s rozkrojeným durianom. Koncentrovanú arómu zvládol dýchať 8 sekúnd a následne už kamera len ukázala, ako sa priotrávený týmto čuchovým zážitkom skláňa nad vedrom.
„Durian smrdí, smrdí, smrdí! Jedno slovo je naozaj málo a ani tri nie sú dosť,“ napísal vo svojej knihe Tam-tam Boris Filan. „Smrdí ako skazené vajcia so slivovicovou šabľou a s mačacími výkalmi,“ dodal. Ázijčania si svoju kuchyňu bez durianu nedokážu ani predstaviť, na miestnych trhoviskách je tento plod vyhľadávanou lahôdkou. Samozrejme, jeho "vôňa“ závisí od štádia zrelosti. Nie vždy je to neznesiteľné. V roku 2007 sa výskumníkom podarilo vypestovať odrodu durianu bez jeho typického zápachu. Nestretla sa však so záujmom. Práve nepríjemný zápach totiž z durianu robí typické ovocie, na ktoré jeho milovníci nedajú dopustiť.
3. „Vôňa“ kvetu raflézie Arnoldovej
Kvet tejto chránenej tropickej rastliny má v priemere jeden meter a je to najväčší kvet v rastlinnej ríši. Ide o národný kvet Indonézie. Prečo raflézia tak strašne smrdí? Aby bola zaujímavá pre potenciálnych opeľovačov, ktorých musí jej odor prilákať. Muchy bzučivky sú vábené pachom pripomínajúcim hnijúce mäso a vzhľadom kvetov. Opelenie sú schopné zabezpečiť len veľké muchy. Jedným z dôvodov vzácnosti týchto rastlín v prírode je aj nízka šanca na úspešné opelenie, pretože blízko seba musí rozkvitnúť samčí aj samičí kvet. Na rozdiel od ostatným parazitických rastlín má rod raflézia aj ekonomický význam. Napríklad na Borneo prichádzajú tisíce turistov, len aby tento „mŕtvolnú kvetinu“ ovoňali.
4. Syr Vieux-Boulogne
Nepasterizovaný syr vyrobený z kravského mlieka je známy najmä v okolí francúzskeho mesta Boulogne. Prvýkrát ho vyrobili v roku 1982. Je známy svojím ostrým pachom, ktorý je pre mnohých neznesiteľný. V roku 2004 vedci z univerzity v Cranfielde zaradili tento syr medzi 15 najsmradľavejších francúzskych a britských syrov, ktoré testovali. Tá istá inštitúcia vyhlásila tento syr s použitím senzorov tzv. elektronického nosa za najsmradľavejší syr na svete.
Silný štipľavý zápach tohto syra je jednoducho neznesiteľný. Syr vonia ako navlhnuté huby, zhnitá pôda a lístie. Jeho konzumácia je dokonca vo Francúzsku na niektorých verejných priestranstvách zakázaná. V našich končinách sú ako najsmradľavejší syr známe olomoucké syrčeky (tvarôžky, kvargle) vyrobené z tvarohu. Tie sa vyrábajú v moravských Lošticiach a ich výrazný pach je závislý od stupňa prezretia. V roku 2010 Európska komisia rozhodla, že typický puch tohto tradičného českého syra je jedinečný a získal aj chránené zemepisné označenie.
5. Výlučky zvierat ako skunk alebo tchor
Skunk pruhovaný, nazývaný aj skunk smradľavý, je šelma, ktorá má vo svojich pachových žľazách doslova chemickú zbraň. Je to jediné zviera, pred ktorým ujde dokonca aj medveď grizly. V pachových žľazách neďaleko ritného otvoru má tento neveľký cicavec skunkové pižmo, ktoré pozostáva zo zmesi chemikálií, predovšetkým zlúčenín síry (tzv. thioly, pridávajú sa dokonca do zemného plynu, aby sme ho lepšie cítili v prípade úniku). Rovnako ako mnoho iných cicavcov skunky pomocou výlučkov svojich pachových žliaz označujú svoje teritórium. V prípade nebezpečenstva sa skunk otočí votrelcovi chrbtom a odporne zapáchajúci sekrét je schopný vystreknúť až do vzdialenosti 3,5 metra. V prípade, že skunka niekto chová ako domáceho miláčika, pachové žliazky sa mu u veterinára dajú odstrániť.
Slovo skunk v severoamerickom indiánskom jazyku znamená „močiaca líška“. Koncentrácia thiolov, akú majú vo svojich pachových žľazách skunky, môže spôsobiť až pocit na vracanie, citlivejší ľudia môžu omdlieť a ak by došlo k zasiahnutiu očí, človek môže dočasne oslepnúť. Pozor na to, skunky sú nečakane dobrými strelcami! Ministerstvo životného prostredia v Kanade napríklad odporúča nikdy skunky nekŕmiť. Zatiaľ čo skunk žije v Severnej Amerike, v našich končinách máme tchora. Smrad tchorích výlučkov sa však údajne s tými od skunka nedá ani len porovnať.