Rozhovor so stomatologičkou Luciou Pitekovou: Nepokazte si úsmev

Je amalgám v plombách naozaj taký škodlivý? Prečo by sme mali dozrieť na to, aby si aj náš partner správne čistil zuby? O tom, prečo je dôležité uchovať v ústach aj mŕtvy zub a prečo je zubná erózia čoraz väčším problémom a či má zmysel pečatenie zubov u detí, sa zhovárame so stomatologičkou MUDr. Luciou Pitekovou, PhD., z Bratislavy.

22.09.2018 06:00
MUDr. Lucia Piteková, PhD. Foto: ,
MUDr. Lucia Piteková, PhD.
debata (4)

Momentálne je asi témou číslo jeden zákaz amalgámu, v úvodnej fáze pre deti do 15 rokov, tehotné a dojčiace ženy, v EÚ to však smeruje ku úplnému zákazu používania. Objektívne – aké sú podľa vás výhody a nevýhody amalgámových výplní?

Vo všeobecnosti platí, že to, či je výplň kvalitná, alebo nekvalitná, závisí z 80 percent od práce stomatológa a na ten zvyšok má vplyv materiál. To znamená, že ani zázračný materiál nám nepomôže, ak necháme pod plombou kazotvorné baktérie, ktoré neskôr vytvoria sekundárny kaz, ak výplň nesadne do záhryzu, ak nie sú dobre vytvorené kontakty. Najväčšou výhodou amalgámu je fakt, že je nízkonákladový, má určitý dezinfekčný účinok, takže je vhodný do úst pacientov, ktorí majú veľmi často zubný kaz, a dobre urobená amalgámová výplň vydrží nie roky, ale desaťročia. Negatíva amalgámu spočívajú v tom, že ide o zliatinu rôznych kovov a okrem iného je v ňom ortuť, ktorá sa postupne uvoľňuje pri konzumácii horúcich nápojov či jedla. Týkalo sa to najmä v minulosti ručne zhotovovaných amalgámov, ktoré sestrička v ambulancii miešala. Ak nebol dodržaný presný pomer istých látok, ortuť sa uvoľňovala, a vieme, že ortuť je karcinogén.

Ale teraz sa už amalgám asi málokde ručne mieša.

Dnes sa už robia dózované kapsuly, ktoré mieša stroj – amalgátor a z výplne sa uvoľňuje minimálne percento ortuti. Napriek tomu pri odvŕtavaní tejto plomby pacient, ale aj personál, absorbuje určitú minimálnu dávku ortuti, ale podľa toxikológov a eurokomisie ortuť v amalgáme škodí najmä životnému prostrediu. Amalgám je navyše kov, ktorý je vo vlhkom prostredí vodivý a vznikajú rôzne galvanické prúdy, na ktoré je niekto citlivý, iný nie. Určite si však spomínate na pachuť v ústach, ktorá vznikala pri cinknutí hliníkovým príborom o amalgámovú výplň. Jedna pacientka mi dokonca hovorila, že cíti amalgámové plomby, keď si galvanickou žehličkou zažehľuje do tváre pleťové sérum. Ďalšie negatívum amalgámu je to, že na to, aby držal, je potrebné vyvŕtať väčší otvor pre plombu. Tzv. kavita musí mať škatuľovitú úpravu, kolmé steny a dostatočný rozsah, aby v nej výplň držala. Zo zuba sa teda musí odvŕtať väčšie množstvo do šírky aj hĺbky na úkor zdravého tkaniva. To je veľmi nevýhodné najmä pri malých kazoch. Nie je tam teda chemická väzba medzi výplňou a zubom, takže vzniká určitá mikrošpára, kam sa časom môžu dostať baktérie zubného kazu a vzniknúť už spomínaný sekundárny kaz.

Na akom princípe držia fotokompozity, známe ako tzv. biele plomby?

Kompozitných materiálov je veľmi veľa druhov. Ich veľkou výhodou je estetickosť, odtieň vieme prispôsobiť sfarbeniu zuba. Je to akoby živica, monoméry, ktoré sa s pomocou UV svetla polymerizáciou zmenia na polymér, stvrdnú. Výplň sa teda chemicky naviaže na zub. Áno, v porovnaní s dobre urobenou amalgámovou výplňou sa dá objektívne konštatovať, že ich životnosť je o niečo kratšia.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
zuby, zubár, stomatológia, chrup Ilustračné foto.

Určite je to lepší pohľad, keď človek otvorí ústa dokorán a nemá ich plné čiernych výplní. Ale aj biele plomby často pigmentujú a najmä v mieste, kde sa spájajú so zubom, sa vytvára nepekná hnedá ryha, čo vyzerá ako kaz.

Živica je totiž poróznejšia ako hladký povrch zubnej skloviny a pigmenty sa na ňu jednoduchšie nalepia a usádzajú sa na nej. Amalgám je v porovnaní s kompozitnými výplňami najmenej lepivý, ale biela plomba, hoci na okrajoch pigmentovaná, stále vyzerá z estetického hľadiska lepšie. Samozrejme, čierny či zelený čaj, káva, červené víno, čučoriedky – to všetko sú nápoje a potraviny, z ktorých sa na zuboch usadzujú pigmenty. A najvýraznejším zdrojom sfarbenia zubov je fajčenie.

Dá sa pigmentácii bielych výplní okrem eliminácie týchto vplyvov nejakým spôsobom zabrániť?

Do istej miery to súvisí aj so spracovaním výplne – ak sa kvalitne vyleští a má dobre urobený okrajový uzáver, pigmenty sa nemajú kde zachytiť. Len my nikdy nevieme urobiť taký povrch, akým je povrch zuba. Takisto môže pomôcť pravidelná dentálna hygiena, v rámci ktorej sa robí tzv. pieskovanie (aj tu by mala odborne vzdelaná dentálna hygienička vybrať správnu hrúbku zŕn) a v rámci domácej starostlivosti abrazívne zubné pasty s vyšším RDA. To sú zubné pasty, ktoré majú obyčajne prívlastok bieliace (whitening). Obsahujú drobné brúsne čiastočky, ale odporúčam používať ich maximálne raz do týždňa, pretože ich častým používaním by sme si mohli zuby doslova zodrať. Dnes pomerne veľa bieliacich zubných pást obsahuje aj peroxidy (naviažu sa na pigment, a ten sa stáva priehľadným). Aj takéto pasty treba používať s mierou.

Okrem výšky RDA zubnej pasty, ktorá by pre bežného človeka mala byť menej ako 70, sa čoraz častejšie hovorí aj o penivej zložke v zubných pastách, o sodium lauryl sulfáte, ktorý sa vraj vstrebáva sliznicou úst a hromadí sa v mozgu.

Podľa niektorých štúdií by ľudia, ktorí trpia často aftami, mali používať pasty bez SLS. Musím však zdôrazniť, že zubná pasta je kozmetický prípravok. Je predovšetkým príjemným doplnkom umývania zubov a netreba veriť všetkým jej účinkom, ktoré nám sľubuje reklama. Mechanické čistenie je najdôležitejšie a suchá kefka dokonca zuby vyčistí lepšie, detailnejšie. Aj preto má napríklad zmysel dočisťovať si zuby ešte „nasucho“ jednozväzkovou kefkou napríklad pri televízii (aj preto sa jej niekedy hovorí „televízna kefka“). Bez prítomnosti pasty v ústach dokonca jazykom lepšie cítite, ktoré zubné plôšky máte očistené, a ktoré nie. Niekedy môže nesprávne používanie pást aj škodiť, a to najmä v prípade, ak ľudia s krvácajúcimi ďasnami pravidelne používajú „pasty proti krvácaniu ďasien“. Tieto pasty fungujú na princípe vazokonstrikcie, čiže stiahnutia ciev v ďasnách. Stiahnuté cievy krvácajú menej a ďasná ostávajú nedokrvené. Problém, ktorý krvácanie ďasien spôsobuje, čiže bakteriálny zápal, sa nerieši. Ten ďalej pokračuje a prechádza do parodontitídy, ústupu ďasien, obnažovania krčkov zubov a napokon dochádza k ústupu kosti a ku kývaniu zubov.

A čo si myslíte o toľko propagovaných pastách na citlivé zuby?

Tie fungujú na princípe vyššieho obsahu fluoridov, ktoré vedia zaceliť póry v sklovine. Fluoridy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v prevencii zubného kazu. Fluorid v zubnej paste pôsobí na povrchu zubov, robí sklovinu odolnejšou a zvyšuje jej remineralizáciu. Po prehltnutí pasty sa však môže dostať do organizmu, čo sa už za také prospešné nepovažuje. Aj preto sa zubné pasty rozdeľujú do vekových kategórií. Množstvo fluoridov v zubnej paste uvádza číslo so skratkou ppm. Ppm je počet častíc fluoridu na milión častíc. Detské zubné pasty by mali mať do 400 ppm, pasty pre dospelých do 1 000 ppm. Terapeutické zubné pasty majú 1 500 ppm i viac, ale používajú sa len v špecifických prípadoch, o ktorých by mal rozhodnúť zubný lekár alebo dentálna hygienička.

Moja generácia si z detstva pamätá malé biele fluoridové tabletky, z ktorých sme za hrsť každý u školskej zubárky dostali do dlane a museli prehltnúť. Ja som dokonca celé roky v dobrej viere kupovala fluoridovanú soľ, až kým som si neprečítala bestseller toxikológov profesorov Patočku a Struneckej Doba jedová. Má ešte význam vnútorná fluoridácia?

Fluoridy majú význam len pri povrchovom ošetrovaní zubov, treba ich však vypľuť. Dokonca u pacienta so zdravým chrupom a správnou dentálnou hygienou nie je indikovaná ani lokálna fluoridácia. Dnes sa to posudzuje individuálne. Skôr odporúčam siahnuť po prirodzených formách fluóru, ako sú morské ryby či mliečne výrobky, ktoré zároveň obsahujú aj vápnik a fosfor.

MUDr. Lucia Piteková. Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
MUDr. Lucia Piteková, PhD. MUDr. Lucia Piteková.

V súčasnosti je veľkou módou ráno piť tzv. freshe alebo rôzne smoothie, čiže ovocie v tekutej forme. Stomatológovia čoraz častejšie hovoria o zubnej erózii pod vplyvom kyselín a nízkeho pH v ústach. Je pravda, že kyslé potraviny môžu narobiť viac zla ako sladkosti?

Je to pravda. Naše zuby majú účinnú ochranu, akýsi plášť alebo škrupinu, ktorej hovoríme zubná sklovina. Je najtvrdším orgánom v našom tele, nemá však nijakú výživu, ak sa teda hlbšie poškodí, už sa nezahojí. Poškodzujú ju predovšetkým kyseliny. Kyseliny vznikajú v ústach z cukrov, ale nachádzajú sa aj priamo v potrave a nápojoch ako ovocie, džúsy, softdrinky, víno, octové zálievky na zeleninových šalátoch a podobne. Pod ich vplyvom sklovina mäkne a uvoľňujú sa z nej minerálne látky. Dôležité je vedieť, že po konzumácii kyslých štiav a džúsov by sme si polhodinu až hodinu nemali umývať zuby, len si vypláchnuť ústa čistou vodou alebo vypiť mlieko, zjesť syr, čím sa kyslé pôsobenie štiav neutralizuje. V minulosti ľudia netrpeli eróziou zubov natoľko ako dnes, keď sa stretávame s bohatou ponukou kolových nápojov a pitie stopercentných džúsov sa odporúča v rámci príjmu vitamínov a enzýmov.

V minulosti sa mne, ale aj mojim príbuzným stalo, že jeden zubný lekár im v ústach našiel viacero kazov a iný tvrdil, že „vŕtať netreba“. Ako možno objektívne určiť, čo už je zubný kaz a kedy ho treba riešiť? Kde je tá hranica?

Ak ide o začínajúci zubný kaz, je toto posúdenie stomatológom naozaj veľmi subjektívne a často diskutabilné. Je to iné, ako keď je už v zube dierka viditeľná voľným okom, respektíve kaz je už natoľko hlboký, že zasahuje do zubnej drene a zub už bolí. Mnohí ľudia si myslia, že ak majú niečo hnedé na zube, je to kaz. Počiatočné odvápnenie skloviny je paradoxne biele a až neskôr sa sfarbí pigmentmi. Pri poškodenej sklovine zuba sa nám o toto miesto zachytáva sonda a takisto rtg. by mal ukázať, v akom rozsahu je sklovina poškodená. Môj názor je ten, že ak odvápnenie nepresahuje viac ako polovicu hrúbky skloviny zuba, je tu ešte šanca na prirodzenú remineralizáciu. Odporučím preto pacientovi liečbu vyššou dávkou fluoridov, napríklad v géli, a miesto sledujeme. Musím však vedieť, že je to spolupracujúci pacient, ktorý o pol roka na ďalšiu kontrolu naozaj príde. Ak má pacient vysokú kazivosť zubov, ošetrujeme mu aj iniciálny, začínajúci kaz.

Prečo vznikajú tzv. sekundárne zubné kazy pod výplňami? Znamená to zle urobenú výplň?

Pri téme o amalgáme som už spomínala, že v zube drží mechanicky a okolo sa časom môže vytvoriť mikrošpára, do ktorej vnikajú baktérie a začnú sa tam množiť. Biela kompozitná výplň drží v zube či na zube chemickými väzbami, ale, samozrejme, aj tá môže byť zle urobená, alebo časom povoliť. Dôležité je, aby vyvŕtané miesto bolo dostatočné vyčistené, čo súvisí aj so skúsenosťou lekára. Ja používam tzv. karies marker, čo je roztok, ktorý chvíľu nechám pôsobiť, a ak mi na zube ostal neodstránený pokazený dentín, miesto sa sfarbí na krikľavoružovo. Niekedy je to len bodka, ktorá vyzerá ako vpich ihlou. Veľmi dobrým doplnkom je dezinfekcia laserom, čo zaručí, že plomba ide do sterilného prostredia. Takisto pri ošetrovaní zuba namiesto klasických vatových valčekov používame gumenú blanku nazývanú koferdam. Koferdam upevníme okolo ošetrovaného zuba, čo nám zaručí izoláciu ošetrovaného miesta od slín a baktérií. Pre pacienta je to komfortnejšie, ako mať v ústach odsávačku a iks rôznych valčekov. Popod koferdam môže pohodlne prehĺtať sliny a takisto nehrozí, že prehltne zvyšky materiálov, ktorými vypĺňame zub – nielen počas ošetrovania kazu, ale aj pri endodoncii.

Endodoncia, záchrana mŕtveho zuba v zmysle vyplnenia koreňových kanálikov je ďalšia veľká téma. Vy sama ste v minulosti povedali, že „lepší mŕtvy zub v ústach ako jama v ďasne“.

Najlepší implantát je vždy vlastný zub. Ak je možnosť záchrany, treba pre to urobiť maximum. Niekedy zlomenina zuba alebo iné jeho rozsiahle poškodenie neumožňuje zub zachrániť a treba ho vytrhnúť. Ak však možnosť záchrany zuba je, investované financie sa určite oplatia, pretože správne ošetrený a vyplnený zub môže v ústach slúžiť desiatky rokov a jeho záchrana ešte vždy vyjde lacnejšie ako neskorší zubný implantát či iná zubná náhrada. Občas sa stretávam s tým, že pacient príde v akútnych bolestiach a chce zub vytrhnúť, ak je však situácia zachrániteľná, vždy ho presviedčam, že by to bola škoda. Každý zub, možno okrem osmičiek, totiž v ústach chýba, okolité zuby sa časom do medzery posúvajú, zub nachádzajúci sa oproti nemá antagonistu, nie je naň vyvíjaný dostatočný žuvací tlak, tak sa časom tiež začne vysúvať von, dochádza k poruchám záhryzu.

Vy ste aj známa stomatochirurgička, ktorá už vybrala množstvo ležatých a inak problematických osmičiek. Má zmysel zachraňovať aj osmičku zub?

Áno, mám takých pacientov a robili sme endodonciu aj na osmičkách. O každý zub treba zabojovať. Samozrejme, ak vidím, že osmička je nevyvinutá, alebo má atypické korene, ktoré by sa nesmierne ťažko vypĺňali, tak to neodporučím. Čiže – ak pacient minie veľa času, financií a úspešnosť bude pravdepodobne malá, nemá to zmysel. Občas sa však stretávam aj s tým, že pacientom indikovali trhanie osmičiek len preto, že na nich mali malý kaz. Ak má osmička dosť miesta a plní svoju žuvaciu funkciu, je to plne funkčný zub. Nikdy neviete či sa osmička v budúcnosti nestane dobrou oporou pre zubnú náhradu, ako je napríklad mostík.

Na záver sa chcem opýtať ešte na jedno známe tvrdenie, ktoré stomatológovia s obľubou vyvracajú. A to, že „zlé zuby sa dedia“. Čisté zuby sa nekazia, to je fakt. Ale pravdou je aj to, že niekto musí vynaložiť nesmierne veľa námahy, aby nemal kazy a inému stačí tri minúty „pobehať“ kefkou v ústach a má pokoj. Takže veľmi záleží aj na tom, aký chrup dostaneme do vienka, nie?

Súhlasím, že v tomto sú šťastní a menej šťastnejší. Pevnosť skloviny a jej kvalitu dedíme, je to ako s vlasmi, niektoré sú husté a pevné, iné riedke a jemné. Kontaktom s rodičmi a súrodencami od detstva získavame aj bakteriálnu flóru v ústach – viac alebo menej agresívnu, veď je známe, že zubný kaz je bakteriálna infekcia. Aj preto sa neodporúča olizovať cumlíky deťom, pretože dieťa nemá v ústnej flóre baktérie zubného kazu – kým ich nezíska. Takisto sme od detstva vedení k istým návykom dentálnej hygieny, ku konkrétnemu spôsobu stravovania. Dedičné je aj množstvo a kvalita slín a veľkú úlohu pri čistení zohráva aj fakt, či sú zuby krivé. Takže sú naozaj jedinci, ktorí „tomu veľa nedajú“, a majú zdravý chrup, a iní sa zas s čistením natrápia, ale zubný lekár im vždy „niečo nájde“.

Spomínali ste, že zubný kaz je infekcia, to je známe. Ak si teda partner poctivo nečistí zuby a ten druhý áno, nemali by si dávať „jazýčkovú“?

(Smiech.) Nebudeme sa predsa bozkávať s niekým, kto si poriadne nečistí zuby!

MUDr. Lucia Piteková, PhD.

MUDr. Lucia Piteková, PhD. Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
MUDr. Lucia Piteková, PhD. MUDr. Lucia Piteková, PhD.

Vyštudovala Lekársku Fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 2005–2009 pracovala na Klinike ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie LF UK a NsP Ružinov. V odbore stomatológia atestovala v roku 2009. Titul PhD. získala dizertačnou prácou Komplikácie pri erupcii zubov múdrosti. Je držiteľkou certifikátu z dentoalveolárnej chirurgie, implantológie a v roku 2012 atestovala v odbore čeľustná ortopédia. V roku 2013 absolvovala zahraničnú stáž v Taliansku na oddelení čeľustnej ortopédie a dentoalveolárnej chirurgie. Je členkou Slovenskej komory zubných lekárov a je držiteľkou certifikátu z 3D lingválneho ortodontického systému eBrace/eLock a takisto „neviditeľného strojčeka“ Invisalign. Pracuje v stomatologickej ambulancii ORTHO smile v Bratislave.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #stomatológ #zubný kaz #dentálna hygiena #amalgám #MUDr. Lucia Piteková